Voľnosť bluesového rocku

Jedna z najlepších rockových skupín všetkých čias, Free, toho po sebe veľa nezanechala. Dajme bokom rôzne posmrtné kompilácie (a ani tých nie je toľko, aby konkurovali čínskej populácii), bavíme sa prakticky o šiestich štúdiových albumoch a jednom koncertnom diele. Všetky stoja za pozornosť, aktuálne však zamerajte svoje chúťky na rok 1969, kedy sa na pultoch zjavil druhý album kapely, a síce Free.

Neexistuje pohodovejší a zároveň podmanivejší rozjazd, než I‘ll Be Creepin‘. Tá skladba má v sebe niečo upokojujúce a súčasne i znepokojujúce. Nedá sa to opísať, treba to počuť. Chápem, že sa stala singlom. Parádne posadená bluesovka Songs Of Yesterday plynulo nadväzuje, ponej však príde prekvapivá zmena nálady. Šípková Ruženka pichnutá nielen do prsta, ale všade (ehm), by neprivolala väčšie driemoty, než ospalá  Lying In The Sunshine. Ostrejšia, ale stále pomerne prívetivá, skladba Trouble On Double Time núti kývať hlavou do rytmu. A zasa je tu čosi nečakané. Havajózny úlet Mouthful Of Grass je možno hymnou fajčiarov marihuany, ale v podstate mi táto skladba nikdy nepriľnula k srdcu. Ako znie hardrock v podaní Free, ukazuje skvelá skladba Woman. Strieda dravé i krotké pasáže s talentom oskarového herca. Temnota sa vtelila do ponurej balady Free Me a osobne by som sa z jej objatia najradšej nevymanil. Broad Daylight je príjemná melodická vec, predchádzala albumu čoby singel a prepadla tak, že podliezla hádam aj celkový priemer žiakov osobitnej školy. A máme tu záver. Mourning Sad Morning je najlepšia balada, akú kapela kedy zložila. Je neskutočne ospalá, mdlá a vyčerpaná. Aspoň vo mne tieto nálady evokuje na sto percent. Akokoľvek to môže znieť zvláštne, nebola to Fire And Water, Wishing Well alebo iná pecka, ale práve táto skladba, pre ktorú som si Free prvotne zamiloval.

Rytmika bola v tej dobe bezkonkurenčná. Ako sa dá hrať jednoducho a pritom pestro, dokazuje každou jednou sekundou albumu. O Rogersovom speve sa netreba siahodlho rozpisovať, je to jeden z najlepších spevákov sveta. No a Kossoff? Každý dotyk strún bolestivo jačí, keby sa takto správal k ľuďom, už je dávno v base za ublížení na zdraví. Skrátka, ešte je vo forme.

Album Free je výborný. Je na ňom niekoľko nedostižných skladieb a ako celok sa vyznačuje jedinečnou atmosférou, akú žiadna iná kapela nikdy ani len nenapodobila. Hudba Free je skrátka originálom, artefaktom, klenotom!

Skladby:
1. I’ll Be Creepin’ 3:27
2. Songs Of Yesterday 3:33
3. Lying In The Sunshine 3:51
4. Trouble On Double Time 3:23
5. Mouthful Of Grass 3:36
6. Woman 3:50
7. Free Me 5:24
8. Broad Daylight 3:15
9. Mourning Sad Morning 5:04

Zostava:
Paul Rodgers: spev
Paul Kossoff: gitara
Andy Fraser: basa, rytm. gitara, piano
Simon Kirke: bicie, perkusie
a
Chris Wood: flauta (9)

Free Book Cover Free
Free
blues rock
Island Records
1969
LP, CD
9

9 názorov na “Voľnosť bluesového rocku”

  1. Pokaždý když čtu o raných Free, se mi vybaví report Miloše Skalky z koncertu Blind Faith v Madison Square Garden (12. 7. 1969), kde byli prvními předskokany, viz Melodie 10/1969.
    Ještěže se ostrého obrazu a dobrého zvuku Miloš dočkal v San Remu…
    Jinak, Free mám rád komplet a vždycky to tak bylo, ale ani u Bad Company netřeba končit s Rodgersem, i všechny desky s Brianem Howem stojí za slyš.

      1. Sypem si popol na hlavu, ale až po Hejkalovej reakcii som si uvedomil, že existuje čosi také, ako lupa a ten report som si prečítal. Zaujímavé – pán Skalka nepočul ani vlastné slovo, ale „počul“, že Free hrali otrasne…

        Inak, díky za recenziu i priložený report! Mám Free rád a komplet oficiálnu diskografiu – mimo neskorších BBC vydaní. Paul Rodgers je fantastický spevák…

  2. Vložení ukázky přímo do recenze je dobrej nápad. Člověk si to přečte, u toho rovnou i poslechne a může si udělat aspoň přibližnej obrázek.

    Blues rock sice není zrovna moje parketa a určitě si najednou nezačnu kupovat desky bluesrockových kapel, ale poslouchá se to dobře. Kdyby u nás byla hospoda s takovouhle kulisou, byl bych tam pečenej vařenej…

  3. Jedna z nejlepších skupin počátku sedmdesátých let, pro mě určitě. Mám je rád od první písničky, kterou jsem od nich slyšel a přetrvává to. Líbí se mi i to volné pokračování Bad Company, ale pouze první dvě desky.

      1. MrKingKong, ta věta měla být takhle “Líbí se mi i to volné pokračování, Bad Company, ale pouze první dvě desky”. Samozřejmě byli Free jako počátek kariéry Paula Kossoffa a Paula Rodgerse, dospíval jsem s nimi, jsem ročník 1954.

Pridaj komentár