Debutujúci Montrose

Americkí Led Zeppelin, tak občas nazývali hardrockovú skupinu združenú okolo gitaristu Ronnieho Montrosea nazvanú Montrose, ktorá dala svetu druhého speváka Van Halen a debutovala v roku 1973.

Album Montrose vyšiel v októbri 1973, ale ja som ho spoznal až v zrelom veku niekedy v nultých rokoch tohto storočia. Dovtedy som naň počul i čítal množstvo chvály, nuž som mal nemalé očakávania, ktoré, ako to už býva, ostali na ocot. Americký hard rock bol vždy tvrdý tak, že popri ňom žula vyzerala ako hodváb. V tomto smere je Montrose úplne niekde inde, povedal by som, že až v Británii. Tvorili ju skúsení borci, respektíve sa žiadny z nich ani potom v brandži nestratil. Predovšetkým vtedy neznámy spevák Sam Haggar je dnes asi najznámejším protagonistom z hudobníkov. Ale ani Carmassi nie je bubeníkom neznámy, hral s kadekým, od Gamma, Whitesnake, .38 Special, Heart, Cinderella až po Teda Nugenta. Jasné, že Ronnie Montrose bol tiež úspešný svetobežný gitarista, ale pochopím, keď jeho meno v súčasných rockeroch nerozbliká svetielko poznania.

Osem skladieb na debute rozhodne nemožno obviniť z nudy. Od prvého žeravého rozdrnčania strún v Rock The Nation je jasné, že základom je starý dobrý nekomplikovaný rock’n’roll. Tým sa celé dielo jasne vymedzilo vo svojej orientácii na, takpovediac, komerčný smer. V podstate je jedno, o akú skladbu ide, všetky pohodovo odsýpajú, vyčleniť nejakú pecku nemožno, viac-menej splývajú. Našťastie, nechýba jačiaci spevák, priestoru kraľujú žeravé gitarové riffy a rytmika si koná svoju prácu s vervou štúdiovými hráčmi nepoznanou. Ak by ma náhodou niekedy mučili, že ktorá skladba je tá naj, s najväčšou pravdepodobnosťou by som volil medzi zlovestnejším kúskom I Don’t Want It alebo uháňajúcim rokecom Good Rockin’ Tonight a aj tak by vyhrala posadená záležitosť Rock Candy, o chlp pred slajdovým blues rockom „freeovského“ nádychu Make It Last.

Aktuálne vlastním dvojdiskové vydanie, ktoré pripojilo k pôvodnému dielu celých sedemnásť skladieb. Šesť demo nahrávok obsahuje len jedinú nealbumovú skladbu, a síce príjemnú rockovicu Shoot Us Down. Zvyšok tvorí prvé verejné vystúpenie kapely v kalifornskom rádiu uvedené ako KSAN Radio Session Record Plant, Sausalito, CA – April 21, 1973. Kapela prehrala prakticky celý budúci debut, navyše je akurát skladba You’re Out Of Time a Berryho cover Roll Over Beethoven. Kúzelne ich uvedie DJ, ktorý vyhlási, že mal hrať Van Morrison, ale sa na to necítil, lebo málo skúšal, a tak zahrá Montrose, kapela, ktorú ešte nikto nepočul, lebo nikde nehrala. Myslím si, že nesklamala.

Montrose je dobrý hard rockový album, aký si občas rád vypočujem. Počujúci priaznivci UFO, prípadne nahluchlí fanúšikovia Led Zeppelin, by mohli byť dokonca nadšení.

Skladby:

CD 1:

  1. Rock The Nation 3:03
  2. Bad Motor Scooter 3:43
  3. Space Station #5 5:17
  4. I Don’t Want It 2:59
  5. Good Rockin’ Tonight 2:59
  6. Rock Candy 5:05
  7. One Thing On My Mind 3:41
  8. Make It Last 5:33

CD 2:

  1. One Thing On My Mind (demo) 3:40
  2. Shoot Us Down (demo) 4:32
  3. Rock Candy (demo) 3:55
  4. Good Rockin’ Tonight (demo) 3:20
  5. I Don’t Want It (demo) 3:07
  6. Make It Last (demo) 4:06
  7. Intro (live) 0:54
  8. Good Rockin’ Tonight (live) 3:55
  9. Rock Candy (live) 4:46
  10. Bad Motor Scooter (live) 5:01
  11. Shoot Us Down (live) 4:54
  12. One Thing On My Mind (live) 3:27
  13. Rock The Nation (live) 4:55
  14. Make It Last (live) 6:04
  15. You’re Out Of Time (live) 3:35
  16. Roll Over Beethoven (live) 4:53
  17. I Don’t Want It (live) 3:55

Zostava:
Sammy Hagar: spev
Ronnie Montrose: gitara
Bill Church: basa
Denny Carmassi: bicie

Montrose Book Cover Montrose
Montrose
hard rock
Warner Bros. Records
1973
CD (Rhino, 2017)
8+17

10 názorov na “Debutujúci Montrose”

  1. Iba 3 hviezdy z piatich? Čisté rúhanie! 😀

    Západné pobrežie malo Montrose, východné Cactus. O necelú dekádu neskôr mal západ Van Halen a východ Riot.

    V biografii Teda Templemana je spomenuté, ako Rock Candy bicie nahrali špeciálne v štúdiu Sunset Sound, kvôli tomu monštróznemu intru (inak bola väčšina albumu nahraná v Amigo Studios, ktoré patrilo Warner Bros.). A Rock Candy Records sa pomenovali práve podľa toho songu.

  2. To nasměrování Montrose do Británie pasuje přesně. Formaci, kapelníka i diskografii mám v oblibě, ve sbírce i Ronnieho první sólovku a desky jeho dalšího projektu Gamma. Už jiný, ale taky dobrý.

  3. Pripájam sa k priaznivcom kapely, debut mám rád. Otvárak je bombový a skladbu Rock Candy považujem za vrchol. A to zaužívané prirovnávanie Montrose k Led Zeppelin mi nedáva zmysel. Veľmi vtipný záver, recky – super…
    Hejkal, díky!

    P. S.: Van Halen mi k srdcu neprirástol, preto som kapelu nesledoval ani s Hagarom.

  4. Sammyho Hagara mám celkom rád hoci práve vo Van Halen mi nesadol ani na jednom albume. Za to Chickenfoot, nejaké sólovky a prvý album Montrose to môžem. Dal by som aj 4* 😀 Lebo aj nekomplikovaný rock’n’roll ktorý sa jasne vymedzuje vo svojej orientácii na, takpovediac, komerčný smer, treba vedieť hrať aby zaujal aj takého poslucháča ktorý nemá zapnuté rádio len preto aby nebolo ticho. A to tu splnili inak by som to nepočúval, nie to ešte pamätal.

  5. Ja mám Montrose ako totálne pekvápko v novembri 1975, keď som sa dostal k ich albumu “Warner Bros. presents” tesne po vydaní (2 mesiace, v tej dobe to bol zázrak). Tá kapela mi zobrala dych a ich Matriarch som neskutočne vstrebával a mám ho v krvi dodnes. Dnes viem, že to bol prerod skupiny, odišiel Sammy Hagar, prišiel klávesák a spevu sa chytil neznámy Bob James. Aj tak Montrose ako kapela sú skvelí a Ronnie bol výnimočný. Kiež by ten čas bol buble-gumák a dal sa naťahovať ako ochranná pomôcka. Montrose by za tú ťahačku stáli.

Pridaj komentár