Legenda zrodená vo Fillmore East

Existuje veľké množstvo vynikajúcich rockových koncertných albumov. Osobne mám živáky veľmi rád, často ma bavia viac, než štúdiová tvorba. Predsa len, rocková muzika je určená na pódiá, bez príkras, bez špekulácií. Iste, aj s koncertnými nahrávkami sa často čachruje v postprodukcii, ale zväčša je jasné, že tu máme hudbu, ktorá bola zahraná a nie vyfabrikovaná. Medzi absolútne etalóny koncertných diel typu Made In Japan od Deep Purple právom patrí aj (dvoj)album At Fillmore East (1971), počin, ktorý otvoril cestu k medzinárodnej sláve formácii Allman Brothers Band. Právom.

Allmani sú všetkými žánrotvornými muzikantmi takzvaného južanského rocku považovaní za otcov tohto štýlu. Nebavíme sa o suchopárnych vedátoroch, ide o hudobníkov, ktorí neskôr hrali v kapelách ako napríklad Lynyrd Skynyrd! Pokiaľ Rossington a spol. so zasnenými pohľadmi spomínajú na koncerty tejto kapely, aby neskôr šli v jej šľapajách (vrátane tragického konca niektorých muzikantov, avšak to je vedľajšie), je to pre mňa známkou, že diskusia je síce možná, ale zbytočná. Allman Brothers Band, kapela dvoch gitaristov, dvoch bubeníkov(!), klávesáka (a speváka) a basáka  patrí skrátka k najlepším z najlepších koncertných formácií všetkých čias. Duane Allman, majster hrania so „slajdom“, to navyše počas svojho krátkeho profesionálneho (i ľudského) života dotiahol na rešpektovaného štúdiového gitaristu a taká Layla od Derek & The Dominos by bez neho azda ani nebola.

Samotný dvojalbum ponúka kapelu na vrchole síl hrajúcu ako bluesové štandardy (po svojom), tak vlastnú tvorbu, pričom neváha skladby pretiahnuť (vo všetkej počestnosti) v neutíchajúcich inštrumentálnych improvizáciách, ktoré sú však majstrovsky podané. Človek si ani nevšimne, že prešla tu štvrťhodina, tam dvadsať i viac minút. Vrcholným kúskom je od Donovana odpichnutá čistá „džemovačka“ Mountain Jam, ktorú však na pôvodnom albume nenájdete. Vyše polhodinová verzia sa zjavila na albume Each A Peach (1972) a podľa pamätníkov sa s touto skladbou dokázali hudobníci maznať aj hodinu. Kde sú tie časy! Vrcholným kúskom albumu (pritom žiadny nezaostáva) je nepochybne dvadsaťtriminútové prevedenie najlepšej skladby kapely, a síce Whipping Post. Nečudo, že je na albume (a aj v setliste) zaradená na koniec. V momente, keď niekto prehlási, že blues je schematická muzika a nič originálne sa v ňom nedá vymyslieť, odvolám sa na Whipping Post. Vždy, keď niekto vykrikuje, že ten „naozajstný“ tvrdý rock v sebe nemá blues, ponúkam Whipping Post. Zakaždým, keď sa nejaký mudrlant zajakáva pri kázaní bludov o tom, že sóla sú prekonané, bez rešpektu zrúknem – Whipping Post!

Ak chcete spoznať Ameriku, rockovú muziku tróniacu na pomedzí blues, rocku, psychedélie a štipky džezu, to celé zaobalené do nekonečných improvizácií a maratónskych „džemovačiek“, neexistuje esenciálnejší koncertný album, než At Fillmore East. Odkedy sú na trhu cédečka mapujúce kompletné záznamy z troch koncertov z roka 1971 (a teda je na nich zaradená živá časť dvojalbumu Eat The Peach a tiež tri skladby zo špeciálnych kompilácií a boxsetov – Duane Allman: An Anthology (1972), An Anthology vol. 2 (1974) a Dreams (1989)), máte k dispozícii niečo cez dve hodiny toho najpodstatnejšieho, čo Allman Brothers Band kedy nahrali.

Milovníci rockových koncertov s bluesovou dušou majú jasno – At Fillmore East je nielen historický artefakt, je to živá muzika pre každodenné počúvanie. Bez umelých prísad, prirodzená a neopakovateľná. Nič viac k hudobnej slasti nepotrebujem.

Skladby:

  1. Statesboro Blues (4:17)
  2. Done Somebody Wrong (4:33)
  3. Stormy Monday (8:48)
  4. You Don‘t Love Me (19:16)
  5. Hot ‘Lanta (5:20)
  6. In Memory Of Elisabeth Reed (13:04)
  7. Whipping Post (22:53)

Zostava:
Duane Allman: gitara
Gregg Allman: organ, piano, spev
Dickey Betts: gitara
Berry Oakley: basa
Jaimoe: bicie, kongá, timbaly
Butch Trucks: bicie, tympani
a
Thom Doucette: harmonika (2, 3, 4)
Elvin Bishop: gitara (5)
Steve Miller: piano (5)
Bobby Caldwell: perkusie (5)

At Fillmore East Book Cover At Fillmore East
Allman Brothers Band
blues rock, southern rock
Capricorn
1971
LP, CD
7

4 názory na “Legenda zrodená vo Fillmore East”

  1. Komentovat neco co je temer na vrcholu bluesove hory je velmi tezke. Tento koncert byla ma prvni nahravka a tim seznameni s Allmany. Nechci se vyjadrovat k jednotlivym skladbam, celkove precizni koncert. Ale musim se priznat k jedne veci cernobilej obal ma sve kouzlo a mam ho rad. Obycejne foto. Nedovedu si predstavit barevne provedeni. Pusobi skromne o to vice vynikne muzika. Mam to album rad. Prvni desky mne vice oslovuji, nez jejich pozdejsi tvorba, ale to neznamena, ze je spatna. Proste mam rad 70. leta. Tam si litam jako albatros. Diky za pripomenuti.

  2. Poprvé jsem slyšel tuhle desku v roce 1973, kamarád, který mi ji pouštěl si ji hodně cenil, mně se tehdy až tak nelíbila, ale časem jsem si ji oblíbil tak, že ji považuji za jeden z nejlepších koncertů, které znám. Docela by mě zajímalo jestli tyhle koncerty probíhaly ve stejnou dobu, jako koncerty Mothers Of Invention, ze kterých je album Fillmore East June 1971. Jinak tahle deska je klenot, který mám na vinylu od Mobile Fidelity Studio Lab, mělo by to být z původních master tape. Díky za připomenutí klenotu, který by neměl chybět ve sbírce každého milovníka jižanského rocku a blues.

      1. Mám mimo vinyl taky deLuxe provedení na 2 CD, kde se nachází vše co tehdy zaznělo na koncertech ve Fillmore auditoriu v San Franciscu. Koncerty proběhly v 12. a 13. března a 27. června 1971. Koncert Mothers Of Invention jehož záznam je na albu Fillmore East June 1971 netuším z jakého je dne, ale možná od té doby hrával Frank Zappa na svých koncertech úpravu skladby Whipping Post, jako poctu Duanu Allmanovi.

Pridaj komentár