Dvojzmyselný názov pre rockovú inváziu

Kapela Pussy je prakticky neznáma. Jej nahrávky zo 70. rokov vyšli na albume Invasion až v roku 2011. A to na nich spieval aj Ian Gillan! Tak si ich pripomenieme.

Na počiatku bola vynikajúca britská hardrocková formácia Jerusalem. Po názorových nezhodách o smerovaní kapely sa dvojica zaprisahaných rockerov Paul Dean (gitara, spev) a Ray Sparrow (bicie) a jeden na všetko odhodlaný gitarista Bob Cooke vzdali názvu Jerusalem a vznikla skupina Pussy.

Salisburská formácia bola podobne, ako predchádzajúca kapela, naďalej manažovaná Ianom Gillanom z Deep Purple, ktorý zabezpečil nahratie singlu a materiálu na potenciálny album v jeho vlastnom štúdiu Kingsway Recorders. Nahrávky spracovali zvukári Louis Austin a Paul „Chat“ Watkins. Kapela hrala priamočiaro a prierazne, ale na koncertoch sa vedela odviazať, čo dokazovala na turné po Británii i v Nemecku. Dokonca predskakovala formácii Wizard Roya Wooda (z Electric Light Orchestra), pretože jej frontman ich chcel mať po boku.

Sprvu sa zdalo, že skupina má šťastie. Decca (Deram) sa rozhodla, že zmluvu s Jerusalem predĺži s Pussy. V roku 1972 preto vyšiel singel Feline Woman/Ska-Child, ktorý sa však nepresadil, dokonca ho BBC odmietla hrať, čo jej DJ Alan Freeman okázalo ignoroval v rámci svojej šou. Avšak krátko na to opustil značku Deram Sam Hamilton, ktorý stál za kontraktom s Pussy a nahrávacia spoločnosť sa, ako to v podobných prípadoch býva zvykom, na kapelu vykašľala. Gillan rozviazal zmluvu, ale medzitým nastúpila punková vlna a o kapelu nikto nemal záujem. Každý si šiel svojou cestou.

Gillan a Dean sa o pár rokov neskôr, keď hral Gillan so svojim Bandom vo Francúzsku, pokúsili vzkriesiť ideu nahratia albumu kapely Pussy v Európe. Predstavte si, takmer sa im to podarilo! Spoločnosť Ariola súhlasne kývla, Dean zohnal Sparrowa, ale Cooke sa rozhodol projektu nezúčastniť, a tak Gillan splašil mladého amerického gitaristu Briana Goffa. Ten sa učil u Ritchieho Blackmorea a jeho otec bol významný filmový scenárista producent (napr. televízny seriál Charlieho Anjeli). Goff prehral sólovú gitaru na niekoľkých existujúcich nahrávkach, Dean napísal pár nových skladieb a album bol na svete. Ale! Opäť nedošlo k túžobnému vydaniu, pretože nastala akási klasická ekonomická kríza. Otázny je rok nahratia albumu, keď uvážime, že Ian Gillan Band hral vo Francúzsku v prvej polovici roku 1976 a nástup punku rátam tak okolo roku 1978, nahrávky Pussy museli vzniknúť niekedy v rozpätí rokov 1976-1978.

A to bol koniec.

Vlastne nie! Etymológiu názvu skupiny radšej ponechám bokom, obe možnosti naznačuje obal albumu Invasion. Obsahuje však nahrávky z rokov 1972-1973 a z druhej polovice 70. rokov. Priaznivci prvoplánovo melodického hard rocku si prídu na svoje, takmer všetky skladby by sa nestratili v rámci produkcie kapiel ako napr. Sweet. Akonáhle som sa dozvedel, že existuje nejaké CD s pokračovaním kapely Jerusalem, neodolal som a nechal som si ho darovať k narodeninám.

Pussy na albume Invasion servíruje šestnásť skladieb, ktoré nebezpečne oscilujú na hranici priamočiareho hard rocku a glamu. To znamená, že dostaneme prierazný gitarový rock s vtieravými spevmi. Skladby sú na jedno kopyto, väčšinou uháňajú v prívetivých tempách (The KnifeMan Of This WorldMoonshine), glam sa prebíja na povrch (Riding Down The Red FlagLady EllaI.F.O.), prípadne výraznejšie „zarifujú“ (Feline Woman), ale nejaké hviezdne momenty sa hľadajú ťažko. Pravda, všetko je profesionálne a hlavne živelne nabrúsené, melodické gitarové sóla znejú, kde sa dá, ale nejaké dlhometrážne skladby sa prevtelili do Godota, a teda sa ich nedočkáme. Ako bývalo zvykom, aj tu sa opajcne niečo známe, konkrétne obľúbený postup Kinks, resp. You Really Got Me v skladbe I Keep Remembering You. Osobne preferujem vážnejšie hardrockové polohy, ktoré sa servírujú napríklad v skvelej pecke Pig Mansion. Tiež sa mi páči brutálne prvoplánová glamovka a nákazlivá slajdovka Take Me Home. Pravda, občas sa to blyští glamom až moc (Lady Ella), ale čo už.

Osobitne sa pristavím pri jedinom oficiálnom singli kapely, Feline Woman a Ski-Child. Prvá menovaná znie ako zo starej rockovej školy a druhá je až prekvapivo parádna hardrockovica s prehnanými vokálmi. Zato príšerne znie session skladba z roku 1973 s názvom A Place In The Sky, džungľový rock plný perkusií a akéhosi „úmkania“ zabíja každý pokus o budovanie dobrého vkusu. A ešte niečo. Staršie skladby sú vo všeobecnosti nahalovanejšie, než nahrávky z Goffom a Cooke má podstatne kyselinovejší zvuk gitary, prípadne občas zapojí kvákadlo.

Myslím, že rock zo 70. rokov vhodný do rádií je ľahké milovať. Dobrá kompilácia jasných hitoviek má potenciál páčiť sa širokému spektru rockerských duší, a preto, ak sa vytešujete z toho, že je niečo spevné, pokojne pridajte jednu hviezdu k hodnoteniu.

(upravené, pôvodne zverejnené na progboarde)

Skladby:

  1. The Knife /Dean/ (3:14)
  2. Feline Woman /Dean, Cooke, Sparrow/ (3:08)
  3. Pig Mansion /Dean, Cooke, Sparrow/ (3:19)
  4. Man Of This World /Dean/ (3:49)
  5. Take Me Home /Dean/ (3:37)
  6. Riding Down The Red Flag /Dean/ (3:03)
  7. I Keep Remembering You /Dean, Cooke, Sparrow/ (3:20)
  8. Lady Ella /Dean/ (3:24)
  9. I.F.O. /Dean/ (3:38)
  10. Moonshine /Dean/ (3:22)
  11. Feline Woman (a-side of the single, 1972) /Pussy/ (2:33)
  12. Ska-Child (b-side of the single, 1972) /Dean, Cooke, Sparrow/ (3:07)
  13. Pig Mansion (single unreleased session 1972) /Dean, Cooke, Sparrow/ (2:28)
  14. A Place In The Sky (1973 session) /Dean, Cooke, Sparrow/ (3:06)
  15. Lady Ella (1973 session) /Dean/ (3:21)
  16. I Keep Remembering You (1973 session) /Dean, Cooke, Sparrow/ (3:19)

Zostava:
Paul Dean: spev, basa
Ray Sparrow: bicie, vokály
Brian Goff: gitara (1-10)
Bob Cooke: gitara, píšťalka, vokály (11-16)
a
Ian Gillan: vokály, perkusie, piano

Invasion Book Cover Invasion
Pussy
hard rock
Rockadrome
2011
CD
16

Názor na “Dvojzmyselný názov pre rockovú inváziu”

Pridaj komentár