Miesto nádeje neznamená namiesto nej

Running Man bola jedna z tých kapiel, ktoré som objavil zavčasu. Ešte v 90. rokoch, vďaka cédečku od Repertoire Records. Táto nemecká značka spravila pre zachovanie rockových obskúrností minimálne toľko, koľko Tacitus pre dejiny Germánov alebo Snorri Sturluson pre uchovanie severogermánskej mytológie.

Jediný rovnomenný album skupiny prináša skvelú porciu muziky, ktorá je jednoducho zaujímavá. Pozriem sa, čo som o nej kedysi dávno napísal na Progboard a badám, že veľa meniť netreba:

Pekná jemná melódia Higher & Higher naznačuje, že pôjde buď o softrockovú tíšinu alebo progresívny virvar. Hope Place okamžite usvedčí z pravdy druhú možnosť. Freedžezový saxofón podopieraný trhanou rytmikou a vyšívajúcou basou, do toho kričí spevák, gitara zavíja a celé je to to najlepšie, čo sa na albume nachádza. Opäť pokojná melodická skladba Nicholas dokazuje jednu vec. A síce, že skupina celkom rada skladala prívetivé a krátke pesničky, ktoré by mohli byť hrané aj v rádiu. Naopak, skladba Another má desať minút, prím hrá organ a celá vec je nádherná, pokojná a pritom rockovo nespútaná. Sólové blúznenie začne bubeník rozbíjaním plynulého rytmu, pridá sa basa, klávesové plochy a už to ide. Gitarka medituje, ostatné nástroje sa tiež činia, všetko je to zdanlivo neagresívne, ale zároveň správne nabudené. Najdlhšie sólo má basa. Nasleduje pokojná Find Yourself s džezovo pesničkárskym nádychom. Konečne sa vracia gitarová tvrdosť, Look & Turn, super. If You Like je niekde na polceste medzi rockovou tvrdosťou a jemným pesničkárstvom, to prvé protagonisti úspešne dotiahli na dlhej skladbe Spirit. Basa pláva ako Mike Phelps, gitara zavíja ako Kelly Family pri predstave incestu a spev chrčí ako obeť infarktu. Tradične freedžezový saxofón radšej ani nespomeniem, znie ako „zohratá“ slovenská rádiová skupina bez mena naživo, čím chcem povedať, že je špinavý, škaredý, ale má v sebe silu šiestich muzikantov, aj keď nie práve tých bez mena. Kratučká vsuvka Children sa vracia k melodickej pohode, dominuje v nej klavír. Záverečná skladba Running Man stavia na hardrockovom rife a vystačí si bez spevu (takmer, jedna sloha sa tam napokon zjaví), iba sa tam rôzne kričí a výska.

Parádna doska parádnej skupiny. Nepočul som ju roky, je to ako návrat do detstva, k pekným objaviteľským spomienkam, kedy ma každá podobná vykopávka nadchla minimálne tak, ako Donalda Trumpa predstava, že je prezidentom.

Skladby:

  1. Higher & Higher 1:36
  2. Hope place 5:42
  3. Nicholas 1:36
  4. Another 10:09
  5. Find Yourself 2:48
  6. Look & Turn 3:23
  7. If You Like 2:30
  8. Spirit 7:51
  9. Children 1:44
  10. Running Man 3:16

Zostava:
Ray Russell: gitara, basa, piano, spev (9)
Alan Greed: spev, piano, organ, basa (9)
Alan Rushton: bicie
a
Harry Beckett: trúbka (2), flugel (5)
Gary Windo: tenor saxofón (2, 8)
Roy Cameron: ďalší hlas (10)

The Running Man Book Cover The Running Man
Running Man, The
progressive rock
Neon
1972
LP, CD
10

2 názory na “Miesto nádeje neznamená namiesto nej”

  1. Souhlasim. Firma Repertoire Records vydavala v 90. letech vyborne veci. Temer cely katalog jsem vycerpal a pokud si pamatuji na tu dobu byl i dost drahy. Tusim kolem 400kc, ale zato pekne skvosty Atomic Rooster atd. Takze Running Man mam take. A navic tahle firma nikdy booklety neosulila. Vzdy se dalo neco o kapele precist. Pokud vim, jeste dnes se da neco koupit, ale tituly se opakuji. Ti co si poridili jiz drive cd z katalogu nemaji jiz moznost cerpat neco noveho. To je skoda.

Pridaj komentár