Moja generácia, aj keď som ju vlastne nezažil

Dvojdisková výberovka Ultimate Collection má smolu, využijem jej existenciu na to, aby som sa trošku vyznal z môjho vzťahu k tejto nezameniteľnej kapele a jej muzike.

Existenciu The Who som evidoval už kdesi v skorom detstve. Predsa len, existovať v ako-tak vyspelej civilizácii (aby som nekrivdil socialistickému bloku a zároveň neurazil krajiny Tretieho sveta) a nezavadiť sluchom (ospravedlňujem sa nepočujúcim) o My Generation, to chce veľkú dávku selektívneho vnímania reality alebo nepriazni osudu. Nič proti tomu, len sa snažím vyjadriť skutočnosť, že The Who mi bola predstavená takmer súčasne s materinským mliekom. Nikdy som jej neprepadol spôsobom, ktorý by ma zaslepil ako klerikálnych aktivistov s božou láskou v jednej ruke a kindžálom v druhej.

V puberte ma dostal najprv videozáznam z Woodstocku a následne i film Tommy.  Strašne som chcel takú strapcovú vestu, akú mal Daltrey! Je to jeden zo snov, ktorý sa mi napokon nesplnil a už ani nie je v pláne. Dnes by som v nej vyzeral ako Geissen, čo je niečo, čo by som nedoprial sebe a ani okoliu. S hraním na bicie som samozrejme prepadol šialenému štýlu Keitha Moona (a vôbec aj Entwistle mi k nemu pasoval, to bola rytmika ako z partesu), ktorý však na väčšine štúdiových nahrávok akosi nenaplnil svoj potenciál. Vlastne jediný, kto mi nikdy nesadol, bol sólovo negramotný gitarista Townshend. Zasa nikto nemôže spochybniť jeho skladateľský um, čo mi však bolo zamladi ukradnuté. Kapela veselo preplávala 60. rokmi, rozbíjala pódiové vybavenie s vervou populistického politika, ktorý síce nemá víziu (iba ak po mne potopa), ale hlavne, nech tečie krv,  vydávala jeden hit za druhým, okrem My Generation by som sa však vedel nadšene rozpísať iba ako o temnom kraťase Boris The Spider. Až prišlo obdobie Tommy, ktoré ma úplne najviac oslovuje z koncertných pódií (a teda z Deluxe Edition albumu Live At Leeds), nakoľko je to rocková extáza. See Me, Feel Me ma doteraz priam paralyzuje, taký má náboj! Okolo roku 1970 sa z kapely stala, keď už nie hardrocková, tak rozhodne ostrá rocková záležitosť, nuž nečudo, že ako single (napr. The Seeker), tak albumy (napr. Who’s Next) majú v sebe niečo magické. Who’s Next to dotiahol až tak ďaleko, že ho americké CSI seriály vykostili do svojich zvučiek (opakovalo sa to aj neskôr) a akási neopopmetalová komerčárňa si v istom okamihu zo skladby Behind Blue Eyes spravila kostru biznisplánu.

Neskoršia produkcia kapely ma už veľmi neoslovuje samozrejme, občas sa niečo nájde, napr. srdcervúca vec Love Reign O’er Me). Po smrti Keitha Moona navyše prišiel bubeník Kenney Jones, ktorý síce odviedol profesionálnu robotu, ale energia pôvodného hrmotania bola fuč. Ono, výberovka končí v roku 1982 a Kennney hrá v skladbách, ktoré by ste spočítali na prstoch jednej ruky.

Aby som nezabudol ešte na jednu osobnú spojitosť, v priebehu času som mal tú česť hrať hneď niekoľko skladieb The Who (I Can See For Miles, My Generation, cover Summertime Blues, ale to je iný príbeh) a všetky sa prezentujú nádherne. Je v nich niečo, čo rockového hráča napĺňa šťastím.

Niekedy mám chuť vypnúť a zaspomínať na svojskú muziku The Who a vtedy siaham buď po Live At Leeds alebo hoci po Ultimate Collection. Oboje prezentuje inú tvár jedinečnej kapely, ktorá sa od svojho počiatku vymykala zaradeniu a húdla si svoje. Priznávam, aj to moje.

Skladby:
CD1:

  1. I Can’t Explain 2:05
  2. Anyway, Anyhow, Anywhere 2:41
  3. My Generation 3:19
  4. The Kids Are Alright 2:46
  5. A Legal Matter 2:54
  6. Substitute 3:47
  7. I’m Boy 2:38
  8. Boris The Spider 2:28
  9. Happy Jack 2:11
  10. Pictures Of Lily 2:45
  11. I Can See For Miles 4:07
  12. Call Me Lightning 2:20
  13. Magic Bus 3:22
  14. Pinball Wizard 3:01
  15. I’m Free 2:40
  16. See Me, Feel Me 3:22
  17. The Seeker 3:12
  18. Summertime Blues (live) 3:25
  19. My Wife 3:41
  20. Baba O’Riley 5:01
  21. Bargain 5:35

CD2:

  1. Behind Blue Eyes 3:42
  2. Won’t Get Fooled Again 8:33
  3. Let’s See Action 3:59
  4. Pure And Easy 5:22
  5. Join Together 4:22
  6. Long Live Rock 3:54
  7. The Real Me 3:34
  8. 5’15 4:50
  9. Love Reign O’er Me 5:51
  10. Squeeze Box 2:42
  11. Who Are You 6:21
  12. Sister Disco 4:21
  13. You Better You Bet 5:37
  14. Don’t Let Go The Coat 3:44
  15. Another Tricky Day 4:51
  16. Eminence Front 5:37

Zostava:
Roger Daltrey: spev, harmonika
John Entwistle: basa, spev (CD1: 8, 19), vokály
Pete Townshend: gitara, vokály, klávesy
Keith Moon: bicie, perkusie , vokály (všetko CD 1 a CD 2: 1-12)
Kenney Jones: bicie (CD2: 13-16)
a
The Ivy League: vokály (CD1: 1)
Jimmy Page: gitara (CD1: 1)
Nicky Hopkins: piano (CD2: 3, 6)
Dave Arbus: husle (CD1: 20)
Rod Argent: piano (CD2: 11)
Andy Fairweather Low: vokály (CD2: 11)
Chris Stainton: piano (CD2: 8)

Ultimate Collection Book Cover Ultimate Collection
The Who
rock
Universal
2002
CD
37

3 názory na “Moja generácia, aj keď som ju vlastne nezažil”

      1. Asi rok alebo dva dozadu som sa dosť intenzívne motal okolo Who’s Next, ale nakoniec som od kúpy ustúpil – nevylučujem, že sa k tomu vrátim. Filmové spracovanie Tommy som skúsil najmenej trikrát – priznám sa, ani raz som nevydržal do konca. Live nahrávkam som sa nevenoval, ten “Líds Junajtid” niekedy skúsim. Vďaka!

Pridaj komentár