Ranný príbeh o kráľovských lesoch

Zamilovať si tvorbu Jacka Brucea je ľahké a zároveň nesmierne ťažké. Nie je to muzika pre každého, čo zaváňa snobstvom veľkým ako Mojsejovci, ale výnimočne je to inak. Iste, hudbu na albume Harmony Row (1971) si sotva užije priaznivec Marilyna Mansona alebo gruppies Justina Biebera (schválne sa vyhýbam označeniu pohlavia, aby som, nedajbože, niekoho nediskriminoval), hoci aj to sa môže stať, udiali sa čudnejšie zázraky, Jack Bruce si však vyžaduje pozornosť a odhodlanie otvoriť sa experimentálnej pestrosti na pomedzí rocku, džezu, klasickej hudby a niečoho, čo je iba jeho – originality.

Priznávam bez mučenia, s jeho sólovou kariérou mám veľmi nevyrovnaný vzťah. Cream, West, Bruce & Laing, BBM, to všetko sú skvelé blues-hardrockové záležitosti, sólovo sa však vydal na cestu do miest, kam sa odvážia len najsmelší bádatelia a musím uznať, že v tomto smere mám veľké limity. Nie každý kúsok šíreho hudobného sveta ma láka. Nič to, Bruce je neskutočný multiinštrumentálny talent, ktorý prakticky nemá páru. Ako spevák je jedinečný a ohromujúci, ako basák je svetový a záplava ďalších nástrojov, na ktoré zvykne hrávať (klavír, violončelo atď.) sa v jeho rukách mení na organickú bytosť. Muzika v jeho podaní skrátka dýcha, cíti, prežíva. Na rozdiel od spotrebného šumu, braku vydávanému za profesionálne umenie, sa tu bavíme o umení, o hudbe s veľkým H. H ako Harmony Row.

Jedenásť skladieb osciluje kdesi medzi klavírnymi introvertnými melanchóliami neskorej jesene (Can You Follow?, There‘s A Forest, Folk Song), prípadne sa dostaví veselie z jarných osláv plodnosti (Escape To The Royal Wood (On Ice)).

Asi ste si už všimli, že podstatným znakom tohto albumu je atmosféra. Nejde o to, v akej škatuli uskladníte žánrovú zmesku, ide o čistú radosť z originálnej a neopakovateľnej muziky (dodnes som nepočul nikoho, kto by sa Bruceovi podobal, vyrovnal, prekonal ho). Zväčša to ani nie je rocková záležitosť, hoci, keď sa dostaví, má gule triumfujúce muníciu do cárskeho dela z dielne Andreja Čechova (You Burned The Tables On Me, Morning Story). Miestami intenzita prezentovanej hudby dosahuje až psychiatrických rozmerov (Smiles And Grins). Každopádne je každá skladba zvláštnym spôsobom svojská, nedefinovateľne uhýbajúca konvenciám. Vrcholnou ukážkou tohto javu je A Letter Of Thanks. Aby som to zhrnul, čo skladba, to klenot.

Jack Bruce je skrátka originál. Po debutovom albume Songs For A Tailor (1969), ktorý mám z jeho sólových diel najradšej, ukročil smerom k džezovému Things We Like (1970), aby sa vrátil s nesmierne pestrofarebným, a predsa nádherne melancholickým kúskom Harmony Row. Zamiloval som si ho. A neprekáža mi, že som preň musel dorásť.

P. S. Bonusy nespomínam, ani si ich nepúšťam.

Skladby:

  1. Can You Follow? 1:32
  2. Escape To The Royal Wood (On Ice) 3:44
  3. You Burned The Tables On Me 3:49
  4. There‘s A Forest 1:44
  5. Morning Story 4:55
  6. Folk Song 4:20
  7. Smiles And Grins 6:05
  8. Post War 4:20
  9. A Letter Of Thanks 2:54
  10. Victoria Sage 5:02
  11. The Consul At Sunset 4:14

Zostava:
Jack Bruce: spev, basa, piano, organ, harmonika, sláčikové nástroje
Chris Spedding: gitara
John Marshall: bicie

Harmony Row Book Cover Harmony Row
Jack Bruce
progressive rock
Polydor
1971
LP, CD
11

5 názorov na “Ranný príbeh o kráľovských lesoch”

  1. Opravdu pekna recenze. Mam rad skupinu Cream a tudiz jsem si poridil i lp jednotlivych clenu. A tu se musim priznat. Tady mam poslechovy deficit. Je pravda, ze J. Bruce to neni na jeden poslech. Clovek se musi poradne soustredit aby rozpoznal jemne nadherne niance. Dlouho dloho mi lezi ladem. Musim to napravit. Bruce si to zaslouzi. Dekuji za pekne povidani.

Pridaj komentár