Francúzsko anektované Nemeckom rockuje po anglicky

Priznávam bez mučenia, že debutový album Lucifer‘s Friend mám veľmi rád. To, že sa táto nemecká formácia v podstate premenovala z kapely, ktorá si dala názov podľa vynikajúcej komiksovej postavičky Asterix dua René Goscinni a Albert Uderzo, mi bolo dlho známe len encyklopedicky. 

V obchodoch som naň nikdy nenarazil, ale, ako sa vraví v Podivnom dedičstve, cesty Páně jsou neprozkoumaný. Bez vlastného pričinenia ma ním obdaril poštový holub, rovno od Piťa v čase, keď vznikal tento web. Namiesto zdvorilostných poďakovaní, ktoré tento akt pred tými dvomi rokmi stvrdili, radšej sucho skonštatujem, že ho s chuťou konzumujem a ešte dlho budem.

Singel Everybody/If I Could Cry s Monroem za mikrofónom predstavuje pomerne ostrú rockovú verziu skladby amerického mainstreamového interpreta Tommyho Roea a béčkovú vlastnú variáciu na spevný song. Na cédečku ide vlastne o bonus, album začína až skladbou č. 3, a síce Look Out. S nástupom spevákov Tonyho Cavannu a Johna Lawtona sa muzika evidentne vyostrila, stále si však udržuje určitý pozitívny a živočíšny ťah, ktorý na „Luciferovi“ takmer vymizne. Predsa len sa tu bavíme o komikse pre mládež, i keď jeho humor a nadčasovosť prekabáti aj dospelých. Do ríše vážnej fantázie publikácie okupujúcej všetky americké hostely, hotely a iné ubytovacie zariadenia, sa kapela pozrela až koncom roka 1970, už bez Cavanna. Aj preto muzika pomerne rýchlo a hladko odsýpa. Skladby netrpia dlhým nosom rodeného klamára, ich ňucháče s prehľadom prestávajú rásť do cca štyroch minút.

Osobne ma bavia skôr posadenejšie veci, ako Broken Home. Občas sa ozve nejaký ten presah inam, napríklad klasické klavírne sólo v Time Again a pod., celkové vyznenie rozhodne nenaruší. Celý album pôsobí pomerne neučesane, akoby sa s tým chalani priveľmi nepárali. Na druhú stranu, možno aj preto znie sviežo. Keď sa to tak vezme, album neobsahuje ani jeden poriadny lepák, slaďák, ploužák, jediná pokojná skladba sa zjaví až v závere albumu, ide o Change In You a sotva by ju vybrali ako učebnú pomôcku na kurze tanečného oplodňovania. Má skôr „vanillafudgeovský“ nádych. Plynulo sa vrhne do finálnej skladby Morning At My Down, čo je jediná dlhá vec na albume a venuje sa spočiatku najmä sólovaniu, aby sa mohlo počas záverečnej spevne gradovať.

Britký (nemecký, nie britský!) hardrock prostý temnoty, to je Asterix. Pre priaznivcov raritiek je to jasná voľba. Ja ju môžem v dávkach presahujúcich kadenciu najvýkonnejšieho samopalu.

Skladby:
01. Everybody (a-side) 3:01
02. If I Could Fly (b-side) 3:00
03. Look Out 3:07
04. Gone From My Life 3:28
05. Broken Home 4:24
06. Time Again 3:06
07. Jump Into My Action 3:30
08. Open Up Your Mind 3:14
09. Corner Street Girl 4:04
10. Change You 4:06
11. Morning At My Dawn 6:53

Zostava:
George Monroe: spev (1, 2)
John Lawton: spev (3-11)
Tony Cavanna: spev (3-11)
Peter Hecht: klávesy
Peter Hesslein: gitara, vokály
Dieter Horns: basa, vokály
Joachim „Addi“ Reitenbach: bicie, perkusie

Asterix Book Cover Asterix
Asterix
hard rock
Decca
1970
LP, CD
9

4 názory na “Francúzsko anektované Nemeckom rockuje po anglicky”

  1. Áno, hrali s kdekým. Fotka je z Lawtonovej oficiálnej stránky, prvá v kategórii Lucifer’s Friend ’69-’90. Nakoľko išlo fakt o totožnú zostavu, považujem jej výber za časovo zodpovedajúci. Žiaľ, fotka Asterix, ktorú som našiel na webe (discogs), má malé rozlíšenie a natiahnutá na rockovici vyzerá príšerne. Muzika je to nekomplikovaná a pôsobí ako vcelku obstojné živé demo, ale mám hardrockovú muziku akéhokoľvek typu rád, a preto si ju užívam bez ohľadu na to, či ide o sviežu dobovú relikviu alebo námet na dizertačnú prácu pre internetového trolla (nemyslím nikoho osobne!).

Pridaj komentár