Eloy ‎– The Vision, The Sword And The Pyre – Part I, 2017

Tohto roku som sa snáď nestretol s väčšou názorovou polarizáciou, ako to bolo v prípade Franka Bornemanna a novinky Eloy. Na druhej strane – nič prekvapivé, veď už v 70. rokoch jeho kapelu zosmiešňovali a označovali ako „Pink Floyd pre chudobných“. Aj táto rocková opera vyvolala mnohé zlomyseľné poznámky, ale častokrát aj rešpekt. Aby som sa dostal k jadru, hanu si album skutočne nezaslúži. Naopak. 

Výborná produkcia – čistý a dynamický zvuk. Eloy, v porovnaní s predošlou produkciou, znie stále pateticky a pompézne, ale jasný a transparentný sound je dôvodom, že hudba v žiadnom momente neskĺzne do nepriehľadnej kaše. Kompliment technikom v štúdiu!

Nie je to prvý raz, čo sa Bornemann zaoberá dejinami Francúzska. Skutočnosť, že si vybral národnú hrdinku Francúzov, naznačuje, že sa zameral na tamojší trh. Po lyrickej stránke, hoci v angličtine, sa s touto výzvou vyrovnal. Hovorený text znie nad očakávanie, povedal by som, že lepšie ako v minulosti. Hudobne? Je tu veľa odrôd, skvelá klávesová práca dvojice Folberth-Gerlach, výborná basa Matziola. Koncepčne prepojené piesne, ktoré sa bezproblémovo spájajú a dodávajú albumu pocit silného jednoliateho celku.

Tvrdiť, že „v minulosti bolo všetko lepšie“, je v tomto prípade pravdou iba čiastočne. Zároveň je potrebné čestne dodať, že nie všetko zo 70. a 80. rokov bolo bez chýb. Eloy však dokázal spojiť staré s novým. Určite nie od „a“ po „zet“, ale v mnohých pasážach je album vynikajúci.

Hoci sa mnohí postavili k nahrávke odmietavo, prikláňam sa k názoru druhého tábora, že ide o veľmi solídne dielo, aj napriek niekoľkým slabším momentom. Dovolím si ho doporučiť všetkým fanúšikom tejto hannoverskej skupiny a aj tým, ktorí majú v obľube symfonický progresívny rock. Frank Bornemann, pán v rokoch, opäť raz ukázal mladíkom, ako sa to má robiť. A k tomu prirátam aj vydarený digipak, ktorý svojou kreativitou zvyšuje celkovú náklonnosť k The Vision, The Sword And The Pyre – Part I.

(Recenzia pôvodne publikovaná na nemeckej stránke Babyblaue. So súhlasom autora upravená a  preložená do slovenského jazyka.)

SKLADBY:
01. The Age Of The Hundred Years’ War 4:17
02. Domremy On The 6th Of January 1412 1:48
03. Early Signs… From A Longed For Miracle 4:13
04. Autumn 1428 At Home 0:55
05. The Call 5:51
06. Vaucouleurs 4:35
07. The Ride By Night… Towards The Predestined Fate 3:30
08. Chinon 9:46
09. The Prophecy 4:40
10. The Sword 5:54
11. Orleans 4:26
12. Les Tourelles 7:24
13. Why? 5:11

ZOSTAVA:
Frank Bornemann – spev, gitara, doplnkové klávesy
Klaus-Peter Matziol – basa
Hannes Folberth – klávesy
Michael Gerlach – klávesy
Kristof Hinz – bicie, perkusie
+
hostia

The Vision, The Sword And The Pyre - Part I Book Cover The Vision, The Sword And The Pyre - Part I
Eloy
progressive rock, symphonic prog
Artist Station Records
2017
CD
13

Názor na “Eloy ‎– The Vision, The Sword And The Pyre – Part I, 2017”

  1. Po počiatočnom rozčarovaní som sa k albumu vrátil a viackrát sa mu pozorne venoval. Na rozdiel od predošlého titulu Visionary (2009), ktorý ma chytil po prvom kontakte, mi to pri tejto novinke trvalo oveľa dlhšie, ale musím dodatočne uznať, že to je stále ten dobrý Frank Bornemann – vďakabohu za neho!
    Marc, vďaka za recenziu!

Pridaj komentár