Kontaminácia najvyššej akosti

V relatívne uzavretej rockovej produkcii talianskeho strihu možno nájsť nečakane veľa kapiel, ktoré dokázali vytvoriť prekvapivo vycibrené diela. Jednou z nich je aj Il Rovescio della Medaglia.

Skupina vznikla koncom roka 1970 v Ríme zo skupiny I Lombrichi, ku ktorej sa pridal spevák Pino Ballarini. Okrem neho zostavu tvorili Enzo Vita (gitara), Stefano Urso (basa) a Gino Campoli (bicie). Okamžite si so svojimi živými vystúpeniami získali veľkú popularitu a v roku 1971 vydali prvý album La Bibbia. Ten bol nahratý naživo v štúdiu a je to poznať. Obsahuje šesť skladieb, pričom prvá, Il nulla je skôr zmesou hlukov a ruchov, na ktoré nadväzuje La Creazione, ťažká gitarová hardrocková pecka. Za zmienku stojí aj basa, ktorá prakticky v kuse využíva prevažnú väčšinu hmatníka, takže na nejaké jasné linky môže poslucháč rýchlo zabudnúť. Tichá pasáž, melodicky naliehavý spev, to všetko stojí za vypočutie. A v podobnom duchu sa nesú aj ostatné skladby, či už je to priame pokračovanie stvorenia s názvom L’Ammonimento vyzdobené flautou, bubenícko-gitarová exhibícia v brutálne rýchlom tempe Sodoma e Gomorra, alebo atmosférická gradácia v dlhočiznej Il Giudizio. Záver patrí opäť zhlukom zvukov s názvom Il Diluvio. Celé predstavenie trvá necelých tridsaťtri minút a aj keď ide o tvrdú rockovú smršť, zvuková stránka nie je veľmi dobrá, takže album vyznieva značne zastaralo.

Druhý album, Io come io (1972), obsahuje podobný zvuk aj prejav, zaujímavosťou sú texty, ktoré vychádzajú z Hegela. Na každej strane platne sa pôvodne nachádzala jedna skladba v dvoch častiach, Io fenomeno (a – Proiezione, b – Rappresentazione) a Non io come io (a – Divenire, b – Logica). Toto dielo má iba necelých dvadsaťosem minút, zvuk aj inštrumentálne orgie sú o chlp lepšie ako na debute a celkovo sa dá konštatovať, že prvé dva albumy zaujmú predovšetkým hardrockových fanúšikov.

V roku 1973 zostavu doplnil klávesák Franco di Sabbatino (zo skupiny Il Paese dei Balocchi) a za pomoci argentínskeho skladateľa Luisa Enriqueza Bacalova vydali svoje majstrovské dielo, classicalrockový album Contaminazione s podtitulom „di alcune idee di certi preludi e fughe del „Clavicembalo ben temperato“ di J. S. Bach“. Bacalov sa preslávil napríklad hudbou k westernom (za všetky je možné menovať Django), ale pre taliansku progresívnu scénu bol kľúčovou osobnosťou, jeho orchestrálne kreácie sú spojené s takými dielmi ako Concerto Grosso od New Trolls alebo s druhým albumom skupiny Osanna. Samotný album je ako z inej planéty. Výborný zvuk, zmena štýlu, dominujúce klávesy, trinásť rôznorodých kratších útvarov vpletených jeden do druhého, všetko perfektne zaranžované a prezentované. Z „klasicizmu“ zaujme predovšetkým s husľami kombinovaná Il suono del silenzio, orchestrálne prevedenie Mi sono svegliato e… ho chiuso gli occhi, krehká a organová La mia musica s výborným naliehavým spevom alebo úplná „Bachovka“ Cella 503. Momenty, keď to skupina rockovo rozbalí a do popredia sa dostane gitara, sú božské, napríklad kombinácia melódie tvrdosti a spevu v Lei sei tu: lei alebo v Scotland machine nemá chybu. Vrcholom albumu je však hardrocková perla Alzo un muro elettrico. Už len pre túto skladbu je Contaminazione povinnosťou pre všetkých, klasikou nepohŕdajúcich, rockerov. A to by sa dalo ešte spomenúť úžasné vyvrcholenie v La grande fuga.

V tomto období vlastnila skupina aj jeden z najväčších ozvučovacích systémov a zostavu pódiových efektov v Taliansku, čo robilo z ich koncertov nevídanú šou. Avšak toto vybavenie im niekto ukradol a skupina sa prakticky rozpadla. Pino Ballarini odišiel do Švajčiarska a nakrátko ho nahradil Michele Zarrillo zo Semiramis. Skupina potom fungovala ako inštrumentálne zoskupenie bez speváka a v rôznych podobách sa jej občasná činnosť dá vysledovať do roku 1978. Dôležitým okamihom v histórii skupiny bolo vydanie anglickej verzie Contaminazione pod názvom Contamination, ktoré uzrelo svetlo sveta v roku 1975.

Čo sa týka ďalších vydaní, v roku 1973 vyšiel aj promo singel La mia musica/La grange fuga, pričom La mia musica sa dostala aj do jukeboxov. Rok 1975 znamenal prienik na juhoamerické trhy, keď La Bibbia a Io come io vyšli vo Venezuele. Skupina však bola uvedená ako El Reverso de la Medalla. V roku 1975 vyšiel aj jediný oficiálny singel Let’s all go back/Anglosaxon woman.

V roku 1988 vyšiel súkromne vydaný album Giudizio avrai, ktorý obsahuje koncertný záznam z roku 1975. Obnovenie Il Rovescio della Medaglia prišlo začiatkom 90. rokov, kedy sa o to postaral Enzo Vita. Skupina potom vydala albumy Il Ritorno (1995) a Vitae (1999, obsahuje nahrávky z roku 1993). V roku 2011 vychádza nový album  komerčne ladeného rocku s názvom Microstorie nahratý v klasickej zostave.

V roku 2013 prizval Enzo Vita k spolupráci členov kapely RanestRane, menovite Massimo Pomo (gitara), Riccardo Romano (klávesy), Maurizio Meo (basa) a Daniele Pomo (bicie), aby spolu s orchestrom vystúpili pod hlavičkou Il Rovescio della Medaglia v Japonsku na festivale progresívneho rocku. Záznam vyšiel aj na cédečku pod názvom Live in Tokyo. V roku 2016 vyšiel album Tribal domestic, ktorý priniesol návrat ku klasickému soundu zo 70. rokov. Vita ho spáchal s viacerými najatými hráčmi, ako sú Janne Stark (gitara), Fernando Petry (basa), Nalle Påhlsson (basa), Rino Amato (klávesy), Vivien Lalu (syntezátor), Chris Catena (spev), Cristiano Micalizzi (bicie), Gianluca Catalani (bicie), John Macaluso (bicie) a v jednej skladbe zahosťoval aj starý známy spevák Pino Ballarini.

(upravené, pôvodne zverejnené v časopise Rock+)

Diskografia:

  1. La Bibbia ((1971)
  2. Io Come Io (1972)
  3. Contaminazione (1973)
  4. Contamination (1975)
  5. Giudizio Avrai (1988)
  6. Il Ritorno (1995)
  7. Vitae (1999)
  8. Microstorie (2011)
  9. Live In Tokyo (2014)
  10. Tribal Domestic (2016)

Pridaj komentár