Kladivo

Čím som starší, tým viac zisťujem, že mi ku šťastiu stačí málo. Nepotrebujem napríklad pompézne Vianoce, ignorujem masy nešťastných obetí davového šialenstva a čím viacej toho poznávam, tým menej ma opantáva horúčkovité hľadanie pseudo-revolučnej originality v umení. Naopak ma tešia detaily, momentky, veci, čo mám rád. Napríklad Hammer. Ide o ďalšiu z nekonečného zástupu amerických tvrdých kapiel, ktoré počiatkom 70. rokov vydali album a následne sa na ne zabudlo.

Tvorila ju pätica hráčov, Jack O’Brien (gitara), Norman Landsberg (klávesy), John De Roberts (spev), Richie McBride (basa) a John Guerin (bicie). Landsberg mal za sebou pomerne významnú hudobnú skúsenosť, nakoľko hral s Leslie Westom na jeho prvom albume Mountain.

Kapela Hammer vznikla v roku 1969 v San Franciscu a za pomoci manažéra Shelly Finkela sa dostala do pozornosti Billa Grahama, ktorý práve spolu s Davidom Rubinsonom zakladali San Francisco Records. Kapele rovno dohodili nahrávanie albumu. Mix tvrdého hard rocku, džezu, a sem-tam až klasiky sa na pódiách vynímal, keďže kapela predskakovala takmer každému. Od Erica Claptona, Cata Stevensa cez Fleetwood Mac, Procol Harum, Traffic až po Milesa Davisa. Turné po Kanade a Spojených štátoch však odmietol absolvovať bubeník Guerin, nuž ho nahradil Andy Newmark. Eponymná doska sa na pulty dostala v októbri 1970 a sprevádzal ju singel Tuane/Charity Taylor (na značke Atlantic).

Aký je samotný album? Vynikajúci! Desať zabudnutých skladieb ladí s mojimi hudobnými potrebami, nemusia sa falošne zaliečať, zavádzať prostredníctvom vnášania chaosu do estetických fundamentov, klamať veľkohubými prehláseniami týkajúcimi sa života, vesmíru a vôbec. Naopak, uchovávajú si svoju tvár, dobovú, úprimnú, neskalenú marketingom, ktorý dnes prevláda nad každou jednou umeleckou formou, hudbu nevynímajúc.

Na albume Hammer chytráctvo nemá miesto. Zvuk je neuhladený, muzika tvrdá ako diamant. Počiatky 70. rokov priali fúzii hard rocku so všetkým možným, nuž to kapela mastí pekne od podlahy, zdvojené gitary zavíjajú, Hammondky napodobujú kováčske kladivo, ktoré sa môže spoľahnúť na žulovú rytmiku, čoby nákovu. A do toho jačí spevák dajaké povinné slová, čuj napr. Something Easy. Úvodná skladba predstavuje esenciu všetkého, čo na rockovej muzike milujem. Aj so štipkou džezu, ale bez obvyklého mäknutia celkového vyznenia. Klavírna baladička Hot & Cold sa rovnako nevyhne ostrému gitarovému sólu, táto muzika vznikala v dobe, kedy sa na nástroje hralo, nie ako dnes, kedy sú len obrazovou kulisou videoklipu k nejakej „oblbovacej“ zvukovej koláži. Pomerne zvláštna skladba Tuane sa dostala i na singel, čo je jasný dôkaz toho, že kapela nemala ani tucha, ako robiť biznis. Inak by určite vsadila na bluesový kabaret You May Never Wake Up (Apologies To Auden & Frost).

Čím tvrdšie, tým lepšie, huláka na poslucháčov rázny kúsok Hangover Horns. Och, ako ja túto muziku milujem! Melodika nemusí hneď znamenať popík, Charity Taylor je toho dôkazom. A opäť tu máme aj kyselinou prežraté gitarové sólo, čo viac si priať? Možno trošku toho „bloodsweatandtearsovského“ brassrocku bez dychov (!) á la Sad Song, Happy Song. Vôbec, kapela koketuje s džezovými náladami, Sweet Sunday Morning poteší priaznivcov swingujúcich barových zaklínačov hadov. Ide o najjemnejšiu skladbu na albume a jej zaradenie mi dobre padlo.

Dosť bolo podriemkavania, je čas na sopečnú erupciu, cunami, uragán nazvaný priliehavo Pains & Tears. Walking bass a do toho dokonca klávesovo-gitarové unisono sólo, nech mi nikto nevraví, že džez nemôže znieť poriadne nasr… nasrdene. Album uzatvára najambicióznejšia skladba kapely. Death To A King prináša nefalšovaný classical rock. Basa podopiera klavírnu exhibíciu, až má človek dojem, že iné nástroje ani netreba. Ale treba! Postupne sa zapoja všetci zúčastnení (okrem speváka) a naservírujú správne neveselú zmes „niceovskej nálady“. Na to, že sú to “Amíci”, klobúk dolu.

Album, ako ste si už isto domysleli, veľa slávy nezožal, nuž kapela zrušila plánované nahrávanie druhého albumu a počiatkom roku 1971 sa rozpadla. Newmark sa pridal k Sly & The Family Stone, Landsberg spolupracoval s Pointer Sisters, Guerin založil kapelu L.A. Express a hral s Joni Mitchell, Frankom Zappom a ďalšími interpretmi. McBride začal učiť a O’Brien založil formáciu Wormwood Scrubs, potom sa začal venovať výtvarnému umeniu a zomrel v roku 1988.

Koho zaujímajú podrobné osudy jednotlivých hudobníkov, môže si ich prečítať na stránkach Thomasa E. Kennedyho.

(upravené, pôvodne zverejnené na progboarde)

Skladby:

  1. Something Easy 2:54
  2. Hot & Cold 3:01
  3. Tuane 3:07
  4. You May Never Wake Up (Apologies To Auden & Frost) 3:22
  5. Hangover Horns 3:10
  6. Charity Taylor  3:30
  7. Sad Song, Happy Song 2:57
  8. Sweet Sunday Morning 2:15
  9. Pains & Tears 3:26
  10. Death To A King 5:28

Zostava:
Jack O’Brien: gitara
Norman Landsberg: klávesy
John De Roberts: spev
Richie McBride: basa
John Guerin: bicie (1-5, 7-10)
a
Ken Janick: bicie (6)

Hammer Book Cover Hammer
Hammer
hard rock, jazz rock, classical rock
San Francisco Records
1970
LP, CD
10

10 názorov na “Kladivo”

  1. Dobrá nahrávka, ktorá mi v súčasnosti sedí viac, ako keď som ju spoznal.
    Keď som v minulosti dával dokopy profil americkej hardrockovej skupiny Haystacks Balboa, narazil som na rozhovor s jej hudobníkmi, ktorí sa posťažovali, že mali spoločný manažment s kapelou Hammer a ten dal v konečnom dôsledku prednosť druhej menovanej a pretláčal ju na úkor Haystacks Balboa. Pravda bude niekde uprostred. Bubeník Ken Janick bol dokonca jeden čas aj jej členom alebo iba vypomáhal, to presne neviem. Hoci jednotliví hudobníci Hammer dosiahli podstatne viac úspechov v neskoršej dobe, v porovnaní nahrávok Hammer vs Haystacks Balboa sa prikláňam na stranu Haystacks Balboa.
    Díky za peknú recenziu!

    1. Hammer, muzika bez kompromisů. Nebyli u mně na první dobrou, ale teď je poslouchám celkem často.
      S obalem souhlas, s obsahem souzní dokonale. Je dílem Jima Viscontiho (bratr slavného Tonyho?), který má na kontě mj. obal jediný desky Haystacks Balboa, ale taky Renaissance a Near the Beginning pro Vanilla Fudge.

  2. HAMMER, bezva připomínka, bezva muzika. Mám je z Flawed Gems, a už dlouho jsem si je nepustil. Ale držím je v hlavě jako dynamický hard prog rock, co dělá radost, a je správně syrový. Hned si to musím protáhnout ušima, hammondová terapie mysli nikdy neuškodí.

  3. Pěkná dobovka a už při pohledu na stopáž jednotlivejch skladeb je mi jasné, že se s tím tehdá moc nemazali. Líbí se mi využití Hammond organu a překvapila mě aj poměrně virtuozní kytarová sóla. Mám rád classical rock a proto chválím pecku Death To A King, ovšem na první dobrou mě zaujala i ona “podivnost” Tuane. Na partu z USA bych to věru netipoval…

    Hejkale, dík za recku.

Pridaj komentár