Keď to medvede dajú „na dámu“

Keď spomínam na staré dobré časy, kedy som sa snažil získať do svojej zbierky všetko, čo zaváňalo starinou, raritou (najlepšie oboje), uvedomujem si, že som zároveň prešiel viacerými poslucháčskymi náladami. Boli doby, kedy som čakal všetko riadne tvrdé, potom komplikované, potom sofistikované atď. Kdesi v tej trme-vrme som opomínal obyčajnú rockovú muziku. Melodickú, ale nie vtieravú, dravú, ale nie násilnú, melancholickú, ale nie depresívnu, živú, ale nie so syndrómom ADHD. Jasné, že som si púšťal aj takú muzičku, nepripisoval som jej však veľký význam. Dnes doceňujem krásu simplifikovanej hudby, ak, pravda, nie je výsledkom hlúpej snahy o trendy popovú dojičku peňazí. Oceňujem prirodzené krivky neupravenej reality, načo sú mi zlatokopky, ktoré majú pravé iba vnútornosti, aj to len niektoré, napríklad srdce majú falošné aj bez chirurgického zákroku. Jednou z tých kapiel, ktoré zneli jednoducho, ale pritom podmanivo, bola nemecká formácia Jane.

Tá prišla s podmanivou kombináciou sólovej gitary a klávesov, melodickou, clivou, zadumanou, nenáhlivou a chytľavou. Zostavu menila častejšie, než myzofobik ponožky, mikrofón na spev predstavoval najväčšieho strašiaka, na každom albume preto spieval niekto iný, jedno, či bol bubeník, basák, gitarista… Až prišla doska Lady a ponad klávesy si ho našteloval Gottfried Janko. Chlapík zo zabudnutej formácie Dull Knife (spolu s basgitaristom Hessem) pomohol skupine, ktorá nejaký čas pôsobila bez klávesov, opäť nájsť svoj charakteristický zvuk. A dobre, že tak!

Medvedí hlasisko ovláda úvodnú skladbu Waiting For The Sunshine, skvelej vypaľovačke pristanú aj živé a nestriedme klávesové vyhrávky. Iste, väčšina materiálu je tradične zadumaná, občas sa vyskytne nejaká tá náladová odbočka (prekvapivá „funkoidná“ Silver Knickers (But You Are All Right)), nie je to však nič, čo by narušilo priam čarovnú atmosféru albumu. Mohol by som sa rozplývať nad všetkými deviatimi skladbami, ale načo! Buď mi uveríte, že je to kúzelná muzika bez snahy o umelú komplikovanosť alebo nie. A keď nie, tak si dajte aspoň tú námahu, že si niečo z albumu pustíte z netu, nech si urobíte názor sami. Ak máte v sebe aspoň štipku priazne voči dumkám, neodoláte! Pri niektorých gitarových vzlykoch (Lord Love) fňuká aj moje vnútro.

Ako som už spomínal, nie je to ktovieako sofistikovaná muzika, ale má ťah a atmosféru, akú často nečuť. Nebojte sa tej zdôrazňovanej jednoduchosti, nie je to žiadny MTV výplach, stále sa bavíme o nemeckom space/hard rocku prvej polovice 70. rokov. Ide o príjemný zadumaný album, čo ma v jesenných dňoch nesmierne baví. A aby ste vedeli, Jane je jednou z tých kapiel, ktoré nevychádzajú v reedíciách práve často. Skôr sa zmení vládna strana na Slovensku, než, že sa dočkáme vydania Lady. Som rád, že som nezaváhal a posledné vydanie z roku 2005 v digipaku leží predo mnou s výrazom – pusti si ma! Dvakrát sa núkať nenechám.

Skladby:

  1. Waiting For The Sunshine 3:22
  2. Scratches On Your Back 3:33
  3. Music Machine 6:01
  4. Make Me Feel Better 4:07
  5. (Wishdream) Lady 3:48
  6. Lord Love 5:08
  7. Midnight Mover 8:30
  8. Silver Knickers (But You Are All Right) 4:50
  9. So, So Long 4:30

Zostava:
Klaus Hess: gitara, spev (3)
Peter Panka: bicie, spev (5)
Martin Hesse: basa
Gottfried Janko: klávesy, spev

Lady Book Cover Lady
Jane
hard rock
Brain Records
1975
LP, CD
9

3 názory na “Keď to medvede dajú „na dámu“”

  1. “Dámu” jsem sice nikdy neslyšel, ale něco málo od nich mám – debut Together a Fire, Water, Earth & Air. Je to fajn muzika s hutnými varhanami a nekonečnými kytarovými sóly. Druhou jmenovanou mám o něco raději.

Pridaj komentár