RECENZIE | S | SOUTHERN COMFORT | Southern Comfort

Southern Comfort – blues o trápení

komentáre 4

História rockovej hudby ponúka množstvo príkladov, kedy sa umelo vytvárané projekty rozsypali ako domček z kariet. Blind Faith, Spooky Tooth s Pierrom Henrym, Bloomfield-Hammond-Dr. John, no a tiež Southern Comfort. Poďme si o poslednom menovanom povedať niečo viac.

Predstavte si situáciu, že ste mladý muzikant a máte možnosť si zahrať so svojim hudobným vzorom. No nevyužili by ste ju? Martin Stone, gitarista, ktorý hral na debute výbornej skupiny Savoy Brown, sa o to spolu s Petrom Shersterom a Ianom Sippenom pokúsili, a tak vznikol jednorazový projekt Southern Comfort (nepliesť si s inými Sourthern Comfortmi, predovšetkým s Matthews Southern Comfort). O čo presne išlo?

Legendárny harmonikár Walter „Shakey“ Horton (prípadne „Big“ Walter Horton, narodený 6.4.1917 v Horn Lake blízko Memphisu) patril medzi popredných predstaviteľov blues. Hral s mnohými štýlotvornými osobnosťami, medzi ktoré sa radia také veličiny ako Robert Johnson, Ma Rainey, Big Joe Williams, B. B. King, Muddy Waters, Jimmy Rogers alebo Otis Rush. Willie Dixon o ňom prehlásil, že je najlepší harmonikár, akého kedy počul. Jeho hra sa hlboko vryla do sŕdc dvoch spolužiakov, Petrovi Shersterovi a Sippenovi, takže, keď v roku 1967 vyšiel jeho sólový album Shake Down a trávil čas v Británii, kde mal na jeseň roku 1968 hrať na jednom folk-bluesovom festivale, okamžite konali. Požičali si peniaze a založili nahrávaciu spoločnosť Underground Recording Enterprises. Následne zašli za  Shakeym a oznámili mu, že je ich hrdina a chcú natočiť jeho album. Ten nadšene súhlasil (svoje zohrali aj jeho problémy s alkoholom a nechuť nahrávacích spoločností vydávať čistokrvné blues). Novopečení manažéri rýchlo spichli sprievodnú skupinu, v ktorej bol Martin Stone (ten, keď sa dozvedel, že si môže zahrať s legendou, neváhal ani okamih) a Hortonovi sprievodní muzikanti z Chicaga, Jessie C. Lewis (bicie) a Jerome Arnold (basa), známi napríklad zo zoskupenia Butterfield Blues Band.

A tak sa jedného dňa v októbri roku 1968 všetci zišli v londýnskom štúdiu na Denmark Street a za deň nahrali to, čo si história prevažne nepamätá pod názvom Southern Comfort. A výsledok? Spomienky zúčastnených hovoria za všetko, na ukážku vyberám komentár Sherstera: „Bola to nočná mora. Ian a ani ja sme nemali páru, čo vlastne robíme a panoval tam veľký zhon, pretože Shakey musel ísť na ten festival. V ten deň sme začali skúšaním u nás v kancli a bol úžasný, ale nedovolil nič nahrať, pretože sme neboli v štúdiu. A strašne nasával.“

Nečudo, že po presune do štúdia sa žoviálna atmosféra vytratila. Miesto bolo v otrasnom stave, dážď pretekal zo strechy, vybavenie bolo predpotopné a Horton bol spitý ako čík. Muzikanti nahrali nejaké veci, vrátane nepodarenej klasiky Walkin’ By Myself, ale ako sa nahrávanie blížilo k záveru, Hortona alkohol dorazil, zaspal na podlahe a bol koniec. Nuž, zachránil to Mark Stone, ktorý začal hrať motív k improvizácii Netti-Netti, ktorá sa svojou psychedelickou atmosférou stala najlepším kúskom albumu. Paradoxne, bez hlavnej hviezdy.

Výsledné nahrávky zmixoval popredný zvukár John Pantry z IBC Studios a platňa nakoniec vyšla najprv v Spojených štátoch, pretože Sherster naivne podpísal licenčnú dohodu s americkou značkou Sire. A predalo sa jej ani nie tisíc kusov. Neúspech donútil producenta uzavrieť ďalšiu zmluvu so značkou Decca a platňa tak vyšla v polovici roku 1969 aj v Británii a predalo sa jej presne 404 kusov. V tej dobe boli Horton a Lewis v Chicagu, Stone mal skupinu Mighty Baby a Arnold bol tiež fuč, takže vízia robiť albumu promo nebola realizovateľná.

A to je možno dobre. Album nemá veľmi dobrý zvuk, skladby nie sú ktovieako zahraté (s výnimkou výbornej Netti-Netti), a tak slúži predovšetkým ako dôkaz realizovaného sna niekoľkých nadšencov.

(upravené, pôvodne zverejnené v RockPlus)

Skladby:

  1. Easy (No.2) 3:22
  2. If It Ain’t Me Babe 3:23
  3. Sugar Mama 3:24
  4. Need My Baby 2:58
  5. Somethin’ Else 3:55
  6. Walking By Myself 3:51
  7. Train Time 3:34
  8. Found A New Love 4:03
  9. Same Old Blues 2:04
  10. Paying Double 2:29
  11. Netti-Netti 11:55

Zostava:
Walter „Shakey“ Horton: harmonika, spev
Martin Stone: gitara
Jerome Arnold: basa, spev
Jessie C. Lewis: bicie, spev

Southern Comfort Book Cover Southern Comfort
Southern Comfort
blues rock
Sire
1969
CD (Sunbeam Records, 2005)
11

4 názory na “Southern Comfort – blues o trápení”

  1. Ukážky hovoria za seba. Zlý zvuk ktorý nezlepší žiadny zvukár, zle zahrané, nenacvičené, skladby ktoré sú iba jamky nahrané za jeden deň v starom štúdiu do ktorého dokonca prší a vedie ich podnapitý bluesman. To je fakt zlé. Ale ukážky sa dali prežiť, viem si to predstaviť aj katastrofálnejšie. Blues je pre improvizáciu vďačný pusipajtáš.

Pridaj komentár