Rolling Stones – kolekcia singlov

V 60. rokoch bola svetoznáma formácia The Rolling Stones jednoznačne singlovou veličinou. Iste, vydala aj niekoľko albumov, z ktorých tie zaujímavejšie spadali kamsi do konca 60. rokov, ale ruku na srdce. Kto by nepoznal (I Can’t Get No) Satisfaction, Ruby Tuesday, Paint It, Black alebo hoci Jumpin’ Jack Flash? Skrátka väčšina toho podstatného sa odohrávala na malých platniach a nie na albumovom veľkoformátovom vinyle. Aktuálne niet lepšej kolekcie singlov, než je tá s názvom singles collection * the london years.

Začnem obšírnejšie. Moja cesta k The Rolling Stones bola (a v mnohom stále je) obchádzkou. Nikdy som kapele neprepadol, milujem niektoré veľké hity (Angie, Love Is Strong), ale úprimne mi prekážal bubeník Charlie Watts a jeho svojský úsporný štýl bubnovania, o absencii gitarového virtuóza v zostave nevraviac. Veru, v mladosti som v rockovej hudbe výrazných sólistov nekompromisne vyžadoval (dodnes mi to ostalo, i keď som schopný akceptovať aj ich absenciu), nuž mi produkcia bez výraznejšieho sólového vzruchu vždy prišla ochudobnená. Dlho-predlho som si v zbierke vystačil s jediným albumom, a síce Sticky Fingers. Nečudo, že šlo o zostavu, v ktorej pôsobil azda jediný gitarista, čo za niečo stál (v mojich ušiach, neberiem teraz Keithovi jeho gloriolu rockovej hviezdy), a síce Mick Taylor. Napálenú výberovku Forty Licks nerátam, z pumpy kúpenú podivnú výberovku detto, ale ešte jeden album mám v zbierke relatívne dlho – Beggars Banquet (pretože Sympathy For The Devil). Ten ma však nijako zvlášť nebaví. V priebehu dekád som skúšal rôzne ďalšie albumy, niektoré ma aj zaujali, málokedy som však pocítil potrebu ich vlastniť. Do zbierky som zaradil akurát vynikajúce diela Get Ye’r Ya Ya’s Out, Let It Bleed, ako aj menej podarené Exile On Main St..

Tento blažený stav mi vydržal do štyridsiatky. Minulý rok som z ničoho nič pocítil, že by sa patrilo mať tie najväčšie hity zozbierané v rámci nejakého reprezentatívneho výberu. Lenže, tie dvoj a trojdiskové kompilácie sú dávno fuč! Komparatívnou analýzou som prišiel na to, že ak si odmyslím AngieLove Is Strong, všetko to, čo od „bestofky“ vyžadujem, je cca desať skladieb zo 60. rokov. Kúpil som si preto albumy Goats Head Soup (1974) a Bridges To Babylon (1997). Posledný menovaný omylom, nejako som prehliadol, že Love Is Strong je na predchádzajúcom albume Voodoo Lounge (1994). Mal som túto skladbu zafixovanú s týmto dielom, pretože vyšlo v dobe, kedy som sa aktívne ponoril do hudobného sveta a v televízii stále bežal klip s tými veľkými ženami v meste. Takže mám aktuálne obidve diela z 90. rokov… Aby som to skrátil, namiesto výberovky som si zadovážil trojdiskovú nádheru singles collection * the london years.

Zmienené tri disky primárne pokrývajú časové rozpätie siedmich rokov (1963-1969), kedy bolo prítomných päťdesiatosem skladieb nahratých. Z pohľadu oficiálneho vydania sa niektoré skladby dostali na singel až v rokoch 1970, 1971 a 1975 (posledných osem skladieb CD 3), to len, aby bolo jasné. Booklet obsahuje dostačujúce množstvo informácií o kapele i jednotlivých skladbách. K nosičom dodám iba toľko, že vlastním DSD verziu z roka 2002 od ABKCO Records, hrá úžasne. Samozrejme, nie je tu úplne všetko, čo The Rolling Stones dali na single. Chýbajú tri b-strany (Bitch, Let It Rock a Sway), na ktoré v tom čase nemal zostavovateľ vyriešené práva a chýba aj béčko zo sólového singla Micka Jaggera – Natural Magic (pritom áčko Memo From Turner, tu je).

Prierez vývoja legendy vychádzajúcej z „čiernej“ muziky (rokenrol, blues) cez popovú psychedéliu až k svojskej bluesrockovej, a predsa komerčne prívetivej, muzike, je tu zachytený priam s chirurgickou presnosťou. Musím sa priznať, že ma potešili viaceré béčkové skladby, ktoré príjemne dopĺňajú to priehrštie hitov, ktoré sa tu promenáduje s vyzývavosťou falošných fotiek modeliek z Instagramu. Bluesové počiatky môžem v akomkoľvek množstve, napokon, zväčša ide o notoricky známe štandardy. Obdobie psychedelických odklonov ma baví menej, to je skôr „skladba tu – skladba tam“, no a obdobie s Taylorom je fajn, s megapeckou You Can’t Always Get What You Want v čele skrátka nemôžete šliapnuť vedľa! Inými slovami, cca tri hodiny poctivej muziky viem na etapy stráviť ako nič. Je to historický exkurz, je to klasika, je to príjemná muzika, ktorá ma začala zaujímať.

V čase, keď táto kompilácia vyšla, nepochybne potešila mnohých zberateľov. Napokon, viaceré veci zo singlov neboli na albumoch a ani v bonusoch. Osobne sa nazdávam, že dodnes ide o žiadanú zberateľskú vec. Čo sa mňa týka, vzal som The Rolling Stones na milosť, nikdy sa nestanú srdcovkou (na to je už neskoro), ale počúvam ich poslednú dobu často. Ako priemerná bluesová kapela neurazia, ako hitmejkri sú super a albumy s Taylorom sú (až na mdlý a nekonečný Exile On Main St.) viac ako dobré. Nuž, uvidím, dokedy mi táto priaznivá náklonnosť vydrží. Asi starnem…

Skladby:

CD 1:

  1. Come On 1:48
  2. I Want To Be Loved 1:52
  3. I Wanna Be Your Man 1:43
  4. Stoned 2:09
  5. Not Fade Away 1:47
  6. Little By Little 2:39
  7. It’s All Over Now 3:27
  8. Good Times, Bad Times 2:31
  9. Tell Me 2:47
  10. I Just Want To Make Love To You 2:17
  11. Time Is On My Side 2:59
  12. Congratulations 2:28
  13. Little Red Rooster 3:05
  14. Off The Hook 2:34
  15. Heart Of Stone 2:45
  16. What A Shame 3:03
  17. The Last Time 3:42
  18. Play With Fire 2:14
  19. (I Can’t Get No) Satisfaction 3:43
  20. The Under Assistant West Coast Promotion Man 3:20
  21. The Spider And The Fly 3:38
  22. Get Off Of My Cloud 2:54
  23. I’m Free 2:24
  24. The Singer Not The Song 2:22
  25. As Tears Go By 2:45

CD 2:

  1. Gotta Get Away 2:07
  2. 19th Nervous Breakdown 3:56
  3. Sad Day 3:01
  4. Paint It, Black 3:44
  5. Stupid Girl 2:55
  6. Long Long While 3:01
  7. Mother’s Little Helper 2:45
  8. Lady Jane 3:10
  9. Have You Seen Your Mother, Baby, Standing In The Shadow? 2:34
  10. Who’s Driving Your Plane? 3:14
  11. Let’s Spend The Night Together 3:26
  12. Ruby Tuesday 3:13
  13. We Live You 4:36
  14. Dandelion 3:48
  15. She’s A Rainbow 4:11
  16. 2000 Light Years From Home 4:44
  17. In Another Land 2:53
  18. The Lantern 4:26
  19. Jumpin’ Jack Flash 3:38
  20. Child Of The Moon (rmk) 3:12

CD 3:

  1. Street Fighting Man 3:09
  2. No Expectations 3:55
  3. Surprise, Surprise 2:30
  4. Honky Tonk Women 3:00
  5. You Can’t Always Get What You Want 4:49
  6. Memo From Turner 4:06
  7. Brown Sugar 3:49
  8. Wild Horses 5:42
  9. I Don’t Know Why aka Don’t Know Why I Love You 3:01
  10. Try A Little Harder 2:17
  11. Out Of Time 3:22
  12. Jiving Sister Fanny 3:20
  13. Sympathy For The Devil 6:17

Zostava:
Mick Jagger: spev, harmonika, perkusie
Keith Richards: gitary, klávesy, vokály (okrem CD2: 17 a CD3: 11)
Brian Jones: gitary, harmonika, vokály, sitár, dulcimer, klávesy,
perkusie (CD1, CD2 okrem 17, CD3: 10, 13)
Mick Taylor: gitary (CD3: 4-9, 12)
Bill Wyman: basa, vokály (okrem CD3: 11)
Charlie Watts: bicie, perkusie (okrem CD3: 11)
a
Ian Stewart: piano, organ
Phil Spector: maracas (CD1: 5, 6), basa (CD1: 18)
Gene Pitney: piano (CD1: 6)
Graham Nash (CD1: 5)
Tony Hicks (CD1: 5)
Jack Nitzsche: klávesy (CD1: 14, 18, CD2: 4, 8, 11, 12)
Dave Hassinger: klávesy (CD2: 11)
Nicky Hopkins: piano (CD2: 15, 17, 20)
John Paul Jones: sláčikový aranžmán (CD2: 15)
John Lennon: vokály (CD2: 13)
Paul McCartney: vokály (CD2: 13)
Steve Marriott: gitara (CD2: 17), vokály (CD2: 17)
The London Bach Choir: vokály (CD3: 5)
Al Kooper: organ lesný roh, piano (CD3: 5)
Jimmy Miller: bicie (CD3: 5)
Rocky Dijon: perkusie (CD3: 5)
Madelaine Bell: vokály (CD3: 5)
Doris Troy: vokály (CD3: 5)
Nanette Newman: vokály (CD3: 5)
Joe Moretti: gitara (CD3: 11)
Eric Ford: basa (CD3: 11)
Reg Guest: piano (CD3: 11)
Andy White: bicie (CD3: 11)
Sidney Sax: sláčikové nástroje (CD3: 11)

singles collection * the london years Book Cover singles collection * the london years
The Rolling Stones
blues rock, psychedelic rock
ABKCO Records
1989
LP, CD
58

9 názorov na “Rolling Stones – kolekcia singlov”

  1. Rolling Stones jsem si chtěl po koupi magnetofonu nahrát, znal jsem jenom hity Honky Tonk Woman, Jumping Jack Flash, I Can’t Get No Satisfaction, které hráli v rádiu. Dopadlo to tak, jak rychle jsem si jednu z prvních desek nahrál, tak rychle jsem ji vymazal. K jejich deskám jsem se vrátil po nahrání Sticky Fingers, která je pro mě jejich nejlepší deska. Na deskách po Exile On Main Street je vždy jeden dva hity a zbytek je vata. Emotional Rescue, Undercover , Dirty Work jsou pro mě hrozné. Beatles pro mě byli a jsou mnohem víc.

  2. Ahoj Eriku, dík za prima recku. Stouny v šedesátých letech já taky rád. Poznal jsem je díky kompilaci Through the past, darkly a dodnes je to od nich mé nejoblíbenější (byť ne řadové) album. V druhé půli šedesátých let docela drželi s Beatles krok. I když Brouci byli o kroky napřed, co se progrese týče. Pak už jsou na mě Stones příliš moc blues, rock´n´roll a country a později pop.
    Včera jsem poslouchal Tima Bownesse, jeho album se skupinou Plenty It could be home, nahrané před více než 30-ti lety. Jeho sólovky i alba s No-Man mám všechny víc než rád, ale tohle album mě moc nezaujalo. Prostě ta osmdesátá léta… Nicméně první skladba je… předělávka skladby Stounů As tears go by, skvělého singlu z roku 1964… Vždycky potěší, když se skutečně progresivní umělci „vrátí“ a složí hold něčemu takhle „starému“.

  3. Jsem The ROLLING STONES pozitivní. Hudba této kapely je pro mne 100%, cokoli do roku 2000. Můžu je poslouchat pořád. Oslovují mne nekonečně, dávají mi čistou radost, obdivuji jejich pestrost, osobitost, udržení vysoké úrovně napříč dekádami. Jejich tvorba je kánon světového rocku.
    Děkuji za jakoukoli zmínku o nich..

  4. Interesantní počteníčko. S R. S. jsem to měl podobně. Do čtyřicítky mne prakticky nezajímali. Bavil mě jen klip a skladba z Bridges… -Anybody… v době dospívání, to bylo žrádlo. Až nedávno jsem začal nakupovat desky přelomu 60/70 let i některé další. Jasně, že to už nikdy nebude naše top kapela, na to je příliš pozdě, ale skladby jsou tam kvalitní, tak proč nedoplnit sbírku:-)

  5. Ja som tiež neprišiel na chuť Rolling Stones tak, že by som z nich mal zimomriavky. Dva či tri albumy sa mi celkom pozdávajú, to ostatné , hoci som sa snažil do toho preniknúť, mi prišli také … Nezáživné? No po 1970 mi už RS nič nehovorí. Respektíve nie celistvý album. Samozrejme nejaké skladby sa nájdu. Its only rock’n’roll.. a tak ďalej..

Pridaj komentár