Na vlnách francúzskeho Oceána

Oceánov je v hudobnej histórii habadej, dokonca sa tak volala aj jedna česká skupina, o ktorej sa odo mňa dozviete už len jediné – ani „muk“! Francúzska hardrocková skupina Ocean je dnes skôr zabudnutou vyhľadávanou perlou, než všeobecne uznávanou veličinou. 

Vznikla v roku 1973 na popud klávesáka a gitaristu Georgesa Bodossiana. Ten predtým hral v kapele Gavroche. V pôvodnej zostave boli ešte hráči ako Jean-Paul Souillot (basa), Sylvain Nardelli (klávesy) a Daniel Buffet (bicie). V roku 1974 vystriedal Buffeta Alain Baudet z kapely Solitude. V roku 1976 došlo v zostave k zemetraseniu a Bodossiana doplnilo trio hráčov, z ktorých Noël Alberola hral na basu, Bernadr Leroy obsluhoval bicie a Robert Belmonte (občas uvádzaný aj ako Belamonte) sa ujal sólového spevu. Všetci traja hrali spolu v kapelách Aspic a Black Moon.

V roku 1976 (alebo 1977, podľa zdroja) vyšiel debutový album God’s Clown, ktorý obsahoval osem skladieb plných hardrockových náznakov známych od Led Zeppelin (aj spevák si rád zajačal á la Plant) kombinovaných s troškou artrockových tendencií. Produkcie sa ujal Jean-Pierre Sedjari a nahraný bol vo Family Studios, pričom v konečnej podobe vyšiel na značke Crypto. Zaujímavé je, že texty sú kompletne v angličtine. Skupina predskakovala takým veličinám, ako bola francúzska kapela Magma, ale aj canterburská klasika Caravan, či dokonca speváčke Julie Driscoll. V roku 1978 si za bicie sadol Jean-Pierre Guichard z Ange. V roku 1979 vyšiel skupine koncertný album “A” live +B, na ktorom bubnoval Alain Gouillard (ex-Édition Speciále). V roku 1980 si kapela zahrala s AC/DC.

Následne sa dá na internete nájsť hneď dvojica albumov pomenovaná Ocean. Prvý je z roku 1980 a druhý z roku 1981. Na prvom sa podieľal bubeník Jean-Pierre Guichard. Druhý album obsahuje hudbu poplatnú dobe (NWBHM krížená s troškou funky), skupina ho nahrala v Londýne s producentmi Mikeom Shiplyom a Nigelom Greenom. V roku 1980 jej vyšli aj dva single, a síce Qu’est ce que tu dis ?/On se rock de moi a Rock dur/Qu’est ce que tu dis. Následne skupina predskakovala Iron Maiden a mohla vyraziť na turné do USA, ale bez dostatku peňazí a nedostatku anglického materiálu z toho napokon zišlo. V roku 1981 vyšiel singel Louise/Berçeuse. Bodossian a Gouillard skupinu opustili v roku 1982 a nahradili ich Benny Sloyan (gitara) a Robert Calfati (bicie). To sa písal rok 1983 a kapela odohrala turné so Samson. Calfatiho ešte v tom istom roku nahradil Farid Medjane (hral v Airline a v TNT). Na singli Spécial polar (j’voulais pas) z toho roku hral na klávesy aj hosť François Bréant. Formácia Ocean v tomto momente prestala existovať. K jednorazovému zmŕtvychvstaniu došlo v roku 1986, z kapely bolo prakticky duo. Belmonte a Bodossian si k singlu Juste au bout du désert/Flash de nuit prizvali hosťa Nardelliho, ale nič z toho nebolo.

Väčšina hudobníkov naďalej pôsobila v biznise. Belmonte zomrel v roku 2004. Skupina sa dala opäť dokopy v roku 2009 v zostave Bodossian, Gouillard, Marcel Chiaruttini (basa) a Stef Reb (spev). V roku 2014 vystriedal Chiaruttiniho starý známy Alberola. Posledný album, ktorý sa dá pripísať na vrub kapele, sa nazýva C‘est la fin a je z roka 2016.

(upravené, pôvodne zverejnené na progboarde)

P.S. O francúzskej rockovej scéne existuje prívetivý web France Heavy Rock.

Diskografia:
God‘s Clown
(1976)
“A” live +B (1979)
Ocean (1980)
Ocean (1981)
C‘est la fin (2016)

5 názorov na “Na vlnách francúzskeho Oceána”

Pridaj komentár