Free

Britská bluesrocková skupina Free sa preslávila predovšetkým nesmrteľným hitom All Right Now. Na poli jednoduchého muzicírovania založeného na muzikantskom cítení a originálnom vyznení by ste ťažko hľadali lepšiu formáciu. A to jej kariéra dlho netrvala.

Paul Kossoff a Simon Kirke sa stretli v druhej polovici 60. rokov v skupine Black Cat Bones. Obaja sa rozhodli založiť spolu novú kapelu, a preto sa odohrala legendárna scénka v londýnskom Fickle Pickle klube, kde práve hrala skupina Brown Sugar s akýmsi Paulom Rodgersom za mikrofónom. Slovo dalo slovo a trojica sa mohla vybrať za Alexisom Kornerom, aby si mohol pripísať zásluhy na zrode legendy. Korner im odporúčal basgitarové pätnásťročné ucho, Andyho Frasera, ktorý už hral s Johnom Mayallom, a pridal im rovno šancu „zadžemovať“ si v klube Nag’s Head Pub. Aby toho nebolo málo, skrátil im názov Free At Last na údernejšie Free. To však stále ešte neznamenalo, že by sa Korner hodlal stiahnuť do ústrania. Novej skupine vybavil podpísanie zmlúv s Island Records a A&M Records (v USA), a tak sa skupina v roku 1968 vybrala do Morgan Studios v Londýne, kde pod dohľadom Guya Stevensa spáchala za týždeň plnokrvný bluesový debut Tons of Sobs. Ako sa vyznal Kirke, bolo to neuveriteľné, veď dnes sa týždeň nazvučuje akurát rytmičák na bicích. Album vyšiel na jar 1969 a ponúkol klasické hity I’m a Mover a The Hunter. Nechýbala skladba Walk in My Shadow, prvá vec, ktorú skupina kedy zložila. Následne vydali singel Broad Daylight, ktorý prepadol („Tuším sa predali tri kusy v Sheffielde,“ tvrdil Kirke). Napriek tomu sa koncertne skupine darilo a v roku 1969 vyšiel jej druhý album Free. V USA nezaujal, rovnako ako debut, ale úspech sa dostavil na turné, v rámci ktorého sprevádzali skupinu Blind Faith. Dostali vtedy príležitosť zahrať si týždeň v jednom klube v New Yorku, kde sa na nich prišli pozrieť Jack Bruce a Eric Clapton. V zákulisí potom Clapton oslovil Kossoffa, aby mu ukázal, ako hrá jeho povestné tremolo, z čoho mal Kossoff takmer infarkt, ale zároveň pochopil, že sa stáva gitarovou hviezdou.

V roku 1970 vyšiel album Fire & Water, ktorý sa stal absolútnym trhákom, nielen pre titulnú skladbu či basovú extázu v Mr.Big, ale hlavne kvôli nesmrteľnej rifovke All Right Now. Tú napísal Fraser na počkanie po jednom vystúpení v Durhame, v šatni, keď si publikum žiadalo prídavok a hráči dumali, čo im zahrajú. Hit sa uchytil na oboch stranách Atlantiku, skupina si upevnila renomé vystúpením na festivale Isle of Wight a všetko vyzeralo nádejne. Tlak na skupinu v podobe zopakovania All Right Now však priniesol čiastočný komerčný neúspech v podobe pokojnejšieho albumu Highway (1970). Kirke spomínal, že album sa slabo predával a vinil orientáciu skupiny na Boba Dylana a The Band, a teda odklon od blues. Chalani z Free boli v tej dobe takí naivní, že si mysleli, že je to koniec sveta, nikto ich už nemá rád, a tak ohlásili koniec. Spolu s týmto rozhodnutím uspel v rebríčkoch singel My Brother Jake a svetlo sveta uzrel živý album Live! (1971).

Fraser založil skupinu Toby, Rodgers sformoval Peace, Kossof a Kirke vydali album Kossoff, Kirke, Tetsu and Rabbit. Ani jeden projekt nevydržal dlho, v januári 1972 sa opäť obnovila skupina Free v pôvodnom zložení. V tom istom roku vyšiel album Free at Last a uspel aj singel Little Bit of Love. Nastala však doba, kedy sa Kossoff dostal do úplného područia drog. Na americkom turné nebol schopný hrať, takže gitaru za neho obsluhoval Rodgers. Fraser opustil kapelu počas turné v Japonsku a založil skupinu Sharks. Turné za nich preto dokončili ďalší dvaja hráči, Japonec Tetsu Yamauchi (basa) a John „Rabbit“ Bundrick (klávesy, neskôr hral s The Who). V októbri 1972 sa Kossoff trošku vzchopil, takže sa začalo s nahrávaním materiálu na album Heartbreaker (1973). Ten napokon čiastočne gitarovo zastrešil Rodgers, navzdory veľkému hitu Wishing Well sa skupina rozpadla, pretože Kossoff sa opäť dostal na dno a z neho sa už viac nedokázal odraziť. Album samotný vyšiel na prelome rokov 1972 a 1973 (zdroje sa rôznia).

Spevák Paul Rodgers sa preslávil ako jeden z najlepších rockových spevákov na Zemi a okolitých planétach. Aby o svoj post neprišiel, pre istotu si to poistil so skupinou Bad Company, sólovými počinmi, skupinami Law, Firm a v neposlednom rade aj účinkovaním s legendárnou skupinou Queen.

Fenomenálny citlivý gitarista Paul Kossoff si svoj osud pečatil v drogovej závislosti, ktorá ho napokon v roku 1976 stála život. Pomník, ktorý si vytesal v skupine Free (i sólovo) však patrí k najmonumentálnejším.

Bubeník Simon Kirke patrí k najúspornejším, zároveň však najpresvedčivejším bubeníkom, akí kedy sedeli za bicou súpravou a po Free to dokazoval v Bad Company.

Jeden z najtalentovanejších basgitaristov na poli blues, Andy Fraser, sa ako jediný trošku vytratil z povedomia neskorších hudobných zoskupení (hoci spolupracoval s Brainom Enom a Robertom Palmerom), v roku 2008 však napísal skladbu Obama (Yes We Can) pre jednu nemenovanú prezidentskú kampaň.

Free je právom legenda bluesrockovej hudby a nemusí to nikomu dokazovať, stačí si vypočuť All Right Now.

(pôvodne spracované pre progboard, upravené 2/2016)

DISKOGRAFIA:
1. Tons of Sobs (1969)
2. Free (1969)
3. Fire And Water (1970)
4. Highway (1970)
5. Live! (1971)
6. Free at Last (1972)
7. Heartbreaker (1973)
8. Live at the BBC (2006)

Pridaj komentár