Sloboda je vždy dobrá!

Aj medzi zabudnutými hardrockovými kapelami sa nájdu také, ktoré odolali jednoalbumovému osudu a dokázali, okrem obligátneho koncertného prežívania, vydať hneď niekoľko vydarených diel. Keď by som mal menovať jedinú, takmer určite by som si spomenul na Freedom

Britská skupina Freedom vznikla v roku 1967 po odchode dvoch členov z populárnej skupiny Procol Harum, ktorými boli Ray Royer (gitara) a Bobby Harrison (bicie, spev). Pôvodnú zostavu tvorila ešte dvojica Tony Mars, ktorého okamžite nahradil Mike Lease (klávesy) a Steve Shirley (basa, spev). Táto zostava vydržala iba krátko, rozpadla sa už v roku 1968, pričom sa jej podarilo v Taliansku nahrať soundrack k pornofilmu s názvom Nerosubianco (v Anglicku vydaný pod názvom „Black and White“), pričom ide údajne o vydarenú psychedéliu typickú pre 60-te roky. V tom istom roku vydala aj prvý singel Where Will You Be Tonight/Trying To Get A Glimpse Of You, po ktorom nasledoval Kandy Kay/Escape While You Can (1969).

Nová zostava v zložení Harrison, Roger Saunders (gitara) a Walter Monaghan (basa, spev) bola už o niečom inom. Od psychedélie prešli k blues rocku typu Cream a vydali tri vydarené albumy, At Last (1970) (vyšiel len vo Francúzsku, v USA a v Nemecku), Freedom (1970) a Through The Years (1971). Zároveň jej vyšli single Dirty Water/Ain’t No Chance To Score (1970), Nobody/Freedom (1970), Frustrated Woman/Man Made Laws (1970), Enchanted Wood/Time Of The Season (1970 – len v Japonsku) Thanks/Miss Little Louise (1971) a London City/Thanks (1972). Aby toho nebolo málo, v roku 1972 vydala značka Vertigo aj spoločný singel kapiel Freedom a Gravy Train (London City/Alone In Georgia).

To už skupina pôsobila v novej zostave Saunders, Harrison, Peter Dennis (spev, basa, klávesy) a Steve Jolly (gitara). Posledný štúdiový album z roku 1972 sa volá (názov skupiny bol akoby prvým slovom – Freedom) Is More Than A Word. No a potom sa rozpadla.

Nečudo, Harrison sa stal členom zaujímavej skupiny Snafu a venoval sa aj sólovej tvorbe. Saunders pôsobil ako štúdiový muzikant a člen viacerých skupín, najznámejšie je jeho pôsobenie u Garryho Glittera. Monaghan hral s Mickom Abrahamsom, s If, Bobom Sargeantom a Tedom Nugentom.

Za svojho pôsobenia si kapela zahrala ako v Európe, tak v USA a s takými veličinami, ako Black Sabbath, Jethro Tull, Curved Air alebo James Gang. Jej verzia skladby Cry Baby Cry od Beatles (z albumu Freedom At Last) im priniesla chvíľkové uznanie verejnosti. Pre milovníkov hard rockových trojčlenných formácií stojacich pevnými nohami v blues je táto skupina príjemnou a sviežou záležitosťou.

(upravené, pôvodne zverejnené na Progboarde)

Diskografia:

  1. Nerosubianco (1969)
  2. Freedom At Last (1970)
  3. Freedom (1970)
  4. Through The Years (1971)
  5. Is More Than A Word (1972)

3 názory na “Sloboda je vždy dobrá!”

Pridaj komentár