Messin’ with The Manfred Mann’s Earth Band

Manfred Mann je jedinečný hudobník, dnes oslavuje osemdesiatjeden rokov. Dovolím si poblahoželať mu spomienkou na album Messin kapely Manfred Mann’s Earth Band z roka 1973.

Málokto má za sebou tak bohatú hudobnú kariéru. V 60. rokoch boril hitparády, na prelome 60. a 70. rokov sa vrhol na džezové rockovanie, no a potom hral čosi, čo možno rovnako dobre zaradiť pod akúkoľvek odnož rockovej muziky. A neskôr aj popovej. K Earth Bandu som sa dostal vďaka otcovi. Mal veľmi rád album Messin, najmä skladbu Sadjoy. Z nejakého dôvodu však toto dielo nemal nahraté na kazete a ani platňa u nás nebivakovala. Pamätám si skôr Solar Fire, ale to je iný príbeh. Každopádne, niekedy v druhej polovici 90. rokov som mu na narodeniny Messin venoval na cédečku. Potešil sa skoro tak, ako keď som mu podaroval oba albumy Hisemanovej kapely Tempest na jednom cédečku. Boli to pekné časy.

Úprimne, vôbec som netušil, čo od albumu čakať. Manfreda Manna som v tom čase vnímal iba cez jeho hit Do Wah Diddy Diddy. Nuž, priznávam, bol som milo prekvapený náložou melodického pomalého rocku plného silných melódií. Sedem skladieb sa vyžíva v posadených tempách, dlhých sólach a spevných orgiách. Ako bolo u Manfreda Manna dobrým zvykom, Messin je plný famóznych cover verzií. Titulnú skladbu zložil zakladajúci člen formácie Manfred Mann, a síce bubeník a klávesák Mike Hugg, ktorý hral aj v Manfred Mann Chapter Three. Get Your Rocks Off pochádza z dielne Boba Dylana. Black And Blue je cover singla od austrálskej prominentnej kapely Chain. Na americkom vydaní albumu chýba, nahradila ho skladba Pretty Good od amerického country speváka Johna Prinea. No a záverečný kúsok Mardi Gras Day je coverom od Dr. Johna. Osobne sa mi najviac páči ako úvodná skladba, tak hardrocková pecka Buddah a inštrumentálka Cloudy Eyes, ale to sú detaily. Celé dielo vnímam ako jeden celok, poznám ho naspamäť, teším sa na každý moment, ktorý príde, no a stále ma emočne napĺňa. Skrátka, je to jedna z mojich životných istôt, stálic, celoživotných družiek.

Na záver si dovolím pár faktov. Nahrávanie prebehlo v prvej polovici roka 1973 v londýnskych štúdiách Maximum Sound Studios. Mann si album produkoval sám, zvuk zastrešil John Edwards. Laurence Latham vypomohol so zvukom v skladbe Sadjoy. Koncept obalu pochádza z mysli Petra Hignetta a ilustráciu má na svedomí Peter Goodfellow. Na pulty sa dostal presne v polovici júna 1973. Do rebríčkov neprenikol (196. miesto v USA sa nepočíta) a dnes ho, trúfam si povedať počúvajú len skalní fanúšikovia. Ale je to škoda. Je to nádherná muzika.

P. S. Je zaujímavé počúvať bubeníka Chrisa Sladea, keď na bicie aj hrá a nie je len metronómom pre AC/DC. To mal ešte vlasy.

Skladby:

  1. Messin’ 10:00
  2. Buddah 7:00
  3. Cloudy Eyes 5:30
  4. Get Your Rocks Off 2:56
  5. Sadjoy 5:24
  6. Black And Blue 7:22
  7. Mardi Gras Day 3:04

Zostava:
Manfred Mann: organ, syntetizátor
Mick Rogers: gitara, spev
Colin Pattenden: basa
Chris Slade: bicie
a
Laurie Baker: stroje a Zoo (1)
Liza Strike: vokály (5, 7)
Vicky Brown: vokály (7)
Judith Powell: vokály (7)
Ruby James: vokály (5, 7)

Messin' Book Cover Messin'
Manfred Mann’s Earth Band
hard rock, art rock, rock
Vertigo
1973
CD (Cohesion, bez vročenia, asi 1993)
7

11 názorov na “Messin’ with The Manfred Mann’s Earth Band”

  1. S MMEB jsem se seznámil na antidiskotékách Jiřího Černého na strahovských kolejích, kde pravidelně pouštěl Angels at My Gate z alba Angel Station. Proto jsem pravidelně zařazoval do sbírky všechno od Messin’ po Chance. Manfred není kdovíjaký skladatel, ale mistr cover verzí. Já osobně považuji za nejlepší alba Solar Fire, Ningtingales And Bombers, Roaring Silence a Watch. Koncerty prý bývaly vynikající, ten v Praze před lety mi bohužel unikl.

  2. Ohľadom Manfreda Manna mám čo doháňať, ale tento album som už mal možnosť spoznať. Výborná záležitosť, skvelý úvod i pokračovanie. Pre mňa je najväčším prekvapením zaradenie skladby Black And Blue, ktorú som poznal už skôr, pretože austrálska kapela Chain mi svojou tvorbou učarovala…
    Hejkal, díky za peknú recku!

    P. S.: A pripájam sa s gratuláciou – Manfred, všetko najlepšie!!!!

  3. Tak Chris Slade hral s kadekým a dlhovekosť jeho kariéry potvrdzuje fakt, že začínal v kapele The Senators ktorá robila doprovod istému Tommymu Scottovi (neskôr si zmenil meno na Tom Jones).

    https://youtu.be/kJ4fQXIFjFc

    Keď ho v Las Vegas uvidel Elvis, chcel ho do svojej kapely, ale manažér Toma Jonesa ho nepustil. Neskôr nasledovala plejáda hviezdnych mien, medzi nimi aj tour s Davidom Gilmourom a kapela Firm, ktorú dal dohromady Jimmy Page s Paulom Rodgersom.

    Zaujímavá je historka, na ktorú Slade rad spomína a to, že Gilmour aj Page mu zavolali v ten istý deň. Page sa dovolal ako druhý a keď mu Slade odvetil na jeho ponuku, že neuverí, ale práve pred chvíľou mu volal Gilmour a už mu prisľúbil, že s ním odohrá turné, tak Page povedal, že počká. Nakoniec čakal na Sladea vyše roka, keďže turné sa neustále predlžovalo.

    A do AC/DC ho zavolali na skúšku keď ho Malcolm videl hrať s Garym Mooreom. Myslím, že najviac známy je, paradoxne, ako holohlavý bubeník z AC/DC, ktorý počas Thunderstruck a Big Gun trieska do tých dvoch floor toms posadených po stranách vo výške hlavy. Neskôr priznal, že to nebola moc dobrá idea, lebo fyzicky to je náročné. Ale efekt to malo.

    Mňa vždy pobaví ho vidieť s vlasmi a čelenkou, spievať podporný vokál v hite Blinded By The Light.

Pridaj komentár