Man – welšská invázia do Nemecka

Wales je rozlohou malé, no hudobne pomerne aktívne územie Veľkej Británie. Z jeho južného konca povstala v 60. rokoch aj skupina s človečenským názvom – Man.

Jej počiatky možno vystopovať do mestečka Merthyr Tydfil, Konkrétne v roku 1962, keď sa basgitarista Lynn Mittell (hral v The CrescendosThe Rebels) rozhodol, že bude spevákom. Zmenil si meno na Gerry Braden a založil skupinu The Bystanders.  Spoluhráčmi mu boli Micky Jones (gitara, spev), Clive John (klávesy, gitara, spev), Ray Williams (basa) a Jeff Jones (bicie). V priebehu nasledujúcich siedmich rokoch nahrali osem singlov a dotiahli to aj do vysielania BBC. V roku 1967 sa Mittell porúčal a nahradil ho spevák Vic Oakley (ex-The Meteorites). Dlho sa nezdržal. Koniec 60. rokov sa niesol v znamení rockového pritvrdzovania a psychedélie, takže muzikanti sa rozhodli, že sa budú orientovať týmto smerom a opustia dovtedajšie pokojné vody šesťdesiatkového popu. V roku 1968 preto Oakleyho vystriedal Deke Leonard (gitara, spev, ex-Dream). Došlo aj k zmene názvu, zrodila sa formácia Man.

Kapela sa upísala Pye Records a v roku 1969 vydala koncepčný psychedelický album Revelation. Skladba Erotica zaznamenávala simulovaný orgazmus a jej singlové ambície ukončila cenzúra. O niečo neskôr, počas nahrávania albumu 2 Ozs. Of Plastic With A Hole In The Middle odišiel Leonard a nahradil ho ďalší „ex-Dreamer“ Martin Ace (gitara, spev). Samotný titul vyšiel v septembri 1969 a pomohol definovať štýl „space rock“. Kapela tiež nahrala tri demonahrávky pre Leeds Music, pričom skladbu Down The Dustpipe venovala Status Quo. Je jasné, že o hity jej nešlo. Nečudo, že oba albumy vzbudili minoritný záujem más. Kapela aj tak vyrazila na európske turné, pričom najväčšie úspechy žala v Nemecku, kde predskakovala americkej formácii Chicago. Neznamenalo to však, že mala vystarané! Pri návrate domov hudobníkov stopla polícia a podozrievala ich z terorizmu! Zakrátko ich pre zmenu zatkli v Belgicku pre prechovávanie drog. Ťažko povedať, či niečo z toho bolo dôvodom, prečo sa ku kapele vrátil Leonard, ale stalo sa. Navyše, Williams a Jones boli takmer okamžite vyhodení, basy sa chopil Ace a za bicie si sadol ďalší známy z kapely Dream – bubeník Terry Williams.

Manažér Barrie Marshall vybavil novej zostave kontrakt s United Artists Records a v roku 1970 vyšiel album Man. Ten ponúkol miestami až avantgardný rock, takže nečudo, že bol prijímaný rozpačito. Kapela však naďalej intenzívne koncertovala v Nemecku a potom, čo sa blysla popri takých veličinách ako Soft Machine, YesFamily v Berlíne, začalo sa o nej hovoriť vo veľkom. Navyše, v Nemecku sa začalo rodiť britské geto, takže kapela nadviazala priateľský vzťah s inou britskou „ponemčenou“ formáciou, a síce Nektar. A skladba Daughter Of The Fireplace sa zjavila na sampleri All Good Clean Fun (1971), ktorý kapela podporila švajčiarskym turné s Help YourselfGypsy.

Nakoľko zmluva s United Artists mala malými písmenami uvedené niečo o povinnosti nahrať ďalší album, vrátili sa hudobníci na pár týždňov domov a za pomoci Davea Edmundsa vyprodukovali nahrávky na výborný album Do You Like It Here Now, Are You Setting In?, ktorý vyšiel koncom roka 1971. Hektický rozvrh si však začal vyberať svoju daň, a preto v januári 1972 kapelu opustil John. Sformoval skupinu Iowerth Pritchard and the Neutrons. Hrali v nej aj dvaja muzikanti, o ktorých ešte budeme počuť, a síce Phil Ryan (klávesy, spev) a Will Youatt (basa, spev). Ostávajúca štvorica sa pridala k skupinám Hawkwind a Brinsley Schwarz, aby 13. februára 1972 odohrali benefičný koncert v The Roundabouts. Záznam bol vydaný ako dvojalbum Greasy Truckers Party. Vyšiel v apríli 1972 a stal sa vyhľadávaným zberateľským pokladom. Inak, krátko predtým kapela odmietla ponuku stať sa sprievodnou formáciou Davida Bowieho, ktorý ju chcel angažovať a mohla sa podieľať na albume The Rise And Fall Of Ziggy Stardust And The Spiders From Mars (1972).

Kapela bola vydavateľstvom aj naďalej tlačená k produkcii albumov, takže v náklade 8000 ks vyšiel koncertný album Live At The Padget Rooms, Penarth (1972), pričom sa rozpredal za jediný týždeň. Problém bol, že kapela bola úplne vyhorená a štúdiové pokusy o ďalšie dielo do diskografie sa končili fiaskom. Ace to nevydržal, pobalil sa a založil skupinu The Flying Aces. Jones a Williams sa rozhodli pre radikálny krok. Vyrazili Leonarda a presvedčili Jonesa, aby sa vrátil. A pribral so sebou aj Ryana a Youatta. Spomínate si? Výsledkom boli ako vystúpenia v Peel Sessions na BBC, tak album Be Good To Yourself At Least Once A Day, ktorý vyšiel len mesiac po koncertnom predchodcovi. Opustím teraz strohý neosobný štýl popisovania a uvediem svoj osobný názor, že ide o najlepšie dielo kapely vôbec. Že je skvelé, si mysleli aj kupujúci poslucháči a dobová kritika. Táto zostava stihla ešte vystúpiť 19. decembra 1972 na akcii Christmas At The Patti. Sampler z tohto podujatia vyšiel opäť ako dvojalbum v roku 1973. Počas turné sa však Jones nepohodol s Johnom a ten nelenil a opustil Man.

Kapela sa rozhodla pokračovať v štvorici a začala nahrávať materiál na dvojalbum Back Into The Future. Citeľne však chýbal druhý gitarista, a preto zlanárila  Alana  „Tweke“ Lewisa z Wild Turkey. Kapela vyrazila na turné s Frankom Zappom a nahrávky z vystúpenia z 24. júna 1973 doplnili druhú časť dvojalbumu. A hoci sa dielo predávalo dobre, nebolo vylisované v dostatočne veľkom náklade, čo ovplyvnilo celkové umiestnenie v rebríčkoch. Zúrila vtedy ropná kríza a nebolo dosť materiálu na lisovanie platní. Skupina však neúnavne koncertovala a predkapelu jej robila formácia Iceberg, ktorú založil starý známy Leonard. V decembri 1973 odišli Ryan a Youatt, aby založili skupinu The Neutrons. Jones presvedčil Leonarda, nech sa vráti, nuž ten rozpustil Iceberg a z Help Yourself pribrali dvojicu Malcolm Morley (klávesy) a Ken Whaley (basa), napokon, obaja hrali aj v Icebergu.

V roku 1974 kapela za pomoci producenta Roya Thomasa Bakera, ktorý spolupracoval aj s Queen, vydala album Rhinos, Winos and Lunatics, vyšiel v máji 1974. Skupina koncertovala so spriaznenou kapelou Hawkwind, ale deň pred začatím nahrávania ďalšieho albumu odišiel Morley. A tak album Slow Motion (vyšiel v októbri 1974) nahrala ostávajúca štvorica hráčov. Kapela absolvovala turné v Británii a následne sa vybrala do USA, ale tam sa kopili problémy (koncerty sa rušili, Jones dostal zápal pľúc) a Whaley toho mal dosť, nuž odišiel tiež. Kapela pripravila ďalší koncertný album Maximum Darkness (1975), do zostavy sa vrátil Ace a zahosťoval si aj americký gitarista John Cippolina. Ace zaskakoval až do konca európskeho turné a potom šiel svojou cestou.

Kapela presídlila k vydavateľstvu MCA a konkurz na basgitaristu vyhral John McKenzie. Vrátil sa aj Ryan a výsledkom bol album The Welsh Connection (1976). Na turné po Británii a USA sa však vzťahy medzi muzikantmi opäť vyhrotili, takže počas vystupovania v Európe ohlásili odchod obaja prišelci. Kapela sa rozpadla. Keďže zmluva s MCA obsahovala jasnú klauzulu o troch albumoch, narýchlo vyšiel ešte posmrtný koncertný kúsok All’s Well That Ends Well (1977). A bolo.

Muzikanti sa vyjadrili, že sa v živote nedajú opäť dokopy, aby sa snažili dosiahnuť úspech z minulosti a šli si svojou cestou. Nestratili sa, však taký McKenzie hral so Steviem Hillageom, Dr. Johnom, Davidom Bowiem, so skupinami Eurythmic, Wham a mnohými ďalšími. Williams hral s Rockpile, Meat Loafom i Dire Straits. Až tu zrazu prišiel rok 1983. Jones, Leonard, Ace a John „Pugwash“ Weathers (bicie) z Gentle Giant, hral s Aceom. Obnovená skupina Man v tejto podobe vydržala až do roka 1996 (okrem krátkeho momentu, kedy bol Weathers chorý a zastúpil ho Rick Martinez). Už v roku 1983 nahrala koncertný záznam Friday 13th, ale v podstate nastalo obdobie bookletov a rôznych archívnych záznamov, kapela nemala ambíciu ísť do štúdia. Až v roku 1992 vyšiel album The Twang Dynasty. V roku 1995 pribudol ďalší album Call Down The Moon. Weathers odišiel k reformovanej domovskej kapele Gentle Giant v roku 1996, nahradil ho Williams. Vrátil sa Ryan. Výsledkom bol koncertný dvojalbum 1998 At The Star Club (1998) a tiež štúdiové počiny Endangered Species (2000), Undrugged (2002) a Diamonds And Coal (2006). Zostava sa priebežne menila. V roku 1997 sa vrátil Leonard, odišiel Williams, prišiel Bob Richards (bicie), odišiel Ace, Jones dostal rakovinu, nahradil ho Aceov syn Josh Ace, odišiel Ryan, prišiel Gareth Llewellyn Thorrington  (klávesy) a potom opäť Ryan a tak ďalej. Na pár rokov sa členom kapely stal dokonca John Cippolina.

Kapela občas vydala nejaký ten štúdiový album, od roka 2011 sa zdržuje v Nemecku a z pôvodných členov už žije máloktorý. V roku 2010 umrel Micky Jones, o rok neskôr hon nasledoval Clive John. V roku 2013 nás opustil Ken Whaley, v roku 2016 Phil Ryan a v roku 2017 aj Deke Leonard. Čo sa týka občasnej aktivity skupiny, po albume Kingdom Of Noise (2009) založili George Jones a Richards kapelu Son Of Man. Posledný album Man sa zjavil v roku 2015 a nesie názov Reanimated Memories.

Od roka 2018 je zostava kapely nasledujúca: Josh Ace (gitara, spev), James Beck (gitara, spev), Malcolm Morley (klávesy, gitara, spev), Martin Ace (basa, spev), Rene Robrahn (bicie) a Shane Dixon (saxofón). Ktovie, čoho sa od nej ešte dočkáme, nechajme sa prekvapiť.

Diskografia:

  1. Revelation (1969)
  2. 2 Ozs. Of Plastic With A Hole In The Middle (1969)
  3. Man (1970)
  4. Do You Like It Here Now, Are You Setting In? (1971)
  5. Live At The Padget Rooms, Penarth (1972)
  6. Be Good To Yourself At Least Once A Day (1972)
  7. Back Into The Future (1973)
  8. Rhinos, Winos And Lunatics (1974)
  9. Slow Motion (1974)
  10. Maximum Darkness (1975)
  11. Stereo Pop Special-88 (1975)
  12. The Welsh Connection (1976)
  13. All’s Well That Ends Well (1977)
  14. Friday 13th (1983)
  15. Live At The ‘Rainbow‘ 1972 (1990)
  16. The Twang Dynasty (1992)
  17. Live At Reading ’83 (1993)
  18. BBC Radio One Live In Concert (1993)
  19. 1994 Official Bootleg (1995)
  20. Call Down The Moon (1995)
  21. To Live For To Die (1997)
  22. The 1999 Party Tour (1997)
  23. Live In London 1975 (1995)
  24. 1998 At The Star Club (1998)
  25. Endangered Species (2000)
  26. Legal Bootleg Live ’99 (2000)
  27. Undrugged (2002)
  28. London 1972 (2002)
  29. Down Torn Live (2002)
  30. Live At Cosskeys Institute 25th May 1984 (2005)
  31. Live At The Keystone, Berkeley, 9th August 1976 (2005)
  32. Diamonds And Coal (2006)
  33. Live At Hebden Bridge Trades Club – 11th December 2004 (2006)
  34. Kingdom Of Noise (2009)
  35. Live At The Marquee 13th May 1983 (2011)
  36. The Live Adventures Of Man (2011)
  37. Reanimated Memories (2015)

4 názory na “Man – welšská invázia do Nemecka”

  1. So skupinou Man som začal iba pred niekoľkými rokmi. Nemám ani zďaleka zmapovanú jej kompletnú tvorbu, ale najradšej počúvam album Do You Like It Here Now, Are You Setting In? (1971). Prečo? Skladba Love Your Life
    Hejkal, vďaka za profil Man!

Pridaj komentár