E. A. Poe po taliansky

Počas potuliek po talianskej progresívnej scéne sa mi do zbierky dostalo viacero jednoalbumových kúskov, ktoré síce nepatria ku klasike žánru, ale aj tak stoja za pozornosť hudbychtivého poslucháča. Jednou z týchto akvizícií bolo dielo Generazioni (Storia di sempre) (1975) od formácie E. A. Poe.

Kapela pochádzala z Ornaga blízko Milána. Vznikla v roku 1967, aj keď vtedy sa volala Angelo e gli Spaceman. Frontman Angelo bol o dosť starší ako ostatní členovia, ktorým bolo jedenásť až dvanásť rokov! Keď túto omladinu v roku 1969 opustil, netrvalo dlho a už v roku 1970 zmenili názov na E. A. Poe. Začali hrať cover verzie od kapiel ako Deep Purple, Led Zeppelin alebo Grand Funk Railroad a zároveň začali tvoriť aj vlastnú muziku. V septembri 1974 nahrali za tri dni materiál na album Generazioni (Storia di sempre), ktorý vyšiel nasledujúci rok na značke Kansas. Kapela potom nahrala ešte dva single na značke Shark (prvý pod názvom Edgar Allan Poe) a v roku 1976 sa rozpadla.

Čo núka samotný album? Sedem temných skladieb, v ktorých sa nejde ďaleko po britké klávesy i hutnú gitaru. Už úvodná vec Prologo si hovie v zlovestnej nálade, k nervóznemu klavíru sa pridáva deklamačný príhovor, skrátka, človek sa priam strhne, keď sa na neho vyrúti celá kapela. Je to zvláštne nadžezlé a pritom veľmi ťaživé, radosť nechať sa gniaviť emóciami. Hardrockové vzory počuť v chutnom virvare Considerazioni. Spev je evidentne do počtu, nutné zlo, len aby bol. Foti viac-menej iba sucho recituje, ale svojim spôsobom mi to vôbec neprekáža. Krehká vybrnkávačka Per un’anima mi konečne dovolí na chvíľku uvoľniť sa. Ešte aj spevák spieva. Klávesový monument Alla ricerca di una dimensione by bol ozdobou každého artrockového albumu. A paradoxne i hardrockového.

V košatých polohách si to odohrá aj Ad un vecchio. Nespomínam si, kedy mi počúvanie klávesových vrstiev spôsobovalo väčšie zimomriavky. A tá prehnaná dávka temnoty! Mňam! To troška gýčová spevná balada La ballata del cane infelice sa na album nehodí, myslím si. Ale však dobre, priaznivci mandolíny si prídu na svoje. Titulná a zároveň záverečná skladba Generazioni poteší všetkých priaznivcov talianskeho progresívneho rocku, a teda aj mňa.

Archeologický zádrh Generazioni (Storia di sempre) mám rád. Takéto vykopávky mi rozjasňujú deň, výborná muzika!

Skladby:

  1. Prologo 4:48
  2. Considerazioni 5:29
  3. Per un’anima 2:37
  4. Alla ricerca di una dimensione 4:23
  5. Ad un vecchio 6:53
  6. La ballata del cane infelice 4:54
  7. Generazioni 5:27

Zostava:
Giorgio Foti: klávesy, spev
Beppe Ronco: gitara, mandolína
Lello Foti: bicie
Marco Maggi: basa

Generazioni (Storia di sempre) Book Cover Generazioni (Storia di sempre)
E. A. Poe
progressive rock
Kansas
1975
CD (Vinyl Magic, 1991)
7

3 názory na “E. A. Poe po taliansky”

  1. Tou dobou už to šlo s (nejenom) italským art rockem pomalu z kopce a těch opravdu pěkných nahrávek vznikalo míň a míň, ale tahle se povedla. Ze skladby Alla ricerca di una dimensione jsem úplně auf a ty klávesy nemaj chybu…

    Ve sbírce mám celou řadu podobných rarit, ale E.A.Poe mi – bohužel – chyběj. Jednou snad budou a zatím si je vychutnávám aspoň prostřednictvím Spotify. Díky za recku.

    1. Ja som mal šťastie, že som bol zapojený do európskych projektov, ktoré ma prinútili chodiť do Ríma a do Florencie. Vždy som sa zastavil v miestnych obchodoch s hudbou a oni si tam svoju progresívnu rockovú scénu vcelku hýčkali. Dalo sa kúpiť takmer všetko, tak som, často naslepo, len podľa obalov, vyberal. Držím ti palce, nech zoženieš aj E. A. Poe.

Pridaj komentár