Riči a jeho Dúha

Keď sa Ritchie Blackmore rozhodol, že dá košom svojej, už dávno legendárnej, kapele Deep Purple, nakoľko sa mu nepáčilo, čo mu tam stvárali nové akvizície Coverdale & Hughes, viem si predstaviť, že to v tom čase muselo byť niečo ako dnes správa o Brexite. S čím príde? Natrie to svojej bývalej kapele? Priama konfrontácia prakticky nenastala, pretože Párpli sa rozsypali práve v čase, keď Rainbow pokryla hudobnú oblohu spôsobom, ktorý nemá obdoby! A na počiatku bol album Ritchie Blackmore‘s Rainbow z roku 1975.

Blackmore sa už počas turné s Párplami započúval do predkapely Elf, ktorá hrala obyčajnú (tuctovú by vyznelo zbytočne tvrdo) bluesrockovú muziku. Avšak spieval v nej istý Ronnie James Dio, čo bolo pre rockové dejiny veľké šťastie. Akonáhle sa Ritchie oprostil od materskej kapely, využil túto známosť k tomu, aby s Diom a bubeníkom Driscollom nahral singel Black Sheep Of The Family/Sixteenth Century Greensleeves (spočiatku sa zapojil aj violončelista Hugh McDowell z ELO). Výsledok ho natoľko potešil, že sa rozhodol nahrať rovno celý album. Naverboval preto prakticky celú zostavu Elf (gitaristu logicky nechal bokom) a neskromne ju premenoval na Ritchie Blackmore‘s Rainbow. Výsledok predčil všetky očakávania. Posúďte sami:

Načať svoju, prakticky sólovú, kariéru nesmrteľnou hardrockovou klasikou, to je skrátka kumšt. Man On The Silver Mountain je vskutku vysokohorská skalnatá pecka, nič jej neuberá ani to, že je oproti neskorším koncertným prevedeniam kúštik pomalšia a ťažkopádnejšia. A ďalší materiál na albume je na tom podobne. Hustá záležitosť Self Portrait má konzistenciu á la tekuté piesky. Poslucháč do nej zľahka vkročí a už je uväznený naveky! Skvelá hitovica Black Sheep Of The Family sa oproti originálu od Quatermass zbavila kusiska temnoty, nečudo, že ju Ritchie zamýšľal ako svoj debutový sólový singel. Čo povedať o nedostižnej balade Catch The Rainbow? O skladbe, ktorá Deep Purple vystačila len ako jeden z motívov béčka singlu (Coronarias Redig, keby niekto nevedel)? Iste, aj ju neskoršie koncerty rozvinuli ako mrzkú húsenicu do podoby majestátneho motýľa, ale počúva sa náramne už tu, vo svojej premiére.

Ritchie bol (a je) najikonickejším hardrockovým gitaristom, nuž nečudo, že rázne tvrdé skladby sypal z rukáva ako kúzelník karty. Snake Chamber preto nepoľaví ani na okamih. A ten spevný bridž, to je skrátka extáza! Ronnie James Dio bol pán spevák. Môj osobný favorit albumu sa volá The Temple Of The King. Nádherná gitarová „vyhrávačka“, krehká a clivá melódia spevu, čo viac si priať! Azda, len aby ju Ritchie hral aj naživo. Čo už. Odľahčeným rokecom sa nič nepokazí, nuž If You Don‘t Like Rock n’roll naruší predchádzajúcu vážnu náladu albumu. A máme tu ďalšiu ikonickú skladbu RainbowSixteenth Century Greensleeves. Do tretice sa opakuje scenár, že akokoľvek skvelá skladba to je, zoči-voči svojej koncertnej podobe pripomína Popolušku pred získaním kúzelného sponzora. Ale je to parádna úsečná ťažkotonážna hardrockovica, to hej! Finále prináša ďalší cover, The Yardbirds dodali materiál na ďalšiu koncertnú stálicu dúhového setu, a síce Still I‘m Sad. Pravda, kým si ju Dio na pódiu schuti zaspieval, musel trpezlivo počkať v zákulisí štúdia, pretože tu z nej Ritchie vyrobil inštrumentálku. Myslím, že každému poslucháčovi utkvie v pamäti najmä kravský zvonec, ktorým bubeník výrazne zintenzívňuje rytmus skladby.

Vynikajúci debut, nie je o čom polemizovať. Plný počet hviezd mu uberá iba to, že šlo v podstate o skromný začiatok, predohru k tantrickému milovaniu naplnenému ďalšími albumami skupiny. Možno bolo od Ritchieho nefér, že „elfiu“ zostavu poslal dočerta a naživo spolu nehrali, ale história jeho rozhodnutie potvrdila mierou vrchovatou. Dio ostal a pridali sa mnohí ďalší výnimoční hráči ako Cozy Powell, Bob Daisley a mnohí ďalší, ktorí pomohli gitarovému velikánovi držať štandardu hard rocku hrdo aj v druhej polovici 70. rokov. Ritchie Blackmore‘s Rainbow zaostáva len o povestný chlp a právom sa radí do popredia albumov rockovej histórie. Aspoň ja v tom mám jasno.

Skladby:

  1. Man On The Silver Mountain 4:38
  2. Self Portrait 3:16
  3. Black Sheep Of The Family 3:20
  4. Catch The Rainbow 6:40
  5. Snake Charmer 4:30
  6. The Temple Of The King 4:46
  7. If You Don‘t Like Rock n’roll 2:36
  8. Sixteenth Century Greensleeves 3:35
  9. Still I‘m Sad 3:53

Zostava:
Ritchie Blackmore: gitara
Ronnie James Dio: spev
Micky Lee Soule: piano, mellotron, clavinet, organ
Craig Gruber: basa
Gary Driscoll: bicie

Ritchie Blackmore‘s Rainbow Book Cover Ritchie Blackmore‘s Rainbow
Rainbow
hard rock
Polydor
1975
LP, CD
9

2 názory na “Riči a jeho Dúha”

    1. To hej, parádny album. Moje prvé zoznámenie s Rainbow prebehlo prostredníctvom Man on the silver mountain – otec ju mal nahranú na konci kazety, aby využil voľné miesto (bolo to tuším za nejakým zeppelínovským albumom). Vtedy som však ešte netušil, že kapela sa volá Rainbow a že tam hrá Ritchie. Tá skladba sa mi náramne páčila.
      …a súhlasím aj s Yngwiem – aj podľa mňa je Ritchie top riffmaster! Áno, Smoke… je “len” jeden z mnohých jeho fantastických riffov.

Pridaj komentár