Fairport Convention – The History Of Fairport Convention, 1972

Folkrockové zátišia nie sú mojim preferovaným miestom na trávenie dlhodobej dovolenky. Anglický folk využívajúci rockové prvky si však občas rád vypočujem. Len tak, ako relax. Kedysi dávno sa mi do ruky dostalo cédečko The History Of Fairport Convention, ktoré si ako jedno z mála držím v zbierke, keď ma prepadnú tieto „folklórne“ chute. Fairport Convention je v Británii nepochybne slávna kapela. Aj preto by som ju rád pripomenul tunajším poslucháčom, ktorí nemajú problém vychutnať si aj jednoduchšiu výrazne melodickú muziku so ženským spevom.

Ja som kapelu dlho vnímal ako neurčitý pojem, ako čosi, čo dodalo milovanej formácii Jethro Tull hráča Davea Pegga. CD obsahuje celých osemnásť skladieb, čo je muziky až-až. Napriek tomu tu chýbajú dve skladby z pôvodného dvojalbumu. Jednoducho sa nevošli. V 80.-90. rokoch vydavateľstvá často mrzačili dvojalbumy tak, že vyhadzovali skladby, aby nemuseli lisovať dve cédečka. Je to barbarstvo, aké nemožno ospravedlniť. Vzhľadom na to, že kapelu mám ako doplnok k bežnému hudobnému prežívaniu, ma tento fakt našťastie z poslucháčskeho hľadiska moc nemrzí. Avšak, je to, s prepáčením, svinstvo. Ako som tak pátral, doteraz tento nedostatok nebol napravený.

Výberovka sa zaoberá obdobím 1969-1972 (šesť albumov plus single), a teda produkcii pod hlavičkou Island Records. Inými slovami, debutový album z roku 1968 by ste tu hľadali márne.

Hneď úvodná skladba výberu je hitovica. Meet On The Ledge v sebe koncentruje všetky prednosti anglického folku (kombinované mužsko-ženské vokály, sladkobôľna melodika, chytľavý refrén) a rockového prejavu (bum-čvach rytmika). Melancholický smútok vo folkových baladách ma vždy dostane. Atmosféra skladby Fotheringday je toho nádherným príkladom. Príklon k blues, ešte k tomu svižnejšiemu, to je Mr. Lacey a ja som spokojný. Návrat k clivým polohám hlása Book Song a mne je dobre. Neviem, čím to je, ale mám radšej hudbu neveselú, príde mi reálnejšia, než bezbrehá veselosť. Ešte chladnejšia a melancholickejšia skladba je Sailor’s Life. Skladba postupne naberie až hardrockovú podobu, dlhočizné sólové kvílenie kombinujúce gitaru a husle patrí k najlepším momentom na celej výberovke. Si Tu Dois Partir je taká veselica, milá, ale to je tak všetko. Pokojná skladba Who Knows Where The Time Goes má príjemne plynie a potom to príde! Najlepšia skladba (resp. moja najobľúbenejšia) na albume sa volá Matty Groves. V podstate je to hardrocková smršť, v ktorej dominujú husle. Tie sprvu navodia dojem akejsi ľudovky, ale napokon si vezmú hlavné slovo a rozbalia to s vervou cigánskej kapely. Ešte aj speváčka Sandy Denny pridá do svojho výrazu čosi tvrdé, nekompromisné. Osem minút čistej „keltskej“ extázy ma vždy pozitívne naladí, ale samotnej výberovke skôr škodí. Je to asi jediná skladba, ktorá prinúti hráčov ukázať aj čosi zo svojho umu, čo je „navyše“.

Now Be Thankful je obligátnou výnimkou z pravidla. Tak naliehavú baladu aby človek pohľadal. Ďalšia keltská husľovačka Walk Awhile má takú tu lúčnu pohanskú atmosféru, nech si už pod tým predstavíte čokoľvek.  Deväťminútová skladba Sloth má pokojný priebeh, Sandy Denny už v zostave nefiguruje, nuž je spev čisto mužskou záležitosťou. Sólové plochy sú tvrdšie, a preto môjmu uchu milšie. Priznávam bez mučenia, že niekde v tomto okamihu mi príde muzika kapely menej lákavá a zvyšok albumu nie vždy udrží moju pozornosť.

Čistá keltovina Bonny Black Hare určite poteší priaznivcov renesančnej lyriky. Náladou až „nechutne“ poklesnutou sa vyznačuje skladba Angel Delight. Folk je v týchto chvíľach dominujúcim prvkom, husľová tancovačka Bridge Over The River Ash je toho dôkazom. Skladby John LeeBreakfast In Mayfair sú ukážkami z koncepčného albumu „Babbacombe“ Lee, pretože počiatkom 70. rokov jednoducho britská kapela s ambíciami nemohla vynechať príležitosť stvoriť niečo ideovo vyzývavé, aby to, čo ja viem, imitovalo vážnu hudbu. Obe skladby sú v pohode. Zaujímavou vecou je rozhodne Hanging Song, opäť tu máme rockovejšiu polohu, čo vítam. Záverečná skladba kompilácie The Hen’s March/The Four Poster Bed má dlhší názov, než minutáž. Ide o taký ten skočný sprievod do kroku z dedinskej tancovačky.

The History Of Fairport Convention ponúka príjemnú folkovú muziku, ktorú občas doplní slušivý rockový náboj a azda sa nič nestane, ak sa s ňou zoznámite.

  1. Meet On The Ledge 2:55
  2. Fotheringay 3:08
  3. Mr. Lacey 2:56
  4. Book Song 3:18
  5. Sailor’s Life 11:12
  6. Si Tu Dois Partir 2:24
  7. Who Knows Where The Time Goes 5:12
  8. Matty Groves 8:12
  9. Now Be Thankful 2:27
  10. Walk Awhile 4:03
  11. Sloth 9:18
  12. Bonny Black Hare 3:08
  13. Angel Delight 4:11
  14. Bridge Over The River Ash 2:17
  15. John Lee 3:07
  16. Breakfast In Mayfair 3:11
  17. Hanging Song 5:27
  18. The Hen’s March/The Four Poster Bed 2:01

Z kapacitných dôvodov boli z CD odstránené skladby Crazy Man Michael a Medley: The Lark In The Morning/Rakish Paddy/Foxhunter’s Jigs/Toss The Feathers.

Skladby 1-8: 1969
Skladba 9: 1970
Skladby 12-14: 1971
Skladby 10, 11, 15-18: 1972

Sandy Denny: gitara, spev
Ashley Hutchings: basa
Richard Thompson: gitara, spev
Simon Nicol: gitara, spev
Martin Lamble: bicie
Ian Matthews: spev
Dave Swarbrick: husle, mandolína, spev
Dave Pegg: basa, spev
Roger Hill: gitara, spev
Trevor Lucas: gitara, spev
Jerry Donahue: gitara, spev
Tom Farnell: bicie

The History Of Fairport Convention Book Cover The History Of Fairport Convention
Fairport Convention
folk rock
Island Records
1972
CD
18

3 názory na “Fairport Convention – The History Of Fairport Convention, 1972”

Pridaj komentár