Kritická búrka sa zniesla na album

Deep Purple po druhom zemetrasení v zostave s druhým albumom v poradí, to je Stormbringer, to je Blackmore vs Hughes a Coverdale. Netajím sa tým, že v 70. rokoch Párpli horší album nevydali. Ale, je to naozaj tak zlé? 

Vziať na milosť album Stormbringer ma stálo nemálo úsilia. Nakoľko sa mi dlho fest nepáčil, prekonať vlastný odpor nebolo ľahké, čo isto potvrdí každý milujúci Kresťan chrliaci oheň na pohanských blížnych. Po vynikajúcom diele Burn zrazu prišlo čosi, čo znelo ako kýbeľ vylúhovanej vody vyliaty na skládku pri Senci, aby dodal miestnemu puchu šťavu.

Sú tu, samozrejme, skladby, ktoré ma berú a brali okamžite. Titulná otváračka Stormbringer má v sebe dostatok hardrockovej prieraznosti, podobne ako priamočiara Lady Double Dealer. A do tretice, aj High Ball Shooter, ďalšia z tých ostrejších vecí, sa dá. Čo som si zamiloval až v súčasnosti, je náladovejšia skladba The Gypsy, neuháňa, ale o to je zaujímavejšia. Nič lepšie na albume nie je.

Na druhú stranu, sú tu aj mdlé kúsky typu Love Don‘t Mean A Thing alebo Holy Man, ktoré by v mrákotách zahanbili aj dvornú dámu za feudalizmu. To však stále nie je to najhoršie. Najhoršie sú stolicové prehánky spevnej sladkastej brečky á la Hold On a najmä funky horúčka You Can‘t Do It Right. Ak som si to dobre spočítal, nevyjadril som sa akurát k balade Soldier Of Fortune. Nijako zvlášť ju nemusím, pravdou však je, že album jej svojou „kvalitou“ pridáva body k dobru. Nechcem sa pitvať v dobre známych okolnostiach o vzťahoch muzikantov v kapele, úprimne, keby som si mal vybrať stranu, Ritchie Blackmore je jasná voľba. Vôbec sa mu nečudujem, že nahrávanie odzíval a začal tráviť čas s Elfmi.

Navzdory výhradám som pred časom, po mnohých rokoch, album kúpil v dvojdiskovej 35th Anniversary Edition, plnej neskutočne zbytočných bonusov (remixy a DVD s quadrofonickým mixom). Otvoril som myseľ, vymazal predsudky z mladosti a ide to. Občas si toto ubolené dielko pustím a zvládam ho vypočuť. V podstate, pod všetkým, čo za niečo stojí, je podpísaný Blackmore, zvyšok má pre mňa status trpenej vaty (nech je tam Ritchie podpísaný tiež). Možno by som nebol taký prísny, keby nešlo o milovaných Párplov. Keď si predstavím, že kvôli tomuto albumu som zanevrel na skvelý Come Taste The Band a okrem pár skladieb som ho nepočul až do doby, kedy vyšiel pri príležitosti, ako inak, 35. výročia… Tie mladícke radikálne rozhodnutia!

Nie je to úplne márny album, ale so zdráhaním mu v kontexte Deep Purple albumov zo 70. rokov udeľujem pozíciu – priemer. Nie je tu jediná skladba, ktorú by som si vtisol do súkromnej škatuľky – nesmrteľná. Nuž, nie vždy tomu tak musí byť, však?

Skladby:
1. Stormbringer 4:03
2. Love Don‘t Mean A Thing 4:23
3. Holy Man 4:28
4. Hold On 5:05
5. Lady Double Dealer 3:19
6. You Can‘t Do It Right 3:24
7. High Ball Shooter 4:26
8. The Gypsy 4:13
9. Soldier Of Fortune 3:14

Zostava:
David Coverdale: spev
Ritchie Blackmore: gitara
Jon Lord: klávesy, vokály
Glenn Hughes: basa, spev
Ian Paice: bicie, perkusie

Stormbringer Book Cover Stormbringer
Deep Purple
hard rock
Purple Records
1974
LP, CD
9

5 názorov na “Kritická búrka sa zniesla na album”

  1. Deep Purple. Moje skupina, ktera patri do me tzv. prvni ligy. Co rici o Stormbringer? Tuto desku jsem poprve slysel v radiu a k tomu v praci. Zrovna prvni skladba zacala ve 14 hod a ja zacal makat. Narez, to bude paradni deska, uz ten zacatek, ale pak uz to slo z kopce a bez brzd pekne rychle. Me nadseni se vytracelo, taktez i pracovni aktivita. Teda zklamani. To bude den. Po case se to zlepsovalo, a konec lp to mi zvedlo naladu. Znate to, clovek se tesi na sveho milacka a pak takove rozpaky. Ale po case musim uznat, ze neni spatna, je proste jina. U lp Come Taste The Band to je to same. Take rozpaky a dnes si ji poustim casteji, nez novejsi tvorbu. Chce to cas, ten ukaze slabiny i prednosti. Nato, ze se kluci stale hadali nahrali slusnou desku. Kazdy den neodvadime vrcholne pracovni vykony, ale v prumeru jsme pracoviti, Deep Purple nelezeli na kanapi to ne. To jenom koukali do nebe. Hosi priste bud polezeme v prumernosti po zemi, nebo se budeme vznaset v oblacich. A v oblacich litali. Viz pozdejsi lp Perfect Strangers. Diky hosi, nestoji vase prace na prumernosti stale jste v prvni lize. A ze sem tam udelate remizu? To vam odpoustim. Vim, ze nam posluchacum ukazete jeste pekne hudebni goly.

  2. Ze “Stormbringer” znám baladu “Soldier Of Fortune” a to je asi tak všechno…

    Když jsem před lety začínal se starým bigbítem, vybíral jsem ty nejznámější – tzn. Yes, Genesis, Deep Purple, Uriah Heep atd. Až teprve časem jsem zjistil, že je tu obrovská spousta méně známých a často aj lepších. Jenom nebyli ve správný čas na správném místě a neprosadili se. To, že někdo prodá milion nosičů a druhej sotva tisícovku není měřítkem kvality, však to všichni známe…

    Deep Purple mám rád. Sedí mi ty jejich trochu naivní a melodické desky z prvního období kapely, aj hard rock od “In Rock” po “Burn”. Pak jsem si koupil ještě “Perfect Strangers” a to mi tak nějak stačí. Slyšel jsem aj “Rapture of The Deep”, “Now What?!” a “Infinite”, ale mít je nemusím. Místa je málo a času na poslech ještě míň.

    Dík za recku !

  3. Sám jsem s Deep Purple Mk III ani s tímhle albem nikdy zápasit nemusel. Pravda, za předchůdcem sice kulhá na jednu nohu, ale přesto má co nabídnout (tu se celkem shodneme: Stormbringer, Lady Double Dealer, The Gypsy a Soldier of Fortune).

    1. Čoby tínedžer som bol radikál – akonáhle mi čosi čo i len trošku nesadlo, už som usporadúval demonštrácie. Časom ma to prešlo, ale odsúdenie sa ťažko mení. Avšak, sú to Párpli, tak mi stojí za to na tom popracovať.

Pridaj komentár