Ako na Hendrixa?

The Best Of Jimi Hendrix – Experience Hendrix bola v roku 1997 prvou kompiláciou vydanou pod dohľadom práve založenej rodinnej firmy na vydávanie Hendrixa. V roku 2000 sa dočkala špeciálneho dvojdiskového vydania Special Limited Edition, ktoré pridalo k osvedčenej nádielke hitov niekoľko alternatívnych a koncertných skladieb. Reálne šlo o derivát zo štvordiskového boxu The Jimi Hendrix Experience a pre mňa v tom čase dvojcédečko znamenalo jediné – konečne som prišiel Hendrixovi na chuť. 

Skúšal som to odmalička, doma sa poflakovali „véháesky“ s koncertmi, kazety a platne s albumami, skrátka, Hendrix bol aj za Železnou oponou vnímaný ako ikona, génius, neopakovateľná osobnosť. Úprimne, moc ma neoslovoval. Nahrávky zneli ako z kúpeľne, koncerty priveľmi škrípali… Postupom času som nadobudol presvedčenie, že početný zástup jeho napodobovateľov (a že ich je) hrá jeho skladby lepšie, než on sám. Ako som si tak budoval zbierku cédečiek, Hendrixa som odbil akýmsi noname bestofom z lacných výpredajov a viac som sa o neho nestaral. Až prišiel nevydarený koniec počítačového sveta Y2K a v Bontone nad Michalskou bránou v centre Bratislavy vyložili do regálu zmienený dvojdisk. Neodolal som, reku, nech mám aspoň trošku lepší výber v zbierke.

A prvý raz mi zvuk neprišiel úplne hrozný. Prvý raz som si povedal: „Hm, ten Hendrix má niečo do seba!“ Pôvodný nosič obsahuje dvadsať skladieb, okrem neskutočných hitov (Hey Joe, All Along The Watchtower, Little Wing…) ukazuje i niekoľko experimentálnejších kúskov (If 6 Was 9), štyri skladby z posmrtného albumu First Rays Of The New Rising Sun (1997), všetky však vyšli už v roku 1971 na albumoch The Cry Of LoveRainbow Bridge. Záverečná skladba je svetoznáma verzia americkej hymny z Woodstocku – Star Spangled Banner. Celkovo, až na výnimky, ide o krátke skladby, pritom sa v nich deje toľko, že sa človek nestačí čudovať. Hendrix bol inovátor, zvuku, spôsobu hry, skrátka všetkým. Spievať moc nevedel, ale ten jeho recitál je nezameniteľný. Najlepší moment jeho hry sa nachádza v Dylanovej All Along The Watchtover, uprostred sóla sa na chvíľku stíchne a potom sa vylúpne kvákadlom obalená momentka, ktorá nemá obdoby a ten „fíling“ nenapodobil žiaden z jeho nasledovateľov. Až tá pasáž nastane, pochopíte, nebojte sa!

Bonusový disk ponúka osem dlhších skladieb, takže si môžete vychutnať Hendrixa v jeho roztatárenej sólovacej polohe, pričom len tri skladby sa dovtedy zjavili na nejakých záznamoch. Sú bohovské, krásne doplnili pôvodnú reprezentatívnu ochutnávku. No, reprezentatívnu. Z názvu si všimnite skôr to Experience, než best of Hendrix, pretože Band Of Gypsys sa tu nenachádza ani v booklete. Ten je, žiaľ prevzatý z pôvodného vydania z roka 1997, a teda obsahuje podrobné informácie o skladbách na prvom disku, o druhom sa nedočítate nič. Akurát na zadnej strane obalu sa píše, že osem skladieb je prevzatých z uznávaného 4 CD/8 LP Box setu. Ak sa Vám nechce pátrať, čo je z čoho, tu je faktografia:

CD2: The Jimi Hendrix Experience Box Set (2000)
1. predtým nevydaná alternatívna nahrávka
2. predtým nevydaná alternatívna nahrávka The Essential Jimi Hendrix (1978) – bonus
3. predtým nevydaná nahrávka
4. predtým nevydaná alternatívna nahrávka
5. predtým nevydaná alternatívna nahrávka
6. predtým nevydaná nahrávka
7. koncertný záznam, Los Angeles Forum, Kalifornia, 26.4.1969, Lifelines: The Jimi Hendrix Story (1990)
8. koncertný záznam, San Diego Sports Arena, Kalifornia, 24.5.1969, Stages (1991)

Písať o Hendrixovi sa dnes už hádam ani nedá. Všetko bolo povedané, všetko premleté atď. Kebyže ste sa s ním ešte nestretli (generácie dorastajú), tento výber patrí k tomu najlepšiemu, ako začať. A preto mu dávam absolutórium, priviedol ma k tomu, že som si časom Hendrixovu diskografiu skompletizoval (tú predsmrtnú, posmrtné zástupy podozrivých nahrávok ma rýchlo zunovali). Nájdete tu ako štúdiovú klasiku, tak dlhočizné gitarové sólovania. Čo viac si od Hendrixa priať?


Skladby:
CD1:
01. Purple Haze 2:51
02. Fire 2:43
03. The Wind Cries Mary 3:20
04. Hey Joe 3:29
05. All Along The Watchtower 3:58
06. Stone Free 3:35
07. Crosstown Traffic 2:19
08. Manic Depression 3:42
09. Little Wing 2:25
10. If 6 Was 9 5:34
11. Foxy Lady 3:18
12. Bold As Love 4:11
13. Castles Made Of Sand 2:47
14. Red House 3:50
15. Voodoo Chile (Slight Return) 5:12
16. Freedom 3:25
17. Night Bird Flying 3:50
18. Angel 4:22
19. Dolly Dagger 4:45
20. Star Spangled Banner 3:46

CD2:
01. Highway Chile 3:39
02. Gloria 8:52
03. It‘s Too Bad 8:52
04. Spanish Castle Music 5:48
05. Hear My Train A Comin‘ 6:56
06. Lover Man 2:56
07. I Don‘t Live Today (live) 6:32
08. Purple Haze (live) 4:03

Zostava:
Jimi Hendrix: gitara, spev, piano, kazoo, flauta
Noel Redding: basa, vokály (CD1: 1-15)
Mitch Mitchell: bicie
Billy Cox: basa (CD1: 16-20)

CD2 neviem preukázateľne overiť.

Experience Hendrix Book Cover Experience Hendrix
Jimi Hendrix
hard rock
Experience Hendrix/MCA Records
2000
CD
28

8 názorov na “Ako na Hendrixa?”

  1. Jimi Hendrix zemřel 18.9.1970, po jeho smrti každý mluvil a sháněl jeho posmrtné album (Cry Of Love), mimochodem pro mě jeho nejslabší, do dvou let vydal Supraphon výběr, který jsem si koupil, aby obsáhl to nejlepší tak to by muselo být trojalbum, ale byly na něm jeho největší hity podle tvůrce výběru, pro mě na něm chyběla Voodoo Chile, Hey Joe, Red House…, ale byla tam úprava Dylanovy písně All Along The Watchtower s jeho nejlepší hrou na kytaru. Byl levák a hrál na normální kytaru pro praváky, to znamená, že měl nejtenčí strunu nahoře, jeho hra na koncertech to je naprostá bomba a ležérní způsob zpěvu se žvýkačkou v ústech, to nemá obdoby. Mně se líbil na všech koncertech, které jsem viděl, jak z Atlanty, tak na Isle of Wight, ale nejlepší podle mě bylo vystoupení na festivalu v Monterey, kde zapálil kytaru, kterou si později koupil údajně Frank Zappa. Díky za pěkné čtení, Jimi má čestné místo v mé sbírce a obdivuji jej stejně jako třeba Dona Van Vlieta, originální interpret blues.

    1. Dovolím si citovať a poopraviť “drobnú” nezrovnalosť v hore uvedenom texte …
      ” Byl levák a hrál na normální kytaru pro praváky, to znamená, že měl nejtenčí strunu nahoře ” koniec citátu …

      Ľavák bol, hral na gitaru pre pravákov, ale struny mal natiahnuté presne tak ako má byť, čiže najtenšiu strunu e1 mal dole / nie hore, ako tvrdí znalec / a všetky ostatné presne v následnom poradí h – g – d – A – E, čiže najhrubšia struna E, bola hore.
      Takže pokus o školenie v hre na gitaru, príliš nevyšiel.

      Frank Zappa aj Don Van Vliet, by mi určite dali za pravdu.

        1. Stačí si pozrieť ľubovoľný koncert alebo fotku (hoci tú v úvode tohto textu) a aj laik vidí, že struny sú natiahnuté tak, ako píše Yngwie. Je, samozrejme viacero ľavákov, čo si len prevrátili gitaru a ponechali struny “naopak”, Hendrix si to zbytočne nekomplikoval a struny vymenil.

          Ako moderátor ocením, keď si obaja odpustíte pejoratívne oslovenia v diskusii. Ďakujem.

        2. To je dôkazom, že aj taká legenda akým pán Černý bezpochyby je, sa môže mýliť … ale v podstate tento omyl chápem … v roku 1974, možno nebolo v týchto komunistických končinách dostatočné množstvo ako hudobných, tak aj obrazových materiálov … no a ak si gitarista ľavák, prehodí gitaru pre praváka na svoju stranu, ľahko vznikne dojem, že struny sú logicky opačne …

          Ale existuje jeden skvelý gitarista, / a možno je ich aj viac / ktorý hrá skutočne tak, že má struny opačne … teda e1 hore a následné h – g – d – A – E, smerujú dolu … volá sa Doyle Bramhall II a hrával napr. so Steve Rayom Vaughanom, Ericom Claptonom či Rogerom Watersom … ale to je pravdepodobne info o ktorej tu už dávno viete …
          ale ak náhodou nie, prikladám tento link
          https://www.youtube.com/watch?v=TkM_pEFViXo

          A ešte osobný zážitok s týmto zvláštnym spôsobom hry … presne tak ako Doyle Bramhall II hrával v začiatkoch aj môj mladší brat … boli sme doma traja chalani a všetci sme chceli hrať … lenže gitara bola len jedna a on ako najmladší, sa musel prispôsobiť … keď raz prišiel do skúšobne našej kapely a začal hrať tým svojim zvláštnym spôsobom, chalanom vypadli od údivu cigarety z úst … až časom, keď si zaobstaral vlastné nástroje, struny prehodil a začal sa učiť v podstate všetko odznova … a zvládol to skvele, pretože sa sústredil hlavne na basu a jednu dobu sa hudbou aj živil … dokonca mal ponuku, ísť s kapelou hrávať do Japonska, ale zo zdravotných dôvodov, to odmietol …

          Asi tak … a dúfam, že som Vás týmto dlhým názorom, nenudil …

          1. Tož nenudil, naopak. Konečně příspěvek, z něhož necítit především závan starých progboarďáckých časů.
            Jinak, Doyle Bramhall II je pro mě úkazem, který možno spatřit mj. na Watersově DVD In the Flesh – Live. Škoda jen, že při evropské části turné v roce 2002 už v sestavě nebyl (vystřídal ho Chester Kamen).

  2. Tak to já se s Hendrixem peru dodneška. Když ho náhodou zmerčím na některém z hudebních kanálů, nemůžu odtrhnout oči. Jeho držení kytary a způsob hry je unikátní, ale u studiovky bych – asi – nevydržel. Ta hudba je na mě dost syrová a tak od něj nemám ani notu…
    Naštěstí je z čeho vybírat.

Pridaj komentár