Head Machine – Orgasm a Ken Hensley

Ken Hensley nahral množstvo zaujímavej (hard)rockovej muziky, nuž si ho pripomeniem projektom Head Machine.

Kena vnímam najmä ako najvýraznejšieho skladateľa a aj hudobníka v rámci Uriah Heep. Kapelu s ním mám v držaní po album Firefly. Z jeho sólovej tvorby mám štyri albumy, prvé dva (najlepšie) zo 70. rokov a po roku 2000 som do zbierky zaradil dva výborné kúsky (Blood On The Highway, Faster). Okrem toho ho mám ešte aj v kapelách Toe Fat, Weed, BlackfootHead Machine (The Gods som do zbierky nezaradil, ale aktuálne o tom opäť raz rozmýšľam). Inými slovami, nepovažujem sa za jeho skalného fanúšika, ale ani za ignoranta. Uznávam ho ako jednu z najvýznamnejších osobností rockovej hudby.

Pri počúvaní albumu Orgasm (dátum výroby  koniec roka 1969, dátum spotreby 1970) sa človek neubráni myšlienkam na to, ako a prečo sa tieto štúdiové kalkulácie dostávajú na svetlo dňa. Nemyslím teraz to, že jednotlivé skladby majú evokovať rôzne fázy sexuálnej aktivity ľudí, ktorých zatiaľ neznechutili manželské stereotypy. O tom sa dá čo-to prečítať napríklad v booklete CD od Aurory z roku 2013. Skôr mám na mysli také tie špekulácie, čo sa rodia v príbehoch fanúšikov, keď realita neprináša dostatok životopisných faktov.

Napríklad.

Jedného dňa, keď slnko bolo pod mrakom, aby dodalo okamihu na závažnosti, prikvitol do skúšobne kapely The Gods producent David Paramor a po vzore sexuálneho devianta sa okamžite odhalil. Reku, vážení, predaje vašej náboženskej muziky stoja za starú belu, kuknite do Ameriky, tam fičí promiskuitný komunitný spôsob života. Musíme ísť s dobou a spoliehať sa na prirodzenú ľudskú prasačinku! Poďme zbúchať album pod dajakým vyfabrikovaným názvom, čo ja viem, Head Machine a dajme mladým to, po čom starí, ak si ešte pamätajú, prahnú. Musí to byť niečo priam rovné extáze. Už viem! Orgasm! A tak bolo (alebo aj nie, všakže).

Hudobníci v zložení Ken Hensley (gitara, spev), Lee Kerslake (bicie) a bratia John Glascock (basa, spev) a Brian Glascock (bicie) súhlasili. Kvôli autorským právam, zmluvám s vydavateľstvami alebo niečím takým si všetci dali prezývky, vrátane perkusionistu Mikea Rodea, ktorého civilné meno nevie hádam nikto. Vokály doplnil samotný Paramor. A aký bol výsledok?

Gitarový hardrock bol koncom roka 1969 v kurze, nuž aj prvá skladba Climax/You Tried To Take It All vsadila na overené tvrdé postupy. Rytmika sa nepredvádza, klávesy sú skôr v pozadí (ale nie v zadku), v popredí je naopak príjemná melodická linka spevu. Ken Hensley sa nezaprie, nech už si obal uvádza, čo len chce. Čo by to bolo za hard rock bez štipky blues, nečudujte sa preto, že sa v polovici skladby hneď dvakrát zmení nálada, najprv svižne, na záver pomalšie. Make The Feeling Last má v sebe hojne beatovej sladkosti, našťastie netrvá dlho. You Must Come With Me je najtvrdšia záležitosť albumu. Gitara ostro rifuje, sóluje a zvyšok nástrojov tvrdí muziku, ako sa len dá. Opäť tu máme správne melodický spev. Iste, je to jednoduché tak, že aj istá mexická Mária by mohla začať premýšľať (hm, silné slovo), či nie je až moc komplikovaná. Ale o to to pôsobí údernejšie! The Girl Who Loved, The Girl Who Loved je komótna „sixtiesovina“, vôbec sa zdá, že jemné skladby kapele moc nešli. Poteší aspoň nesmelé gitarové trilkovanie v pozadí.

A je to tu! Vyvrcholenie, extáza, Orgasm! Úvodné kvílenie utne chripľavá úsečná gitara, motívy sa postupne nabaľujú, skladba má takmer deväť minút, takže si môže dovoliť ten luxus v posadenom tempe plynúť, akoby „schramstla“ večnosť na raňajky a teraz má celý deň na to, aby vytrávila. Krásne to badať na zrýchľujúcom sa gitarovom onanovaní, okolostojaci muzikanti vzdychajú do mikrofónu, aby bolo jasné, že tu sa nič mravné nekoná! Stopka necháva všetkých vydýchnuť a nastupuje klávesová maškrtka The First Time so záverečným bezslovným spevom, aby bolo jasné, že Uriah Heep sú na ceste. Ďalšia rocková záležitosť s melodickou polevou hodnou kráľovskej torty sa nazýva Scattering Seeds a azda nič nepokazím, keď jej priamočiarosť vyzdvihnem čoby klad. Zároveň tvorí bodku za celým predstavením.

Jasné, Orgasm nie je žiadna zásadná doska, ktorá by borila zavedené konvencie, určovala smer, tobôž, aby prepisovala dejiny. Ale ako kuriozita, jednorazovka na ceste k budúcim veličinám, je až prekvapivo dobrá. Ba dokonca vynikajúca. Komerčne síce prepadla a dnes po nej pes neštekne, ale mne sa páči. A vám?

(upravené, pôvodne zverejnené na progboarde)

Skladby:

  1. Climax/You Tried To Take It All 6:52
  2. Make The Feeling Last 3:38
  3. You Must Come With Me 4:55
  4. The Girl Who Loved, The Girl Who Loved 3:35
  5. Orgasm 8:54
  6. The First Time 5:00
  7. Scattering Seeds 3:21

Zostava:
Ken Leslie (Ken Hensley): organ, piano, gitara, spev
John Leadhen (John Glascock): basa, vokály
Brian Poole (Brian Glascock): bicie
Lee Poole (Lee Kerslake): bicie
Mike Road – (no idea who this is!): perkusie
David A. Paramor: vokály

Orgasm Book Cover Orgasm
Head Machine
hard rock
Major Minor Records
1970
CD (Aurora, 2013)
7

7 názorov na “Head Machine – Orgasm a Ken Hensley”

  1. Ale jo. Nevěděl jsem, co od alba vlastně očekávat, ale nakonec jsem si ho docela užil. Původní recka na pgb mi unikla a jsem rád, žes ji oprášil a přidal. Je fakt dobrá, napsaná s nadhledem a vtipem. A to mám rád.

    1. Je to taká príjemná muzika. Na progboarde je ešte veľa stratených perál. Napokon, o profily a recenzie tam už vlastne nejde, progboard sa zmenil na četovacie vlákna a mám svoje pochyby, či ešte niekto vôbec pátra v abecednom zozname. Je iná doba.

  2. Potešil si ma…
    Súhlas. Najradšej mám skladbu Orgasm. Na mojej verzii CD od Buy Or Die Records (2006) sa píše, že neznáma postava Mike Road hrá dokonca na piano, ale to je práca pirátov…
    Hejkal, díky za recku!

Pridaj komentár