Mountain a jeho dva vrcholy

Reunion americkej hardrockovej veličiny Mountain ju nasmeroval k živému dvojalbumu Twin Peaks (1974), na ktorý si dnes posvietim.

Ak mali v niečom rockeri jasno, tak v tom, že koncertovať v Japonsku sa vyplatí. Nikto nikde na svete tak „nežral“ rockovú muziku ako japonskí fanúšikovia. Záznam z 30. augusta 1973 z haly Koseinenkin v Osake zachytený na albume Twin Peaks je toho dôkazom. Album vyšiel vo februári 1974 a komerčne prepadol. Nič to nemení na tom, že ponúkol riadnu porciu muziky.

Prierez tvorbou kapely (nájdete tu skladby z prvých troch albumov, singel Roll Over Beethoven plus jednu skladbu zo sólového albumu Leslieho Westa – Mountain) znie hutne. Koncertný drsný šat je doplnený fundovaným muzicírovaním. West a Pappalardi najali dvojicu spôsobilých štúdiových hráčov, ktorí im na turné pomáhali viac ako len rutinným krovím. Centrom vystúpenia je vyše polhodinová verzia skladby Nantucket Sleighride. Na toto sa účastníci koncertov v tých časoch tešili, toto očakávali, ba priam vyžadovali. A od Mountain to dostali mierou vrchovatou.

Zaujímavé je, že na mojom vydaní od BGO (spolu s Avalanche) sú síce na obale vymenované skladby tak, ako pôvodne na platni vyšli, ale na nosiči sú zoradené inak! Po Guitar Solo nenasleduje Nantucket Sleighride, ktorý v podstate záver Westovej exhibície uvádza (zahrá motív Rolničiek), ale pokračujú skladby Crossroader atď. Zmienená megaskladba zaznie až na konci CD. Neviem, prečo je tomu tak, ale je.

Každopádne, Mountain vo všetkých inkarnáciách bola výsostne koncertná kapela, a preto je Twin Peaks výbornou jazdou od začiatku do konca. Leslie West má jeden z najmohutnejších soundov v histórii bustrovanej gitary a hlasisko ako stádo mamutov. Nikdy sa mi neopočúva.

Skladby:

  1. Never In My Life 4:15
  2. Theme For An Imaginary Western 4:59
  3. Blood On The Sun 3:05
  4. Guitar Solo 5:43
  5. Crossroader 5:58
  6. Mississippi Queen 4:15
  7. Silver Paper 6:15
  8. Roll Over Beethoven 2:25
  9. Nantucket Sleighride (Part 1) 16:19
  10. Nantucket SLeighride (Conclusion) 16:14

Zostava:
Leslie West: gitara, spev
Felix Pappalardi: basa, vokály
Bob Mann: gitara, klávesy
Alan Schwartzberg: bicie

Twin Peaks Book Cover Twin Peaks
Mountain
hard rock
Columbia
1974
CD (BGO, 2011)
10

7 názorov na “Mountain a jeho dva vrcholy”

  1. Mountain jsem poznal přes vydařenou kompilaci Best of, dneska je mám až na Mystic Fire komplet, vč. klíčových živáků. Twin Peaks je parádní poslechovej zážitek, zvlášť z vinylu, za to vexlování s pořadím skladeb na CD by odpovědný osoby zasloužily flákanec. Na digipaku od Repertoire (2005) to mám taky zmršený, v rámci Original Album Classics (Sony, 2010) je to OK.
    Z dalších živáků nahusto poslouchám Eruption, především první CD z New Yorku ’85 s Markem Clarkem. Na druhým má být výběr z anglickýho turné 2003 s Richiem Scarletem, ale během singlovky Dreams of Milk and Honey (tady má 23minut) West zřetelně zahlásí, že basuje Felix Pappalardi. Ten už byl ale dvacet let po smrti…
    Ať už je to jak chce, Mountain naživo to je jízda na plnej plyn.

    1. Výber Best Of (vyšiel pôvodne už v roku 1973) bol prvým, ktorý som si kúpil niekedy v polovici 90. rokov na CD. Dodnes si ho rád pustím, bol mi verným sprievodcom počas discmanovského študentského obdobia. Predbehol ho len na kazete nahratý živák Live – The Road Goes Ever On, ktorý pre zmenu zažil walkmanovské obdobie.

      Mountain je etalón koncertnej skupiny, kiežby som ju mohol zažiť naživo, čo sa už, žiaľ, nestane.

    1. Pozrel som na Progboard a tam som mal zaujímavú poznámku k tomuto albumu:

      Slabšie povahy a hudobných estétov vykonávajúcich rannú potrebu za zvukov kvalitného syntypopu, obedňajšiu potrebu popri trilkujúcom neoprogu a večerné potreby všetkých druhov zásadne popri novovlnnom šumení (ako vie každý obyvateľ prímorských oblastí, každá prichádzajúca vlna je nová), môže hurhaj schopný zrovnať mestá zo zemou vydesiť, ale necitom môjho typu to jednoducho padne do noty. Aj preto dávam viac ako tri a menej ako päť hviezd.

  2. Mazec. Ten zvuk kytar je mohutnej, jak zdivo středověký kobky. V dgf Mountain se moc neorientuju (ve sbírce mám jen CD Nantucket Sleighride), ale tohle se mi líbí. Muzika je to docela melodická, zahuštěná klávesami a přes půl hodiny dlouhá verze pecky Nantucket Sleighride nemá chybu. Na to, že jde o live nahrávku to aj velmi slušně hraje. Jojo, takovejhle hardrock si nechám líbit…
    Tuším, že jsem si to chtěl kdysi koupit, ale nakonec dostalo přednost něco jiného. Díky streamingu do sebe mohu Mountain ládovat horem dolem a přesně to právě dělám. Díky za připomenutí a za recenzi.

Pridaj komentár