Dve planéty na jednom nebi

Le OrmeFelona e Sorona (1973). Koncepčný album o dvoch susediacich planétach, jedna je rajom, druhá peklom a po čase si vymenia miesto.

Ako som už písal pri Uomo di pezza, aj tento album patril k mojim prvým dotykom s talianskou progresívnou scénou. Z načítaného (z webu) som mal veľké očakávania. Ukázali sa priveľké. Bolo to v dobách, kedy som artrockové kapely, obzvlášť tie, čo mali mať styčné body s mojimi obľúbencami Emerson, Lake & Palmer, pomeriaval systémom – čím viac, tým lepšie. A to sa týkalo najmä exhibičných muzikantských výkonov. Avšak hudba Le Orme má svoje prednosti vpletené do práce s náladami, atmosférou a s dôrazom na čistý zvuk, nezahltený prebytočnými tónmi. A s tým som mal vtedy problém. Dnes som síce o niečo rozhľadenejší poslucháč, prvotné dojmy však vo mne ostali a ťažko sa mi ich odbúrava. Aj preto ma Felona e Sorona necháva do istej miery chladným.

Inak má všetko, čo by mala artrocková muzika z polostrova v tvare čižmy mať. Už len to klišé s koncepčnosťou, bez ktorého sa správny artrockový hudobník ani len ráno nevysúka z postele, je jasným znakom „veľkého“ umenia. Po taliansky neviem, a preto celý koncept vnímam len ako pletenec skladieb nadväzujúcich tu i tam jedna na druhú. Trio klávesy-basa (gitara)-bicie veštia hody á la classical rock, ale je to zložitejšie. Predovšetkým mi troška prekáža bubeník. Viem, je to osobný problém, ale mne by sa do tejto muziky žiadal dynamickejší hráč. „Mlátič“ bez akejkoľvek snahy o cit a tento typ muziky, kde sa hrá s melodikou, jemnými polohami, clivými pasážami… Skrátka mi to dodnes nejde dohromady. Sú polohy, ktoré mu sedia, nástup v Sospesi nell’Incredible, vytvrdená Ritorno al nulla… Na druhú stranu, rezervy v pestrosti hry sú zrejmé hádam aj laikovi.

Muzika preteká typickou talianskou cukrovou romantikou (Felona, Sorona), niektoré pasáže zasa evokujú sci-fi film (úvod Ritratto di un mattino). Osobne preferujem parádnu skladbičku L’equilibrio a až rozprávkovú All ‘infuori del tempo. A záverečnú dravú emersonovskú Ritorno al nulla žeriem.

Felona e Sorona je viac ako dobrý album. Chápem, že pre niekoho môže byť aj výnimočný. Mňa baví, ale nemám z neho pocit toho naj, čo kedy vzniklo. Nedajte sa zneistiť a dajte mu šancu, možno vás prekvapí.

P. S. Stojí za zmienku, že texty k anglickému vydaniu albumu napísal Peter Hammill z Van Der Graaf Generator. Priznávam bez mučenia, že tie pokusy pre britský trh (PFM The World Became The World, BMS – Banco…) s anglickými textami som nikdy nemal snahu počúvať, nuž Felona And Sorona som nepočul vôbec.

 Skladby:

  1. Sospesi nell’Incredible 8:43
  2. Felona 1:57
  3. La solitudine di chi protegge il mondo 1:58
  4. L’equilbrio 3:48
  5. Sorona 2:29
  6. Attesa inerte 3:25
  7. Ritratto di un mattino 3:29
  8. All ‘infuori del tempo 4:09
  9. Ritorno al nulla 3:34

Zostava:
Tony Pagliuca: klávesy
Aldo Tagliapietra: basa, gitara, spev
Michi dei Rossi bicie, perkusie

Felona e Sorona Book Cover Felona e Sorona
Le Orme
art rock, classical rock
Phillips
1973
LP, CD
9

4 názory na “Dve planéty na jednom nebi”

  1. Zrovna si prodlužuju léto na jihu Evropy, ale paměťovku nacpanou muzikou mám s sebou. Shodou okolností na ní nechybí ani album “Felona e Sorona” a tak jsem si ho včera večer – inšpirovanej tvou recenzí – vychutnal. Díky za ni.

  2. Le ORME jsou krásnou ukázkou toho, jak mnoho má italská artrocková scéna tváří. Oni jsou tou jemnější, s nezanedbatelným tvrdým základem. Sympatie si u mne ale žádná kapela nezíská tím, že je hard nebo acoustic. Stačí málo, musí být dobrá. Le ORME jsou jedni z nejlepších, naprostá špička. Pro mne ***** .

Pridaj komentár