Psie laby rockujú

Z plejády zabudnutých rockových skupín, ktoré sa na prelome 60. a 70. (ne)zapísali do análov tým, že sa im podarilo nahrať aspoň jeden album, by som dnes rád pripomenul britskú hard-blues-psych rockovú kapelu Dogfeet.

Veľa sa o nej nevie. Vznikla v meste Shewsbury a podľa všetkého bola spolu s formáciou Paper Bubble jednou z mála, ktorej sa odtiaľ podarilo čosi vydať. Založila ju štvorica hráčov, menovite Trevor Povey (gitara, vokály), Alan Pearse (spev, gitara), Dave Nicholls (basa) a Derek Perry (bicie). Už v 60. rokoch hrali kade-tade, najčastejšie na území Walesu, pod názvami Chicago Max, Sopwith Camel, MalibuArmageddon.

Naveľa sa im podarilo upísať sa malému vydavateľstvu Reflection Records, ktoré kapele ponúklo nahrávanie v Air Studios Georgea Martina, avšak musela si zmeniť názov. Na scénu vtrhla skupina Dogfeet. Pod producentskou taktovkou Andrewa Camerona Millu nahrala počiatkom roka 1970 album, ktorý vyšiel krátko nato pod názvom (neprekvapivo) Dogfeet. Deväť skladieb hrmotavého rocku s dobovými prívlastkami typu hard, blues a psych dieru do sveta neurobilo, hoci v roku 1971 vyšli hneď dva single, Sad Story/On The RoadSince I Went Away/Evil Woman. Ťažko povedať, koľko to kapele vydržalo, ale pravdepodobne sa onedlho rozpadla.

Na cédečko sa album dostal trikrát. V roku 1994 ho vydala britská značka Kissing Spell, v 2010-om švédska firma Flawed Gems a v roku 2014 Briti Prog Temple. Všetky vydania obsahujú bonusové skladby, ide o nejaké demonahrávky. Posledné menované vydanie prinieslo aj dve koncertné skladby z reunionu z roka 1991. S kapelou hral aj basák T.J. a na albume sa pravdepodobne podieľal aj perkusionista s krstným menom Mick.

Diskografia:

  1. Dogfeet (1970)

Pridaj komentár