Gong – Shamal, 1975

Canterburská scéna. Kto nepozná, nech „gúgli“, kto vie, o čom je reč, tomu je jasné, že má čo dočinenia s mixom rocku, džezu, štipky „zappovského“ humoru, psychedélie a svojského prejavu.

Gong patrí medzi popredné formácie tohto geografického žánru. Nazdávam sa, že tento typ muziky si musíte buď zamilovať alebo znenávidieť, prípadne, a to je môj prípad, naň musíte mať vyslovene náladu, čo sa deje zriedka, ale o to je to intenzívnejší pocit. Ku Gongu som vždy pristupoval opatrne. Vravel som si, že ideálne by bolo urobiť si z celej diskografie svoj vlastný výber. Dostupné kompilácie boli všetky také… nie úplne podľa môjho gusta. Napokon som sa odhodlal k nákupu niekoľkých albumov, medzi ktoré patrí aj Shamal. Ide o album, na ktorom už nehral uletený (v dobrom) zakladateľ kapely Daevid Allen. A vôbec mi tu nechýba.

Dielo začína pokojne. Skladba Wingful Of Eyes je v podstate uspávanka. Je to meditácia, je to džezovo ospalé, čomu napomáha predovšetkým saxofón, ale najmä, je to príležitosť pre hosťujúceho Stevea Hillagea nahodiť v polovici tempo a zakvákať si s gitarou. Dobové fusion „se fším fšudy“ opantáva inštrumentálne nadchnutú skladbu Chandra. Aj keď sa to dlho nezdá, napokon sa v nej aj spieva. Punc 70. rokov z toho žiari ako maják za jasnej noci a nemusíte byť ani komárom, stačí, že sa plavíte na vlnách fusion, pritiahne vás to neomylne ku svetlu. Púštne hvízdanie vetra ponad rozpálené piesočné duny uvádza orientálne šmrncnutú záležitosť Bombooji. Ženský hlas je využívaný výhradne ako ďalší nástroj, na nejaké slová zabudnite, v podstate je to piskľavá inštrumentálka. Hillage jej so svojou gitarou opäť dodal šťavu, čím sa vykázal do roly ťavieho hrbu slúžiaceho ako posledná záchrana, niečo ako súdok rumu na krku Bernardína, ak by sa album orientoval na severnú pologuľu. Výrazne rytmizované inštrumentálne fusion Cat In Clark’s Shoes je miestami priam tvrdou muzikou, čo mi rozhodne reže a skladbe to sekne. Husľová jazda znie, akoby huslista spáchal seppuku. Podľa mňa toto bola posledná vec, čo hosťujúci Pinchevsky nahral, potom ho zo štúdia vyniesli…  Vrchol albumu by sme mali, to však neznamená, že o chlp pokojnejšia inštrumentálka Mandrake už nemá čo ponúknuť. Naopak, tiež jej v hrudi tepe rockové srdce. Záver albumu patrí titulnej skladbe Shamal. Je to také to funkoidné fusion, v rámci ktorého si inštrumentalisti dosýta prevetrajú improvizačné sólové schopnosti a dôjde aj na spev.

Album Shamal je dobrý, dokonca výborný. Priaznivcom fusion ho s pokojným svedomím môžem odporučiť.

  1. Wingful of Eyes 8:19
  2. Chandra 7:16
  3. Bombooji 5:21
  4. Cat In Clark’s Shoes 7:45
  5. Mandrake 5:07
  6. Shamal 8:58

Zostava:
Mike Howlett: basa, spev
Didier „Bloom“ Malherbe: saxofóny, flauty, gongy
Mireille Bauer: marimba, glockenspiel, xylofón, perkusie
Pierre Moerlen: bicie, vibrafón, perkusie
Patrice Lemoine: klavír, organ, Mini-Moog

Hostia:
Steve Hillage: gitary (1, 3)
Miquette Giraudy: vokály (3)
Sandy Colley: vokály (6)
Jorge Pinchevsky: husle (2, 3, 4, 6)

Shamal Book Cover Shamal
Gong
jazz rock, Canterbury
Virgin
1975
LP, CD
6

5 názorov na “Gong – Shamal, 1975”

  1. Kamarád si objednával desky přes Tandy´s Records, vozil mu to tehdy člověk, který byl zaměstnán u Labsko-Oderské plavby. Skupina Gong mě tehdy zaujala už názvy desek Radio Gnome Invisible Part I., II., III. (Flying Teapot, Angels Egg a You) a on je tehdy objednal, přišel mu tehdy Flying Teapot a You, které mě tehdy hudbou, ve které bylo slyšet vlivy Mothers Of Invention, Soft Machine (tehdy jsem nevěděl, že Daevid Allen byl jejich členem), Jefferson Airplane (hlavně díky zpěvu recitaci Gilly Smyth) naprosto dostala. Recenzovaná deska vyšla po odchodu Gilly a Daevida a je na ní cítit větší vliv jazzu a taky Steve Hillageho, nic to nemění na faktu, že tahle deska je naprosto skvělá. Zpěv Miquette Giraudy, jinak manželka Steve Hillageho ve skladbě Bamboji je výborný , podobně zpívá na albu L skladbu On Nama Shivaya. Nečekal bych, že se na této stránce dočtu o skupině Gong.

Pridaj komentár