Boží šašo sa, dúfajme, nemenuje Pennywise, ale Ocean

Už je to nejaký čas, čo sa mi v zbierke ocitol debut francúzskej hardrockovej skupiny Ocean (názov si dala podľa albumu YesTales From The Topographic Oceans). Podpultovka z Roxy, odpoveď na výzvu, nech ma niečím dobrým prekvapia, sa mi veru vyplatila. Že sa krajina úchylných pojedačov slimákov i žiab a domovina absurdnej kapely Magma v jednom môže popýšiť aj solídnym rockovým základom, som dovtedy netušil. Teší ma, že som naďabil na web French Heavy Rock, ktorý zachytáva miestnu scénu. 

Album God’s Clown má zaujímavý námet obalu, božie oko plače a rozbúri vody oceánu, ktorý z nudy zaplaví nejaké to pobrežné mesto. Vesmírne energie zahučia a do toho sa ozve jemná sloha skladby Sunny Day, ktorá akoby vypadla z dajakého albumu Rush. Citlivé vokály napokon pretne gitarový rif a v mierne „sfunkovanom“ rytme sa nám až do konca servíruje akási rocková skladba, z ktorej čnie predovšetkým plavná basa, sťaby Mount Everest medzi európskymi končiarmi. Nejaké tie inštrumentálno-rytmické vsuvky naznačujú, že priamočiarosť sa opila a s niekoľkými promile v tele dokáže už iba zložito motať jeden motív za druhým. Slovom, aj tí, čo sa vymedzujú voči vymedzeným, by si tu mohli prísť na svoje.

Evokačné mrmlanie a v ňom jakotu, ani keby speváka všetci čerti z kože drali, otvorí parádnu zeppelínovskú meditačku Strange Rain. Niekto by v tom možno našiel pečať Orientu. Zložitejšie rytmické medzihry i uletené „aákané“ momenty sa neboja dať o sebe vedieť, takže mi teraz napadlo, že je zábavné počúvať od Frantíkov anglické texty (na obale je všetko prezentované francúzsky). Mierne nepokojný song Love Is Blind poteší nielen nevidomých, čo platí aj o vrcholnej skladbe albumu, The Loneliness Of The Long Distance. Tá začne svižne, basa jančí nad bicími, nejaké tie perkusie šumia naokolo, ale najlepšie je nekompromisné zachripené gitarové sólo, ktoré si berie slovo v srdci celej skladby. Reminiscencie na Led Zeppelin sa najvýraznejšie prejavujú v skladbe s optimistickým názvom From Death To Life. Opätovne sú inštrumentálne medzihry pomerne prešpekulované a funky v tom nevycíti iba necita, čo nečíta definície hudobných štýlov a žánrov, hoci iba z Wikipédie. Asi som sa o tom ešte nezmienil, ale jedna skladba prakticky okamžite prechádza do druhej, nuž pomalý a emotívne nestriedmy úvod skladby Fields Of Pain znie ako nejaký dovetok predchádzajúceho kúska. Jasné, je to balada, ale od polky sa z nej stane temná hardrocková záležitosť, čo kvitujem. Kvílivá gitara si nezadá z jednou keltskou vílou, takže počúvajte len na vlastné riziko. The Juggler je sekaná tvrdá a hrôzostrašná hardrocková záležitosť so „stoptajmami“ všade, kam ucho namieri. Paráda! Na záver sa nám servíruje ďalšia poskakujúca rytmika počujúca na oslovenie With The Sound I Can Escape. Rozhodne jej to sluší.

Priaznivci gitarového rockovania s jačákom namiesto spevu si určite prídu na svoje. Kladom je aj čistý zvuk (Rush nemôžem nespomenúť) a túžba venovať čas aj kompozícii. God‘s Clown je jednou z najvzácnejších perál mojej zbierky.

(upravené, pôvodne zverejnené na progboarde)

Skladby:
1. Sunny Day 7:44
2. Strange Rain 4:48
3. Love Is Blind 3:03
4. The Loneliness Of The Long Distance 5:10
5. From Death To Life 4:03
6. Fields Of Pain 7:25
7. The Juggler 3:33
8. With The Sound I Can Escape 4:55

Zostava:
Robert Belmonte: spev, perkusie
Noël Albelora: basa, vokály
Bernard Leroy: bicie
Georges Bodossian: gitara, klávesy, vokály

God’s Clown Book Cover God’s Clown
Ocean
hard rock
Crypto
1976
LP, CD
8

3 názory na “Boží šašo sa, dúfajme, nemenuje Pennywise, ale Ocean”

      1. Občerstvil som. God‘s Clown nemám, ale mal som. Nebolo to CD, ale LP niekde z výpredaja. Už ju bohužial nemám. V čase kúpy sa mi hudba kapely zdala prekomplikovaná, celá LP sa mi nepáčila……zrejme som mal slabú chvíľku. Dnes to počujem ináč – menej komplikovane. Výborné.

Pridaj komentár