Superskupina zo Spojeného kráľovstva? oU Kej!

K skupine spájajúcej prog a fusion do údernej skratky U.K. som sa dostal niekedy v puberte. Pamätám si, že sa jej generační vrstovníci môjho otca nevedeli nabažiť. Osobne som tento pocit nikdy nezažil, ale debutový album mám v zbierke (ten druhý ma neoslovil vôbec), nuž mu venujem pár slov.

Na svedomí ho mala vskutku superskupina. Bubeník Bill Bruford (King Crimson, Yes, množstvo významných hosťovaní, napr. v Genesis), multiinštrumentalista Eddie Jobson (Curved Air, Roxy Music, Frank Zappa), basgitarista a spevák John Wetton (Family, Uriah Heep, Roxy Music) a gitarista Allan Holdsworth (Tempest, The New Tony Williams Lifetime, canterburská scéna, napr. Gong), všetci boli majstri svojich nástrojov a štýlotvorní hráči. Po rozpade kapely to dokazovali v ďalších svetových formáciiách ai v rámci sólovej tvorby. Ale to už predbieham. Menovaná štvorica začala skúšať na jeseň roka 1977 a v decembri začala nahrávať materiál na debutový album. Nahrávky dokončila v januári 1978 a o pár mesiacov neskôr bol slávnostne uvedený na trh. Dokonca ho sprevádzal aj singel In the Dead of Night/Mental Medication.

Na albume sa nachádza 8 skladieb, pričom prvé tri tvoria jednu suitu. Hudba je to klasicky art-džez rocková. V roku vydania sa v Británii zmáhala punková vlna a kapely, ktoré svoju muziku postavili na nekonečných sólach v kombinácii s komplikovanými rytmami, mali po chlebe. Samozrejme, iba pokým chceli okupovať populárny éter. Ako som už spomenul, album ma nikdy nezasiahol tým spôsobom, ktorý romantickí básnici opisujú expresívnymi metaforami s lunou v hlavnej role. Nie, že by to nebola kompetentná muzika. Fusion v kombinácii s artrockovými náladami azda nikdy nežil vo funkčnejšej symbióze.

Ibaže! Vo veľkej miere na mňa pôsobí ako povestná „chladná“ akademická muzika. Navyše, syntetizátor je podľa mňa dominantným zvukovým nástrojom a je ho tu na mňa priveľa. Nechápte ma zle, hudba je to pestrá (v rámci daných mantinelov), kto si lebedí v inštrumentálnych orgiách, sklamaný nebude. Ako jeden z posledných veľkých artrockových albumov je viac ako obstojnou bodkou za jednou hudobnou érou. Nebudem pitvať skladbou po skladbe, radšej si dielo vypočujte sami a spravte si vlastný názor. Ten môj je, že ani po niekoľkých dekádach ma nedokázal dostať do kolien, a preto mu veľa priestoru vo svojom poslucháčskom čase nedávam. Ale ignorovať ho by bola chyba.

Čo dodať na záver? Možno pár postrehov samotných muzikantov. Problém podľa Holdswortha nastal pri hraní materiálu naživo. Nakoľko v štúdiu dohrávali mnoho vrstiev nástrojov, nastolil otázku, kto to zahrá naživo, keď má človek len dve ruky. Navyše, Wetton chcel vypredávať štadióny, čo si vyžadovalo hrať jednoduchšiu „rockovú“ muziku a nie prog-fusion, ku ktorému tiahli Holdsworth s Brufordom. Nečudo, že sa po turné po USA dohodli, že sa ich cesty rozídu. Nedá mi necitovať Bruforda, ktorý sa vrhol na sólovú dráhu. Keď sa ho neskôr opýtali, aké to je, byť na pódiu vpredu, reagoval:

„Je to úplne skvelé! Je zábavné byť vpredu. Rád vidím očné beľmá divákov namiesto toho, aby som trčal vzadu a pozeral sa na zadok Johna Wettona. Môj život je sériou zadkov, za ktorými som. Adrian [Belew] má veľmi pekný zadok, štíhly. Wetton ho má tučný. Zadok Jona Andersona je veľmi malý. Pekné nohy, škaredý zadok. Je to séria zadkov.“

U.K.? Bruford si myslí, že nápad spojiť nejakých fusion hráčov s prog hráčmi bol super. Akurát šlo o nesprávnych ľudí, a tak to dlho nevydržalo. Pre milovníkov daných štýlov zo 70. rokov však tento album núka veľa. Preto hviezdami nešetrite a pokojne si nejakú prihoďte k môjmu „dobrému“ ohodnoteniu.

Skladby:

  1. In The Dead of Night 5:38
  2. By The Light of Day 4:32
  3. Presto Vivace and Reprise 2:58
  4. Thirty Years 8:05
  5. Alaska 4:45
  6. Time To Kill 4:55
  7. Nevermore 8:09
  8. Mental Medication 7:26

Zostava:
Allan Holdsworth: gitara
Eddie Jobson: klávesy, el. husle, elektronika
John Wetton: basa, spev
Bill Bruford: bicie, perkusie

U. K. Book Cover U. K.
U. K.
art rock, fusion
E.G.
1978
LP, CD
8

5 názorov na “Superskupina zo Spojeného kráľovstva? oU Kej!”

  1. Punk se chystal zabouchnout za sebou dveře, na který už pomalu bušili Depeche Mode a podobný spolky, na rozjezd se připravovala zkázonosná MTV… jen těžko si UK pro svůj projekt mohli vybrat nepříznivější dobu – kdo neohrnoval rypec nad sofistikovanou muzikou a termínu superskupina se neštítil jak lepry, byl divnej… Měl jsem to štěstí, že jsem obě desky poznal nedlouho po jejich vydání a moje nadšení tehdy neznalo mezí. A nevyprchalo dodnes, UK jsou pro mě sázkou na jistotu za každýho počasí.

    1. Súhlasím, že doba bola krajne nepriaznivá. Som rád, že si ťa táto, bezpochyby zručná, muzika získala. Vlastne z generácie môjho otca nepoznám mnoho takých, ktorých nie. Škoda, že reunion pár rokov dozadu nezavítal niekam na dosah, rád by som si ich pozrel. Teda, aspoň som to vtedy nezachytil.

  2. Tuhle desku jsem měl nahranou bezprostředně po vydání, tehdy se mi to líbilo. Pásky jsem prodal a po revoluci jsem si jí nepořídil. Před nedávnem mi ji věnoval kamarád na CDr a bylo to zklamání, když jsem si jí pustil. S hodnocením souhlasím a dal bych i méně.

Pridaj komentár