Iron Butterfly na pódiu

Priznávam bez mučenia, inklinujem k rockovej hudbe amerických kapiel, ktoré produkovali psychedelicko-tvrdú muziku, pri ktorej aj odvrátená strana mesiaca pôsobila ako slnečné pláže v Thajsku. Jednou z priekopníkov ponurých nálad bola skupina Iron Butterfly. Doma žala úspechy, u nás, za železnou oponou, pochopiteľne nie. A bola to škoda. Vtedy i dnes. Mám chuť pripomenúť si koncertný kúsok s príznačným názvom Live.

Iron Butterfly mám veľmi rád. Melodická a pritom pochmúrna muzika s dominantným organom, podobne (ale vlastne úplne inak) ako The Doors, kam na to tí Amíci chodili? Štúdiové albumy poznám dlho, In-A-Gadda-Da-Vida v podstate odmalička. Ale koncertný album som prvýkrát počul na začiatku roka 2017, kedy som si kúpil krabičku Original Album Series, obsahujúcu všetkých päť albumov pred prvým rozpadom skupiny.

Štvorica muzikantov (Brann, Ingle, Dorman, Bushy) sa, ako to v tých časoch bývalo zvykom, vzdialila precíznemu zvuku z albumov a pekne zostra to napálila do davu fanúšikov. Milujem koncertné nahrávky, ktoré sa vykašlú na učesanú produkciu, zato zachytávajú energiu rockového vystúpenia bez príkras. V čase vydania (koncom apríla 1970) už v kapele nepôsobil gitarista Brann, ktorému sa nepáčilo, že skupina pritvrdzovala svoj prejav. Album Live (podľa Wikipédie nahratý v rozpätí 25.-30.5.1969) je preto akousi bodkou za klasickou zostavou, ktorá dala svetu dva skvelé štúdiové albumy.

Na albume majú zastúpenie všetky tri dovtedajšie diela kapely. Úvodná trojica skladieb je z tretej dosky Ball (1969), nasleduje You Can’t Win z debutu Heavy (1968) a prvú stranu platne uzatvára skladba Are You Happy z vlajkového albumu In-A-Gadda-Da-Vida (1968). Druhá strana platne obsahuje titulnú skladbu z toho istého albumu, pričom dosiahla čas atakujúci devätnásť minút. Už od prvých spätných väzieb a kvílenia je jasné, že zvuk zodpovedá prístupu – volume doprava a ide sa na to! Jasné, keby mala nejaká veštkyňa kryštálovú guľu „špinavú“ ako zosnímaný zvukový záznam, tak by veľa jasného nevidela a budúcnosť by bola temnejšia ako volebný výsledok prezidentského kandidáta, ktorý sa chystal vy-hrať. Poslucháč má pocit, že je súčasťou hororovej scény a nie koncertu. Hudba Iron Butterfly má atmosféru, akú nezažijete pri žiadnej inej! V podstate si nemám kedy ani len vydýchnuť, tak podmanivé sú tvrdé i psychedelické nálady, ktoré mi navodzujú pocit extázy. A ťažkopádne bubenícke sólo poplatné dobe mi je rovnako sympatické.

V rebríčku časopisu Billboard sa album Live umiestil na 20. mieste, čo je na koncertný album úspech. Na Slovensku by sa to nikdy nestalo, jedno, či sa bavíme o Triangli alebo o vysielaní rádia Anténa Rock. Osobne si podobný pódiový hurhaj vždy rád vypočujem. Pre mňa je to výborná doska a pre vás?

Skladby:

  1. In The Time Of Our Lives 4:42
  2. Filled With Fear 3:41
  3. Soul Experience 4:09
  4. You Can’t Win 3:27
  5. Are You Happy 4:03
  6. In-A-Gadda-da-Vida 18:50

Zostava:
Erik Brann: gitara
Doug Ingle: organ, spev
Lee Dorman: basa, vokály
Ron Bushy: bicie

Live Book Cover Live
Iron Butterfly
hard rock, psychedelic rock
Atco
1970
LP, CD
6

4 názory na “Iron Butterfly na pódiu”

  1. K Iron Butterfly som si hľadal cestu dlhšie, ale trpezlivosť sa mi vyplatila. O to viac si tú, ako ju spomína Borek vo svojom komentári, “pozitívnu temnotu” užívam. Momentálne mi dohral tento album a pokračujem s Metamorphosis
    Hejkal, díky za recenziu!

  2. hejkal: Nepodezíral bych tě z nevědomosti, ani kdybys v dalším textu sám nekorigoval mylné tvrzení z úvodu, že “Pôvodná zostava vydala v priebehu rokov 1968-1970 štyri albumy”. Nesedělo by, ani kdybychom za “původní” považovali sestavu z debutu Heavy, bo formace byla od počátku průchozí jak hranice schengenského prostoru. Však třeba i turecký vydání předmětného živáku neváhalo zadní stranu přebalu ozdobit velkou fotkou tehdy aktuální sestavy, tj. pětice s Pinerou s Reinhardtem…

    Jinak Iron Butterfly taky mohutně oblibuju, živák je to náramnej. Podařilo se na něj přenést typickou záhrobní atmosféru, která ale nikdy nenaháněla hrůzu. Říkám tomu “pozitivní temnota”, měl jsem to štěstí zažít ji dvakrát naživo, jednou “jen” s Dormanem, podruhý i s Bushym. Obé nezapomenutelnosti!
    A propos, Dorman opakovaně tvrdil, že začátkem konce klasický sestavy s Brannem byla neúčast na Woodstocku, kde měli Iron Butterfly hrát, ale nedostali se tam, přestože pro ně několikrát letěl vrtulník (vždycky je někdo předběh’)…

    PS: U nás se zvykne říkat, že zajíci se počítaj až po honu.

    1. Veru, v tom úvode som sa sekol. Skorigujem to aspoň teraz, vďaka za postreh. To, že neboli na Woodstocku je čisto z môjho pohľadu škoda, ale podobný osud stretol aj Doors, ktorých tam, pokiaľ si dobre spomínam, nechceli vyslovene preto, že ich muzika nebola dostatočne pozitívna. Mne tieto temnejšie polohy vyhovujú, aj preto Iron Butterfly môžem vždy a v akomkoľvek množstve. Len na koncerty som nemal šťastie na termíny. Hold, človek nemôže zažiť všetko.

Pridaj komentár