Schôdzka tvárou v tvár

Koncertný dvojalbum? Sem s ním!

Moje koncertné zoznámenie s Wishbone Ash prebehlo cez videokazetu s koncertom z Rockpalastu z roku 1976. To som už mal z tvorby kapely čo-to napočúvané a tento kúsok ma prinútil zohnať si album New England. Každopádne som sa koncertným albumom dlhšie vyhýbal, nakoľko hudba kapely pre mňa mala vždy najväčšiu silu v dokonalom prevedení na radových albumoch. Ono, Wishbone Ash je výnimočná skupina aj v tom, že v dobe, kedy na pódiu azda každý improvizoval a pretváral svoje skladby na nepoznanie, ona si hrala verne svoje košaté a do bodky vyšperkované melódie (jedno, či spievané alebo inštrumentálne) pekne bezo zmien. Napriek tomu, vďaka horšiemu (spravidla) zvuku a občas aj problémom s vokálmi, sú koncertné albumy skupiny oproti štúdiovým trošku hendikepované.

Album Live Dates zachytáva pôvodnú zostavu v júni 1973 počas britského turné a na nejaké hendikepy môžete rovno zabudnúť. Majstrovská súhra rytmiky a predovšetkým dvoch gitár je neskutočná. Jedenásť skladieb tvorí prakticky bestofku, pričom bájny album Argus zastupujú hneď štyri pecky v čele s trojicou najlepších mušketierov (The King Will Come, Warrior, Throw Down The Sword) na úvod a D‘Artagnan (Blowin‘ Free) sa ukáže neskôr. Aby som sa vrátil k svojej úvodnej úvahe, práve skladba Throw Down The Sword ukazuje, prečo sú štúdiovky, akokoľvek je živé prevedenie famózne, lepšie. Záverečné gitarové sólo hrá v danom momente vždy iba jedna gitara, nádherné zdvojené sólové dialógy sa tak nekonajú. Škoda.

Kapela s producentom Derekom Lawrenceom dokázala vybrať takmer dokonalú reprezentačnú vzorku z prvých štyroch albumov, azda len Pilgrimage sa vyhol tomu naj a ponúkol „iba“ Jail Bait a The Pilgrim. Z Wishbone Four sú tu dve perly Rock‘n Roll Widow a Ballad Of The Beacon, nevybral by som iné. Kým prejdem k vyvrcholeniu, spomeniem ešte jediného zástupcu mimo albumov, a síce bluesové spestrenie Baby What You Want Me To Do. Kapela mala tieto bluesové momentky v obľube, aj neskôr sa na koncertoch nejaká skladba tohto typu zjavovala (napr. Bad Weather Blues), aby hudobníci mohli dostať publikum do varu.

Netajím sa tým, že debut Wishbone Ash je pre mňa životným dielom. Priviedol ma k muzike, ktorá mi navždy zmenila život a vzbudil vo mne chuť naučiť sa bubnovať. Preto už len prostý fakt, že existuje koncertný album, na ktorom kapela hrá, okrem „majsterštyku“ Phoenix, aj skladbu Lady Whiskey, stojí za velebenie rovné uctievaniu ľubovoľného božstva umocneného na druhú. A Phoenix? Viac ako štvrťhodinový orgazmus, bez ktorého si koncert Wishbone Ash ani predstaviť neviem, je skrátka neopísateľný!

Live Dates – najlepší koncertný album Wishbone Ash! Nikdy sa ho nevzdám!

P. S. Som šťastný, že sa mi podarilo kapelu vidieť naživo v Bratislave, štvrtého marca 2011, v MMC klube, splnil sa mi tak tínedžerský sen. Zahrali, čo mali, len predskokana Shawna Kellermana sem ťahať nemuseli.

Skladby:

  1. The King Will Come 7:44
  2. Warrior 5:57
  3. Throw Down The Sword 6:08
  4. Rock‘n Roll Widow 6:08
  5. Ballad Of The Beacon 5:22
  6. Baby What You Want Me To Do 7:48
  7. The Pilgrim 9:14
  8. Blowin‘ Free 5:31
  9. Jail Bait 4:37
  10. Lady Whiskey 5:57
  11. Phoenix 17:23

Zostava:
Martin Turner: basa, spev
Andy Powell: gitara, vokály
Ted Turner: gitara, vokály
Steve Upton: bicie

Live Dates Book Cover Live Dates
Wishbone Ash
rock, hard rock
MCA Records
1973
LP, CD
11

2 názory na “Schôdzka tvárou v tvár”

  1. Pekná recenzia, díky!
    Nemám v zbierke ich live nahrávky na CD, iba jedno DVD – Rock Legends (20th Anniversary Concert – Recorded at Bristol Colston Hall 26th September 1989). Patrilo medzi prvé nosiče v mojej skromnučkej zbieročke DVD.

Pridaj komentár