James Gang po druhé – Rides Again (1970)

Ako poznamenal hudobný kritik John Swenson – James Gang Rides Again je jednou z najvýznamnejších rockových nahrávok sedemdesiatych rokov. Súhlasím. Prečo?

„Made Loud To Be Played Loud“ – nápis na obale hovorí jasnou rečou.

Začnem netradične. Kedysi som písal recenziu na tretí album Led Zeppelin (je aj na Rockovici) a rozvinul som v nej nasledujúcu úvahu:

„Uvedomme si, čo sa v hardrockovom ošiali dialo v roku 1970. Každý z velikánov sa pretekal, ako je tvrdší, melodickejší a zároveň narifovaný alebo aspoň sólovo namakaný. Black Sabbath prišli so svojim temným debutom a nesmrteľným ParanoidomUriah Heep rovnako debutovali ráznym počinom, Deep Purple vyrukovali s klasikou In rockAtomic Rooster po mierne psychedelickom debute stihli vytesať do temnoty Death Walks Behind YouJethro Tull na svojej ceste za jedinečnosťou ponúkli neprekonateľný BenefitWishbone Ash všetkým vytreli zrak s ich poňatím balád na majstrovskom eponymnom debute (napr. Phoenix) a to som stále iba na Britských ostrovoch. Rok 1970 je jednoducho v hardrockovej (ale aj v rockovej) histórii ten naj.

A čo na to Led Zeppelin? Hoci sa im osvedčilo ich „vytvrdené“ blues, nehodlali ostať naveky na jednom mieste. Ich tretí album výrazne vykročil (prvý raz) mimo zavedené cestičky (ktoré sami zavádzali) a prevliekol sa do akustického a mierne folkového šatu. V tomto smere im konkurovalo naozaj málo skupín, z blues cez hard rock po všemožné polohy hádam iba Jethro Tull, prípadne chameleón Vincent Crane a jeho Atomic Rooster (tiež čo album, to úplne iná muzika, ale stále je jasné, o koho ide). Rímska trojka však v roku 1970 prakticky nemá obdoby, jediného dôstojného a porovnateľného kandidáta vidím v podobe albumu Rides Again od James Gang (tiež jedinečné elektrifikované i akustické polohy).“

A tú poslednú vetu podčiarkujem! Na Progboarde som kedysi namiesto recenzie zverejnil tento kvíz:

  1. Túžite po kúsku originality?
  2. Ceníte si špičkovú produkciu kombinovanú s nápaditou rockovou muzikou?
  3. Zvládate klavírno-gitarové pohodovky dokreslené sláčikovými aranžmánmi?
  4. Ste hard rock pozitívni telom i dušou?
  5. Hľadáte presne vystihujúce dielo k päťhviezdičkovému hodnoteniu?

Ak ste aspoň raz odpovedali nie, tak sa nič nedeje, ak ste však na všetko odpovedali áno, viete, čo si pustiť.

Je to tak! Rides Again sa vymyká akémukoľvek porovnaniu a nemá nasledovníkov, kopírovačov, nikoho, kto by sa mu čo i len priblížil. Album je rozdelený na dve časti. Prvá strana LP hardrockuje o dušu, pričom dokáže prísť s nesmierne originálnou hravou inštrumentálkou Asshtonpark. Malá perlička – pôvodné americké vydanie obsahovalo v skladbe Bomber takmer minútu a pol trvajúcu citáciu Bolera. Ravelovi dedičia sa išli zbesnieť a prinútili ABC Records kvôli neautorizovanému použitiu z ďalších vydaní túto pasáž vystrihnúť. Napriek tomu vyšlo niekoľko edícií platní, kde sa skladba „omylom“ nachádzala kompletne. Na cédečkach sa s ňou dá stretnúť až v novom miléniu, čerstvo vlastním japonskú novinku z roka 2021, ktorú som si kúpil, aby som mal aj túto pôvodnú verziu albumu.

Druhá strana platne je prakticky sólovým autorským počinom Joe Walsha. Paradoxne, ide o akustické a klávesové balady, a teda o niečo úplne iné, ako ktokoľvek čaká. A aj napriek odklonu od ostrej muziky ide o majstrovské náladové predstavenie. Dielo produkoval osvedčený Bill Szymczyk a obal núka minimalistický prejav – na bielom pozadí prostý nápis. Tento fór mali v USA radi, aj Grand Funk zvolili o pár rokov neskôr rovnakú fintu s komerčne úspešným albumom We’re An American Band (akurát podklad bol hnedý).

Naozaj nie je veľa albumov, ktoré by sa blížili tomu, čo znie na Rides Again. Právom je považovaný za výnimočné dielo a to, že sa v rebríčku umiestnil „až“ na 20. mieste, na tom nič nemení. Aj singel Funk #49 si viedol relatívne úspešne, umiestnil sa na 59. mieste. Lepšie na tom bol už len singel Walk Away z tretieho albumu (21. pozícia). Netvrdím, že album osloví každého, ale každý by si ho mal vypočuť, toto sú dejiny a ešte je to aj skvelá muzika.

Skladby:

  1. Funk #49 3:54
  2. Asshtonpark 2:01
  3. Woman 4:37
  4. The Bomber (medlay) (a) Closet Queen, (b) Cast Your Fate To The Wind 5:39
  5. Tend My Garden 5:45
  6. Garden Gate 1:36
  7. There I Go Again 2:51
  8. Thanks 2:21
  9. Ashes The Rain And I 5:00

Zostava:
Joe Walsh: gitara, klávesy, spev
Jim Fox: bicie, perkusie
Dale „Bugsley“ Peters: basa, gitara (9)
Rusty Young: pedal steel gitara (9)
Jack Nitzsche: orchestrálny aranžmán (9)

Rides Again Book Cover Rides Again
James Gang
hard rock
ABC Records
1970
CD (BGO, 1991)
9

7 názorov na “James Gang po druhé – Rides Again (1970)”

  1. Mám dojem, že z tu první skladbu odněkud znám. Nejspíš nějakej cover…
    Album sjíždím podruhé za sebou a v pohodě, líbí se mi především hardrocková skládačka Bomber. To je paráda.
    Díky za recku.

  2. Viem, čo si dnes pustiť…
    Vďaka za skvelú recku na fantastický album!

    Keď už autor načrtol nejaké umiestnenia v rebríčkoch, osobne som prekvapený, že album Bang sa v USA nedostal do prvej stovky.

    1. Problém, ktorý James Gang riešil po celý čas svojej existencie po odchode Walsha bol ten, že kritika a do veľkej miery aj fanúšikovia jednoducho neakceptovali to, že miláčik davov už nie je v kapele. Napokon, Walsh nahral viacero sólových albumov, ktoré nemali núdzu o poslucháčov (niektoré azda časom pripomeniem) a jeho nástup do Eagles to len tisícnásobne podčiarkol. Z nejakého dôvodu znamenal Walsh v USA viac ako celý James Gang dokopy.

      To je, akoby z Párplov odišiel Ritchie Blackmore a … vlastne, tak je to, akurát James Gang vydržali podstatne dlhšie. 🙂

Pridaj komentár