Človek alebo muž?

Wales možno v globálnom merítku zo Spojeného kráľovstva nevytŕča tak, ako, čo ja viem, Severné Írsko, neznamená to však, že by sa tu nediali zaujímavé veci. V muzike sa tu zrodila jedna z tých zaujímavejších psychedelických kapiel, a síce Man. Neveríte, dovoľte mi to demonštrovať na rovnomennom treťom albume z roka 1970. 

Jedno sa skupine Man nedá uprieť. Kámasútra popri jej polohách bledne závisťou. Tematický rozptyl na jednotlivých doskách berie dych. Psychedélia, space, art, blues, hard, aký prívlastok chcete dať rocku, taký na jej albumoch nájdete. Osobne si myslím, že fanúšikovia nemeckej krautrockovej scény by sa v nej našli.

Album Man začína zostra. Bluesrocková smršť Romain mi z celého albumu reže najviac. Dvojica gitaristov sa nekrotí, kde sú tie časy, keď ambícia hrať o sto šesť nezanikla v šedi producentskej tyranie. Odľahčená krajinná selanka Country Girl robí česť svojmu názvu. Pozitívne emócie sa z nej priam rinú, ide o príjemné vybočenie. Dosť bolo priamočiarych pesničiek, nasleduje trinásťminutová „antická“ skladba Would The Christians Wait Five Minutes? The Lions Are Having A Draw. Meditačná space-psychedelicky rocková záležitosť môže evokovať albumy Pink Floyd z čias, kedy sa ešte netušilo, čo sa nachádza na odvrátenej strane mesiaca. Moc sa v nej nespieva a z dvoch dlhočizných kompozícií na albume je to tá lepšia. Druhým vrcholným momentom albumu je parádna blues-hardrocková jazda s názvom Daughter Of The Fireplace. Tak si predstavujem extázu!

Aj keď sa to nezdá, okomentoval som takmer všetky skladby albumu, a predsa som iba v jeho polovici. Dvadsaťminútová plocha s názvom Alchemist pre mňa predstavuje asi najťažšiu skúšku trpezlivosti. Miestami je skvelá, miestami ide skôr o koláž zvukov, než o zmysluplnú hudbu. Pravdu povediac, práve táto skladba mi trošku „zhadzuje“ celý album niekam do kategórie „iba“ dobrý.

Vypchať cédečko bonusmi patrí k novodobej móde, singlovú verziu Daughter Of The Fireplace ešte chápem. Avšak, pridať akúsi ranú verziu dlhočiznej psycho hlučiny Alchemist, mi príde zbytočné. Neprezradím nič šokujúce, ak skonštatujem, že ju pravidelne nezvládam, raz mi bohato stačí. Tým sa dostávam k prevedeniu. Vlastním vydanie od Esoteric Recordings, čo už tradične znamená kvalitu. Neviem, nakoľko je to platné pre pôvodnú platňu, ale album má naozaj vynikajúci zvuk. Booklet nie je skúpi na fotky i sprievodne slovo, možno len zostava by mohla byť niekde prehľadne uvedená. Obal je chutne psychedelický, pritom obdivovatelia nudizmu v umení určite nebudú sklamaní.

Čo dodať? Album má dve tváre. Prvá strana albumu je vynikajúca, no a Alchemist je to, čo je. Celkovo ide o dobrú muziku, priaznivcom kraut-psychedelických plôch a všetkého okolo by sa mohla stať aj milovaným životným partnerom. Každopádne Man stojí za vypočutie.

Skladby:
1. Romain 6:03
2. Country Girl 3:07
3. Would The Christians Wait Five Minutes? The Lions Are Having A Draw 12:49
4. The Daughter Of The Fireplace 5:11
5. Alchemist 20:16

Zostava:
Micky Jones: gitara, spev
Terry Williams: bicie, perkusie
Derek Leonard: gitara, piano, spev
Clive John: organ, piano, čembalo, gitara, spev
Martin Ace: basa, ak. gitara

Man Book Cover Man
Man
psychedelic rock, space rock
Liberty
1970
LP, CD
5

6 názorov na “Človek alebo muž?”

  1. Nechapu skupiny, ktere natoci jen pul desky k poslouchani a zbytek pazvuky. To mne vzdy odradi od poslechu a celkoveho nazoru na tvorbu dane skupiny. Kdyz nemam dostatek kvalitniho materialu tak do studia radeji nelezu. Man jsem dloho neposloucham a nevidim zadny duvod se k nim vracet. Nez se 20 minut trapit to radeji odnesu 50 metraku uhli do sklepa. Tam je videt nejaka prace, ale vrzani od niceho k nicemu to mne nebavi. Ale pripoustim, ze muze mit sve obdivovatele. A to je dobre. Hudba si najde sama sve posluchace. Dik za peknou recenzi. Tusim v nasich koncinach se o nich nepsalo tedy pred rokem 1989.

  2. Takoví welští Pink Floyd, alespoň na tomhle albu. Tahle deska patřila k prvním deskám, které jsem si v roce 1971 nahrál. Tohle je pro mě asi jejich nejlepší album. Je na nich zajímavé, že každá deska je jiná.

    1. Mám jen první dvě alba Revelation a Two Ozs Of Plastic With A Hole In The Middle (obě 1969) taky od Esoteric a přijdou mi celkem zařaditelný. Ani nevím, proč jsem si nekoupil další, snad mě odradily ty debilní obaly jejich desek, bo jinak je to sice trochu svérázná muzika, ale občas padne do noty a rozpoložení.

      1. Mám väčšinu albumov do roku 1974. A presne rovnaké pocity. Nie každý deň ma láka si ich vypočuť, ale občas je to fajn. Radi meditovali nad repetitívnymi rytmami. Plánujem im venovať pár recenzií, v našich končinách je o nich zmienok hriešne málo.

Pridaj komentár