Morská selanka nevzrušuje tak, ako by mala

Nemecká kapela Eloy zažívala v druhej polovici 70. rokov luxusný pocit stabilnej zostavy, nuž neprekvapuje, že aj jej muzika v tom období vykazovala stabilné prvky. Čo započalo kdesi na albume Power And The Passion (pravda, ešte v inom zložení), vybrúsila zostava Bornemann-Rosenthal-Matziol-Schmidtchen na albume Dawn a nehodlala ustúpiť ani v prípade diela pomenovaného Ocean z roku 1977. 

Megalomanstvo artrockovej hudby v tých časoch dosiahlo úrovne, kedy jej nestačilo ani to najväčšie zrkadlo, nečudo, že sebareflexia neprišla a zvalcovali ju iné, poslucháčsky i hráčsky funkčnejšie žánre (že boli často prázdnejšie než itinerár hereckých výrazov Stevena Seagala, nehralo rolu, hlavne, že sa trsalo na diskotékach a ovoniavalo (prípadne chutnalo) riedidlo v punkerských brlohoch). Nečudo, že Eloy prišli so štyrmi dlhočiznými skladbami, ktoré plynú v pokojnom tempe, aby sa, nebodaj, hráči nezapotili.

Pre priaznivca rozšafných suít to znie dobre, žiaľ, kapela akoby úplne zanevrela na nejaké búrkové mračná, prípadne bermundské trojuholníky, a teda na nejakú tvrdšiu, živšiu rockovú nádielku zabudnite. Netvrdím, že je to podmienka pre skvelú muziku, doteraz však Eloy vždy vedeli gradovať nálady aj uvedenými smermi. To sa aspoň čiastočne udeje v skladbe Incarnation Of Logos, kde zaujme ako úvodná atmosféra, tak kúštik živšia klávesová medzihra. Vrcholom albumu je však nasledujúci kúsok Decay Of Logos, kde cítiť aspoň nejaké temnejšie emócie. Čo mi chýba, je nejaký výrazný motív, niečo, čo by ma odrovnalo a čo by som si chcel zapamätať, aj keby som nechcel. Na predchádzajúcich albumoch je takých momentov nadostač, tu nie je ani jeden! Úplným vrcholom nemohúcnosti je záverečná štvrťhodinová skladba s názvom dlhším ako trvanie komunistického režimu v Československu, a síce Atlantis‘ Agony At June 5th – 8498, 13 p.m. Gregorian Earthtime. Má dokonalo socialistický prístup k veci. Trvá dlho, nič sa nedeje, všetci sa flákajú, ale päťročnice sa plnia na stodvadsať percent. Nečudo, že prišla nežná revolúcia, všetci boli na pokraji mdlôb a chuť klásť odpor by ste nenašli ani u gurmánov.

Vraví sa, že dvakrát do tej istej rieky nevkročíš, nuž sa kapela vrhla rovno do oceánu. A aj keď sa neutopila, rozhodne ju premohla nesmierna šírava vodnej hladiny. Počúvaniu sa síce nebránim, ale Ocean nie je práve dielo, ktoré by som choval v srdci ako, čo ja viem, rodinu. Skôr ide o kamaráta, s ktorým sa raz za čas stretnem a príjemne si pokecáme.

Skladby:
1. Poseidon‘s Creation 11:42
2. Incarnation Of Logos 8:25
3. Decay Of Logos 8:17
4. Atlantis‘ Agony At June 5th – 8498, 13 p.m. Gregorian Earthtime 15:38

Zostava:
Frank Bornemann: spev, gitary
Klaus-Peter Matziol: basa, vokály
Detlev Schmidtchen: klávesy
Jürgen Rosenthal: bicie, perkusie, flauta

Ocean Book Cover Ocean
Eloy
space rock
EMI Electrola
1977
LP, CD
4

3 názory na “Morská selanka nevzrušuje tak, ako by mala”

  1. Zrovna včera večer jsem si Ocean pouštěl a o svoje dojmy “podělil” se v “posluchárně”. V názoru na něj jsme se docela shodli. Předcházející alba “Dawn” (1976) a “Power and the Passion” (1975), ale i následující “Silent Cries And Mighty Echoes” (1979) se mi líbila podstatně víc.

Pridaj komentár