Dvadsiaty druhý zárez na pažbe maestrovej gitary

Zoot Allures, ďalší z rady nekonečného počtu Zappových albumov, predznamenal koniec roku 1976 deviatimi skladbami, čo je síce fakt, ale veľa vám nepovedal, všakže?

Ono je to tak. Frank Zappa buď sadne alebo nie. A potom je jedno, čo za skladby sa na tom-ktorom albume nachádzajú. Toto univerzálne prehlásenie má zhruba takú výpovednú hodnotu ako konštatovanie, že v zime mrzne. Navyše, skúsenosť nás učí, že nič neplatí absolútne (ešte aj z nerozlučného dua istôt v zložení smrť a dane nám na Slovensku po kauze s napoleónskou vilou pomaly ostáva už len prvý menovaný solitér), a nie je tomu tak ani v mojom prípade.

Zoot Allures nepatrí k albumom, ktoré by som  vo svojej „zappa-zbierke“ radil na popredné miesta. Je to preto, lebo kým na príklad na predchádzajúcich dielach boli vždy nejaké skladby, ktoré mi prirástli k srdcu (Don’t Eat The Yellow Snow, Dirty Love a pod.), tu sa tak nestalo dodnes. Najbližšie k úžasu ma privádza parádna inštrumentálna exhibičná vražda Black Napkins. To je však akosi málo.

Pritom celé dielo pôsobí priam priamočiaro a dosť tvrdo (taká Ms. Pinky by sa nestratila ani medzi metlákmi). Hutná rocková nádielka Wind Up Workin’ In A Gas Station doplnená o tradične ironické vokálne vsuvky, je toho dostatočným príkladom. Alebo hoci Torture Never Stops, čo je priam zhudobnená ukážka z diára prednostu psychiatrickej kliniky zahľadeného do Freuda. Nenápadne som vymenoval to najlepšie, ale v podstate sú všetky skladby dobré, v každej nájdete nejaké to vzrušenie.

Čiže, hoci je to Zappa, a preto svoju porciu rutinnej kvality dostanete stopercentne, pre mňa je Zoot Allures jedným z menej oslnivých albumov. To sa odzrkadľuje aj na mojom vlažnejšom vzťahu k nemu. Racionálne to vysvetliť neviem, skrátka ide o pocit. Čo na tom, že všetky ingrediencie sú použité správne, keď výsledok nesadne. Pritom je to (c)hutne tvrďácky album! A potom bábo, raď…

Skladby:

  1. Wind Up Workin’ In A Gas Station 2:29
  2. Black Napkins 4:15
  3. The Torture Never Stops 9:45
  4. Ms. Pinky 3:40
  5. Find Her Finer 4:07
  6. Friendly Little Finger 4:17
  7. Wonderful Wino 3:38
  8. Zoot Allures 4:12
  9. Disco Boy 5:11

Zostava:
Frank Zappa: gitara, basa, spev, syntezátor, klávesy
Terry Bozzio bicie, vokály
a
Davey Moire: spev
Andre Lewis: organ, spev
Roy Estrada: basa, spev
Napoleon Murphy Brock: spev
Ruth Underwood: syntezátor, marimba
Donnie Vliet: harmonika
Ruben Ladron de Guevara: spev
Ian Underwood: saxofón
Bruce Fowler: trombón
Sal Marquez: trúbka
Dave Parlato: basa
Lu Ann Lei: harfa
Sharkie Barker: spev

Zoot Allures Book Cover Zoot Allures
Frank Zappa
various rock
Warner Bros.
1976
LP, CD
9

2 názory na “Dvadsiaty druhý zárez na pažbe maestrovej gitary”

  1. Frank Zappa měl v Brně od vydání prvních alb s Mothers Of Invention hodně obdivovatelů a proto jsem měl tuhle desku nahranou krátce po vydání. Tahle deska je zajímavá po více stránkách, jednak se k jejímu nahrání obklopil mladými v té době neznámými muzikanty, v několika skladbách se objeví jeho kamarád ze střední školy Don Van Vliet, přínosný je i návrat baskytaristy Roye Estrady, jehož vysoký skřehotavý hlas je ozdobou prvních desek Mothers Of Invention. Desku zdobí skladba Torture Never Stops, kterou tady zpívá sám mistr, ale na koncertě z té doby hlavní vokál patří Donu Van Vlietovi. Nevím jak je to s ženským vokálem, v té době jsme jej přisuzovali právě Royi Estradovi. Tahle deska patří určitě k tomu lepšímu a poslouchatelnějšímu širší veřejnosti.

Pridaj komentár