Debutujúci Manfred Mann’s Earth Band

Manfred Mann, rodák z Juhoafrickej republiky, prikvitol do Británie v roku 1961 a z jazzového hráča sa rýchlo stala popová ikona, potom sa vrátil k progresívnemu jazz rocku s kapelou Chapter Three, no a napokon zavŕšil svoje hľadanie vytvorením Earth Bandu, s ktorým debutoval v roku 1972.

Musím sa priznať, že mi sedemdesiatkový Earth Band sedí. Je to ťažko zaraditeľná muzika, kdesi medzi hard a blues rockom doplnená tu i tam o štipku progu. Tú dodáva najmä kapelník svojou jedinečnou hrou na klávesy. Vymyká sa podobne ako Vincent Crane z Atomic Rooster. Hudba je to zovretá, pomerne jednoduchá, ale s bravúrnym fílingom. V neposlednom rade exceluje silné melodické cítenie gitaristu a speváka Micka Rogersa. Inak, kapela sa celkom zaujímavo dala dokopy. S bubeníkom Chrisom Sladeom spolupracoval Mann na príprave tretieho albumu Chapter Three, ktorý napokon nevyšiel. Ten odporučil basáka Colina Pattendena, s ktorým kedysi sprevádzal Toma Jonesa v jeho skupine The Squires. Roogersa mu dohodil ex-manažér Chapter Three. Tento Angličan v tom čase pôsobil v Austrálii so skupinou Procession, ale súhlasil, že sa vráti domov a pridá sa ku kapele.

Na pódiách debutovala v Ríme v apríli 1971 pod hlavičkou Manfred Mann. Následne vyrazila na turné po Austrálii s Deep PurpleFree, pričom ju uvádzali pod názvom Chapter Three. Lenže Mann sa chcel odpútať od minulosti a v októbri 1971 na letisku v Dubline rozhodol, že sa budú volať Manfred Mann’s Earth Band. Prvý album tejto zostavy mal niesť názov Stepping Sideways a pôvodne mal vyjsť v auguste toho roka. Bol už prakticky hotový, keď sa Mann rozhodol, že už neodráža hudobné smerovanie skupiny a začal ho pretvárať na nepoznanie. Tri vyradené skladby Ashes To The Wind, Ned KellyHolly Holly vyšli v roku 2005 na kompilácii Odds & Sods – Mis-Takes and Out-Takes. Debut Manfred Mann’s Earth Band napokon vyšiel v januári 1972 v USA a 18. februára aj v Británii.

Všimol som si, že má v rôznych hudobných databázach skôr nižšie hodnotenie, najmä v porovnaní s neskoršími titulmi. Pre mňa je však rovnako zaujímavý a „dobrý“ ako nasledujúce veľdiela. Pretože Manfred Mann mal v tom čase čosi, čo veru nemal každý. Vzácne vyrovnanú tvorbu, akoby ho jeho múza nechcela sklamať. Plus mal ňuch na jedinečné coverovanie, či už Dr. Johna, Dylana alebo Springsteena. Napokon, aj debut obsahuje polovicu prevzatého materiálu. Ale ani si to nevšimnete. Desať skladieb príjemne odsýpa, navyše postupne graduje. Inštrumentálka Tribute je vrcholným zadumaným kúskom, Dylanova Please Mr. Henry zasa živo buráca. Blues-funky víchrica Jump Sturdy od Dr. Johna tiež berie dych. No a temná rinčiaca vec Prayer uzatvára triumvirát menovaných výnimočných skladieb. Ako kontrast sa tu nachádza aj niekoľko 60’s skladieb ako Living Without YouPart Time Man alebo I’m Up And I’m Leaving. Vkusne zapadajú do celkovej atmosféry pohodového albumu, lenže troška narúšajú ostrosť albumu, keďže posledné dve menované dielo uzatvárajú.

Debut slávi päťdesiat rokov, zostarol s gráciou a energiu by mu závidel nejeden deväťdesiatnik.

Skladby:

  1. California Coastline 3:48
  2. Captain Bobby Scout 6:57
  3. Sloth 1:27
  4. Living Without You 3:36
  5. Tribute 5:32
  6. Please Mr. Henry 4:33
  7. Jump Sturdy 4:49
  8. Prayer 5:40
  9. Part Time Man 3:04
  10. I’m Up And I’m Leaving 3:07

Zostava:
Manfred Mann: klávesy, spev (9, 10), vokály
Mick Rogers: gitara, spev
Collin Pattenden: basa
Chris Slade: bici

Manfred Mann’s Earth Band Book Cover Manfred Mann’s Earth Band
Manfred Mann’s Earth Band
hard rock, blues rock, rock
Polydor
1972
CD (Creature Music, 2014)
10

15 názorov na “Debutujúci Manfred Mann’s Earth Band”

  1. Andy Hryc, česť jeho pamiatke a tichá spomienka na neho, mi hovoril, že bol fotografom na koncerte Manfreda v Bratislave v 60-tych a dostal sa na koncert bez lístka len preto, že mal na krku zavesený fotoaparát. Po vyvolaní a zhotovení fotografií ich speňažil a zarobil v tej dobe “majland”. Niekde ešte jeho fotografie sú a možno ich má niekto doma. Vnímal som kapelu Manfred Mann od ich prvých popových hitov a potom po zrockovatení som to mal ako “wau” bombu. Skvelé veci, krásna hudobná kariéra, jednoducho perfect.

  2. Ač jsem velký příznivec MMEB, první 2 desky mě neberou. Až od Messin po Chance. Nejvíce mi vyhovují Nightingels, Solar Fire a Roaring Silence. Manfred je jedním z nejlepších coveristů co znám.

  3. Manfred Mann’s Earth band hral v roku 2018 v rámci festivalu Lovely Days neďaleko Bratislavy – v rakúskom Eisenstadt. Manfred je stale hudobne činný, obklopený mladými muzikantmi.
    Kapela vystupuje pár krát ročne na classic rock hudobných festivaloch.
    BTW – Lovely Days je príjemný jedno-dňový rock festival v Eisenstadte, v peknom prostredí parku je to nostalgická spomienka za hudbou 70-tych rokov. Chodím pravidelne už niekoľko rokov, vlani bol festival zrušený. Teším sa na 2022 Lovely Days (Deep Purple, Uriah Heep, Sweet, atď). Vrele doporučujem.

  4. Bol som na Manfreda v 90tych rokoch v Bratislavskom PKO. Lístky sme kupovali priamo u organizátorky koncertu. Ked sa dozvedela že sme došli z Košíc poznamenala: Až poviem Manfredovi, že za ním prišli fanúšikovia až 450km, nebude mi veriť.
    Koncert v skoro už rozpadnutej sále bol výborný, David on the Road again, Mighty Queen atď zneli super…

    1. Nehral on niekedy na prelome milénia? Pamätám si, že na neho šiel kamarát a požičiaval som mu CD, aby vedel, čo má čakať. Sám som nešiel, dnes už môžem akurát banovať, kebyže som ten typ, ale nie som, a tak čo už. Verím, že to bol zážitok.

  5. Pri hesle Mann’s Earth Band dobieham zameškané, ale môžem napísať, že ma albumy tejto skupiny zaujali. V prípade debutu by som vyzdvihol cover verziu Captain Bobby Stout a pochválim aj tie 60’s skladby…
    Hejkal, díky!

        1. Amerika je tabu, to ma neprekvapuje, ale Manfred Mann, čo si pamätám, tak nikde na našich hudobných fórach nevzbudzuje príliš pozornosti. Sem-tam nejaká zmienka, raz za sto rokov recenzia alebo spomienka a nulová dišputa. Je to zaujímavé.

          1. Z tuctu desek Earth Bandu z období 1972-82 jich mám 10 plus poslední studiovku 2006, některý z nich to se mnou táhnou celej poslechovej život. Neprošvihnul jsem ani tu jedinou možnost, která se mi naskytla, abych ho slyšel naživo (nedávno jsem vzpomenul) a před časem jsem sehnal i záznam bratislavskýho koncertu Beyond The Iron Curtain ’65 (#49/100): https://www.discogs.com/release/7635987-Manfred-Mann-Beyond-The-Iron-Curtain-Live-In-Czechoslovakia-Bratislava-7th-8th-Oct-1965
            Debut beru jako povedenej, ale nejradši mám desky od Messin’ (1973) po Watch (1978).

            PS: A někde mám profil, budu muset oprášit.

Pridaj komentár