Hardrocková dúha hrala všetkými farbami extázy

Neexistuje väčšej hardrockovej gitarovej osobnosti, než je Ritchie Blackmore. Iste, môžeme spomínať aj ďalšie veličiny, avšak nik iný nedokázal dať svetu dve absolútne vrcholové hardrockové legendárne formácie po sebe. Ide o, ale to viete, Deep Purple a Rainbow. Kým prvá menovaná vládla prvej polovici 70. rokov, tá druhá ovládla jej druhú časť a neviedla si márne ani v dekáde s poradovým číslom osem.

Nie je tajomstvom, že sa Blackmore v Deep Purple začal čoraz viac ošívať, ako sa duo Coverdale-Hughes snažilo „rozšíriť“ kapele žánrový záber. Napokon sa zobral a šiel za jednou z predkapiel, ktorá sa mu zdala vhodná pre jeho zámery. Tou skupinou bola v podstate bluesrocková formácia Elf. Dnes si z nej pamätáme najmä to, že v nej spieval vzrastom neveľký, hlasom obrovský Ronnie James Dio. Nakoľko chudáci z kapely netušili, čo ich čaká, zvesela kývli na nahrávanie nového materiálu s Ritchiem ako gitaristom. Výsledkom bol album Ritchie Blackmore‘s Elf… teda, Rainbow (1975), Skupina Rainbow vyrazila aj na pódiá, ale perfekcionalista Blackmore nebol spokojný s kvalitou muzikantov (predsa len hrával s najlepšími), nuž sa hráči ako Micky Lee Soule (klávesy), Craig Gruber (basa) a Gary Driscoll (bicie) pobrali kade ľahšie. Ritchie a Ronnie sa obklopili podstatne výraznejšími osobnosťami, či už šlo o bubeníka bubeníkov Cozyho Powella, schopného basáka Jimmyho Baina alebo šikovného klávesáka Tonyho Careyho.

Táto zostava sa koncom roku 1975 stala pódiovou veličinou a v nasledujúcom roku predviedla, že nemala chybu ani v štúdiu. Dôkazom je album Rising (1976), jeden z najúžasnejších hardrockových klenotov a dosť možno aj posledný naozaj geniálny hardrockový album klasickej éry tohto štýlu. To sa musí počuť, takže si ho rovno pustite a môžeme pokračovať.

Blackmore bol na vrchole síl, vrátila sa mu chuť na odbavovanie sa na členoch kapely, nuž najprv vyrazil Careyho z dôvodu, že hrá moc komplikovane, potom ho povolal späť, lebo náhrada sa hľadala ťažko. Následne vykopol Baina, vraj hral slabo a následne sa opäť zbavil aj klávesáka. Kým basu obsadil Mark Clarke z Colossea, klávesáci zvučných mien nie a nie uspieť v konkurze. Napokon si Ritchie vybral relatívne neznámeho Kanaďana Davida Stonea. Kým sa tak stalo, vyšiel ešte „Rising“ zostave famózny koncertný dvojalbum On Stage (1977). Nové zloženie sa mi do pamäti zapísalo najmä koncertným videom z Rockpalastu, žiaľ, dlho nevydržalo. Blackmore vyrazil Clarkea a na album Long Live Rock‘n‘roll začal nahrávať basu sám. Napokon dielo dokončil Bob Daisley. V roku 1979 tak vyšiel posledný album s Diom za mikrofónom. Áno, rozpory narastali aj medzi ústredným duom hráčov a výsledkom bolo, že sa Dio stal spevákom v Black Sabbath a Blackmore oslovil Gillana(!), ktorý ho poslal, „čudujsasvete“, do kelu. Spevácky post napokon obsadil Graham Bonnet. Zároveň sa kapela rozlúčila s Diovými fantasy náladami a aj s nekompromisným hardrockom. Nastupovala éra komerčného rádiového rocku a Blackmore nehodlal stáť v pozadí!

Album Down To Earth (1979) priniesol okrem svetového hitu Since You Been Gone aj novú dvojicu hráčov. Párplovský Roger Glover sa chopil basy i produkcie a Don Airey klávesov. Zmena smerovania však nepotešila Cozyho Powella, takže sa zbalil a zdúchol. Niekde som čítal, že Bonneta Ritchie vyrazil preto, že sa nechal ostrihať, každopádne ani on sa dlho neohrial. Album Difficult To Cure (1981) predstavil bubeníka Bobbyho Rondinelliho (videl som ho hrať v Bratislave v roku 1995 na Amfíku s Black Sabbath, bol výborný) a speváka Joe Lynn Turnera (priaznivci Deep Purple určite vedia, koľká bije). Album obsahoval aj najúspešnejší singel kapely v britskom rebríčku – I Surrender. Z kapely odišiel Airey (ako vždy, šlo o nevôľu s hudobným smerovaním) a nahradil ho David Rosenthal. Nasledoval album Straight Between The Eyes (1982), po ktorom odišiel Rondinelli, a tak sa na poslednom štúdiovom albume kapely Bent Out Of Shape (1983), zjavil Chuck Burgi.

Kapela skončila v roku 1984, pretože peniaze, vidina zašlej slávy a ďalšie peniaze presvedčili klasickú zostavu Deep Purple, aby sa vrátila na scénu. Táto selanka trvala do roku 1993, kedy sa Blackmore opäť vykašlal na Gillana a spol. a obnovil Rainbow. Výsledkom bol album Stranger In Us All (1995) v zostave Doogie White (spev), Paul Morris (klávesy), Greg Smith (basa) a John O‘Reilly (bicie).

Avšak Blackmore, esenciálny etalón rockera, mal rocku plné zuby a v roku 1997 bolo po Rainbow. So svojou partnerkou začal hrať stredovekú muziku pod hlavičkou Blackmore‘s Night. To mu vydržalo až do roku 2015, kedy ohlásil návrat Ritchie Blackmore‘s Rainbow. V zostave Ronnie Romero (spev), Bob Nouveau (basa), David Keith (bicie) a Jens Johansson (klávesy) sa v roku 2016 zjavili na pódiách, v roku 2017 dokonca nahrali pár skladieb v štúdiu a chystajú aj pár letných koncertov. Uvidíme, čo z toho napokon bude.

Ozaj, od 90. rokov vyšla celá hromada archívnych koncertných albumov, fanúšikovia sú stále hladní po dobrej živej muzike. Zoznam je dolu v diskografii. Aby som nezabudol, posmrtne vyšiel skupine aj album v 80. rokoch, ide o kompilačný koncertno-béčkosinglový kúsok Finyl Vinyl z roku 1986.

Rainbow právom patrí do pozornosti každého rockového nadšenca, jedno, či preferuje 70. roky, 80. roky alebo komplet všetko.

Diskografia:

  1. Ritchie Blackmore‘s Rainbow (1975)
  2. Rising (1976)
  3. On Stage (1977)
  4. Long Live Rock‘n’roll (1978)
  5. Down To Earth (1979)
  6. Difficult To Cure (1981)
  7. Straight Between The Eyes (1982)
  8. Bent Out Of Shape (1983)
  9. Finyl Vinyl (1986)
  10. Live In Germany 1976 (1990)
  11. Stranger In Us All (1995)
  12. Deutschland Tournee 1976 (2006)
  13. Live In Düsseldorf 1976 (2006)
  14. Live In Köln 1976 (2006)
  15. Live In Nürnburg 1976 (2006)
  16. Live in Munich 1977 (2006)
  17. Black Masquerade (2013)
  18. Denver 1979 (2015)
  19. Long Island 1979 (2015)
  20. Down To Earth Tour 1979 (2015)
  21. Live In Japan (2015)
  22. Monsters Of Rock – Live At Donington 1980 (2016)
  23. Boston 1981 (2016)
  24. Memories In Rock – Live In Germany (2016)
  25. Live In Birmingham 2016 (2017)

15 názorov na “Hardrocková dúha hrala všetkými farbami extázy”

  1. Když tahle kapela vznikla, tak její tvorba šla mimo mě, poslouchal jsem tehdy jiné legendy. Tenhle vztah se nezměnil do současnosti. V souvislosti s touto poznámkou jsem si jejich první čtyři alba poslechl, uznávám, že se to může líbit. Diův hlas zapadá do stylu hry kapely, Blackmore hraje přesně to, co jeho obdivovatelé milují, z tohoto pohledu není co deskám vytknout. Myslím si, že tak jako v mé sbírce vinylů by nemělo chybět 2LP Trout Mask Replica a White Light / White Heat tak ve sbírce každého hardrockera by mělo být album Rising od Rainbow.

  2. Od Rainbow mám ve sbírce jen nezbytný základ, tzn. debut a “Rising” (který zrovna poslouchám), ale s chutí jsem se “dovzdělal” aspoň teoreticky. Díky za pěkný a s nadhledem podaný profil. Pobavil mě.

    1. Snake: Taky jsem si dlouho vystačil s nezbytným základem, jen jsem za něj vždycky považoval i třetí studiovku Long Live Rock ‘n’ Roll a živák On Stage. A beru to tak pořád, bez ohledu na to, že dneska už mám Rainbow komplet na vinylech, zmíněnej základ plus album Stranger in Us All (1995), který na LP nikdy nevyšlo, i na CD.
      K doplnění sbírky mě kdysi postrčil Piťo, za což mu děkuju, bo i alba po Diovi stojí za slyš, už jenom kvůli vynikajícím pěvcům.

  3. V rozhovoru pro japonskej časák Burrn! (05/2017) mluví Blackmore o dvou skladbách: “Napsal jsem jeden novej song a nahrál jednu ze starých písní, ke kterým Ronnie (Romero) poslal z Madridu vokály.” A podle všeho jen u singlu i zůstane. A třeba je to tak dobře.
    Na loňskou pětici koncertů letos navážou čtyři ostrovní akce, připomínkou prvního reunionovýho vystoupení v Británii bude 2-CD Live In Birmingham 2016, vychází 9/6. Třeba mi spraví chuť.

        1. Včera som v obchode pozeral na Live In Birminhgam 2016 a nakoniec som sa rozhodol, že si album nevezmem. Prečo? Voľajako veľa skladieb tam bolo od Deep Purple. Zdá sa mi, že toto Ritchie pod hlavičkou Rainbow nepotrebuje. Uznávam, že s hudbou to nemá nič spoločné a dielo môže byť aj výborné, avšak momentálne ma to odradilo.

Pridaj komentár