Anglicko hrá hard rock

Na severe Anglicka v grófstve zvanom Cumbria sa toho na hudobnom poli možno neurodilo neúrekom, ale to neznamená, že by sa tam v 70. rokoch nehrala poriadna hardrocková hudba. Anglická skupina England pochádzala práve odtiaľ. Na rozdiel od jej artrockovej menovkyne si dnes neudržuje žiaden kultový status, nuž je namieste ho začať budovať.

England bola formácia združená okolo gitaristu a speváka Ollyho Alcocka. Ten začal hrávať už v 60. rokoch na škole a jeho prvá formácia sa volala Burgundy Blues. Zostavu tvorili aj Ernie Horn (basa), Tim Wilson (bicie), Graham Luck (spev) a Tom Jones (spev). Kým sa začnete rozplývať od nadšenia, dočítajte túto vetu, je to iba menovec slávneho speváka. Ihneď, ako sa za bicími zjavil namiesto Wilsona Phil Cook a zostavu doplnil druhý gitarista Boz Borrowdale, kapela si zmenila meno na The Weight. Následne si za bicie sadol Mal Thorburne a basy sa chopil akýsi Arnie Armstrong, nuž vznikla skupina Universe. A tá sa vďaka rastúcej lokálnej popularite rozhodla, že to skúsi v Londýne. Hrávala v klube Marquee, zúčastnila sa festivalu v Readingu (v roku 1971, ocitla sa tak na jednom pódiu s Rory Gallagherom). Neúspešné pokusy o získanie kontraktu na album prinútili skupinu ukončiť činnosť a vrátiť sa späť do rodnej zeme.

Alcock tam niekedy okolo roku 1973 založil hardrockové trio England, pričom s ním hrali Mike Kidson a John Waite (nástroje som nevypátral). Dňa 26. augusta roku 1973 si kapela zahrala na Kendal Pop festivale s takými skupinami, ako boli Groundhogs, Greenslade alebo Axis (ex-Steamhammer). Skupina sa opäť vybrala do Londýna a s veľkými problémami, po viacerých zmenách v zostave, sa jej podarilo nahrať eponymný album, ktorý si sama vyprodukovala v decembri 1976. Zostavu vtedy okrem Alcocka tvorili Ben Eggleston (basa) a starý známy Phil Cook (bicie). Ako hosť si do saxofónov zadul Paul Rossiter.

Album samotný ponúka prekvapivo sviežu muziku. Vybrnkávanie na úvod nie je pridlhé, okamžite nastúpi elektrifikovaný blues rock The Osprey a je jasné, že tu máme klasické rockové trio s náklonnosťou k tomu najlepšiemu, čo prelom 60. a 70. rokov priniesol. Bez ohľadu na to, že je to dielo z decembra 1976! Sú albumy, ktoré si jednoducho rád pustím, nič neriešim a vyžívam sa v ich plynutí. Hard rock s kotvou zaborenou do bahna blues, čo viac si priať? Tu sa melodramaticky chrčí (Keswick Line), tam sa kapela snaží o zložitejšiu formu (Paradise Lost) a v neposlednom rade je to jednoducho rock Life And Soul). Deväť skladieb nekomplikovaného gitarového rinčania ozvláštňuje v dvoch prípadoch saxofón, v ráznej skladbičke Beauty & The Beast je z toho parádny brass rock a vrchol albumu v jednom. No a Nature Ruled by mohla byť aj baladou, zadýchané barové sólo by sa rozhodne dalo oželieť.

Kto má rád starú dobrú rockovú hudbu v zložení gitara-basa-bicie (a spev), tomu sa album pravdepodobne bude páčiť. Obzvlášť, keď kvalita skladieb bez zaváhania graduje a celkovo je to výborné.

Poďme späť do reality. Žiaden úspech sa nedostavil, ale skupina prežila až do 80. rokov, pričom sa v zostavách mihli hráči ako John Clark (netuším, na aký nástroj hral), Kenny Hopper (bicie) alebo Dave Ross (flauta, saxofón). Napokon Olly premenoval skupinu na Deltas a neskôr na Delta Blues Band, s ktorou v roku 1988 vydal album A New Leaf. V roku 1990 založil Olly Alcock Band a s ním hrá azda doteraz. Album Why The Long Face? z roku 2000 a fotky z Alcockovho hrania z roku 2006 sú toho dôkazom.

Na CD album England vyšiel iba od Audio Archives (AACD11) v rokoch 1995 a 2012.

(upravené, pôvodne zverejnené na progboarde)

Skladby:

  1. The Osprey 4:09
  2. Keswick Line 5:22
  3. Out Of Town 4:15
  4. Beauty & The Beast 5:48
  5. Paradise Lost 4:48
  6. How Does It Feel? 3:59
  7. Nature Ruled 4:47
  8. The Fleece 3:45
  9. Life And Soul 3:10

Zostava:
Olly Alcock: gitara, spev
Ben Eggleston: basa, vokály
Phil Cook: bicie
a
Paul Rossiter: tenor sax (4), soprano sax (7)

England Book Cover England
England
hard rock
Deroy
1976
LP, CD
9

8 názorov na “Anglicko hrá hard rock”

  1. Kapelu jsem neznal, album jsem vypočul na YTB. Líbí se mi uvolněná kytara Ollyho. Je mi rovněž sympatické, že se skupina nesnažila v rámci většího komerčního úspěchu někoho programově napodobovat, ale soustředila se jen na to, co je bavilo.

  2. Ano, v dávných dobách, kdy jsem toužil po artrockovém pokladu ENGLAND, jsem si objednal toto CD. Informací bylo pomálu, takže po doručení šlo o veliké nemilé překvapení. Dalo se jen mudrovat nad tím, jestli je to tatáž kapela a její hardrockové album, nebo úplně jiná kapela.
    No, to je historie, během pár poslechů se i tito ENGLAND pořádně zaryli do mysli, fajn muzička. Přesně tak jak píšeš “Kto má rád starú dobrú rockovú hudbu v zložení gitara-basa-bicie (a spev), tomu sa album pravdepodobne bude páčiť.” Určitě bude!

      1. Ano, artrockoví ENGLAND přišli se skvělou muzikou v nesprávný čas. Jejich osud připomíná třeba i švýcarské WELCOME, nádherný artrockový debut v roce 1976, a jeho dnes téměř nesehnatelná reedice 1997.

Pridaj komentár