Naživo v Japonsku? Osvedčený recept hardrockerov.

Kapela, čo za štyridsaťsedem rokov vydá tri albumy, sa veľmi dobre zbiera. Leaf Hound patrí k tým starinám, ktoré by ostali jednoalbumovými obskúrnosťami, nebyť túžby len tak si na staré kolená zahrať. Výnimočne nemožno hovoriť o nejakom dojení peňazí, veď kto ich dnes pozná? Live in Japan je zatiaľ posledný prírastok do skvelej diskografie.

Záznam koncertu pochádza z Tokia, nahrával sa na prelome 27. a 28. júla 2012. FEVER, Shin Daita pôsobí ako menší hudobný klub, vhodný pre undergroundové rachotenie.

Cédečko obsahuje sedem skladieb, rovnomerne podelených z predchádzajúcich dvoch albumov. Plus je tu jedna pripomienka skupiny Cactus, čo asi pri spevákovej minulosti neprekvapí. Že ide o Howlin’ Wolfa a jeho Evil, asi ani netreba zdôrazňovať. Kapela v takmer stabilnej zostave (od albumu Unleashed z roku 2007 sa zmenil iba basák) fičí ako zamladi, servíruje čistokrvný hard rock bez nejakých snáh o nadpozemské posolstvá zaslepených fanúšikov čistého a nepoškvrneného umenia.

Mne samozrejme najviac režú staré pecky ako Freelance Fiend či Work my body. Všetci hráči excelujú, basák sa derie dopredu ako svojho času Kelly Family pred Milli Vanilli (na rozdiel od menovaných na jeho výkon nezabudnem) a gitarista si s prehľadom poradí ako so starým rachotom, tak s moderne znejúcimi sólami. Nechýba ani nosná skladba posledného albumu Stop, Look and Listen, takže lenivci, ktorým je zaťažko kúpiť celú diskografiu, môžu tento koncertný album brať ako „bestofku“.

Kým zvukový nosič je skvelý, DVD je ešte o kus lepšie. Nie preto, že je na ňom obraz (a klubová scéna skupine pristane), ale kvôli tomu, že sa honosí hneď jedenástimi skladbami, takže uvidíte kapelu hrať s radostným iskrením dlhšie než počujete na cédečku. Navyše, je tu absolútna pecka Growers Of Mushroom. Na albume z roku 1970 je táto titulná uletenosť krátka ako tohoročná zima, tu je však doplnená o dlhočiznú inštrumentálnu psychedelickú šou, ktorá ma totálne odstavila. Prečo chýba na zvukovom nosiči, nechápem!

Najlepšia reunionová kapela súčasnosti si nenápadne vydala parádnu koncertnú upomienku na svieži hard rock. Oddaní fanúšikovia nebudú sklamaní. A Pete French už síce nechripí ako kardiak v okamihu skonu, stále však znie ako rockový bard a nie vyprahnutá karikatúra.

(upravené, pôvodne zverejnené na progboarde)

Skladby:
LP/CD

  1. Barricades 5:10
  2. Freelance Fiend 5:15
  3. Work My Body 7:19
  4. Stop Look & Listen 5:39
  5. With A Minute To Go 5:41
  6. One Hundred And Five Degrees 4:13
  7. Evil 4:47

DVD

  1. One Hundred And Five Degrees
  2. Work My Body
  3. Stop Look & Listen
  4. Freelance Fiend
  5. The Man With The Moon I Him
  6. With A Minute To Go
  7. Barricades
  8. Breakthrough
  9. Growers Of Mushroom
  10. Evil
  11. Stagnant Pool

Zostava:
Peter French: spev
Peter Herbert: basa
Luke Rayner: gitara
Jimmy Rowland: bicie

Live In Japan (2012) Book Cover Live In Japan (2012)
Leaf Hound
hard rock
Ripple Music
2013
LP, CD, DVD
7+11

9 názorov na “Naživo v Japonsku? Osvedčený recept hardrockerov.”

    1. Souhlas, Frenchovi to zpívá znamenitě. A nejen tady, i na In Hearing Of (Atomic Rooster), ‘Ot ‘N’ Sweaty (Cactus), jen kvůli němu občas poslechnu i poslední desku Randy Pie Fast/Forward. Jeho sólovku Ducks In Flight (1978) řadím mezi nejpovedenější díla v rámci disciplíny.

      1. Díval jsem se na discogs a tam je debut s názvem Leaf Hound, který vyšel pouze na LP, ale další deska s názvem Growers of Mushroom obsahuje prakticky to samé a dá se koupit, jak na CD , tak na vinylu od Akarmy v provedení gatefold. Skutečné je to tvrdší než Blue Cheer, je to na ebay a možná podlehnu a koupím to.

          1. Ahoj, to, že debut Blue Cheer je mimořádné album vím už od roku 1971, když jsem si jí nahrál od kamaráda z magnetofonu na devítku, protože jsem se domníval, když on to má na čtyřku, tak to bude lepší. Nebylo, ale nevadilo mi to. Včera, když jsem si pustil Leaf Hound, tak to na mě působilo dost podobně, jako když jsem před lety slyšel Blue Cheer poprvé.

Pridaj komentár