Čierna hardrocková voda zatopila park

Nemecká rocková scéna 70. rokov ponúka viac ako štedrú dávku rôznorodej muziky, či už psychedelickú, džezovú, artovú, klasickú, bluesovú alebo hoci „hardovú“. A práve hard rock šiel k duhu zabudnutej formácii Blackwater Park, po ktorej ostal jeden šťavnatý album Dirt Box.

Jej počiatky možno vystopovať k dvojici Norbert Kagelmann (bicie) a Michael Fechner (gitara), ktorá sa počiatkom roku 1971 rozhodla, že klávesáci (konkrétne hrajúci na Hammondky) sú pliagou rockovej hudby, resp. je ich všade plno a celý ten pompézny, klasický a krautrockový ošiaľ im za to nestojí. Naopak, mali chuť zahrať si pekne od podlahy starým dobrým bluesom načuchnutý gitarový hard rock. Paradoxne, ubytovali sa v rodinnom dome v Grunewalde, ktorý patril práve klávesákovi, Burkhardovi Plengeovi. Ten bol v tom čase niečo ako mediátor, a preto si v jeho baraku veselo vyhrávali a „džemovali“ členovia berlínskej rockovej smotánky, ako napr. hráči zo skupín Karthago, Twangy Gang, Motivation a občas zaskočili aj chalani z Murphy Blend, ktorí skúšali neďaleko.

A práve basák Andreas Scholz z posledne menovanej skupiny kývol na to, že s našou spomínanou dvojicou vytvorí hardrockové trio. Zrodila sa kapela Blackwater Park.

Okamžite začali intenzívne skladať vlastné skladby, aby mohli vyraziť na pódiá, čo sa im zakrátko aj podarilo. V júni 1971 zažiarili na festivale v Herzbergu a v auguste sa im podarilo získať do zostavy anglického speváka Richieho Routledgea. Ten sa vybral z Londýna do Berlína okukať možnosti a hneď bola ruka v rukáve. Nakoľko sa mu nechcelo cvičiť staré skladby, prinútil kapelu zložiť úplne nový repertoár. Zaujali aj promotérov a ku koncu roka sa upísali značke BASF.

Debutový album Dirt Box nahrali v hamburskom štúdiu Windrose za štyri dni, od 17. do 20. decembra pod taktovkou W. Klausa. Produkoval ho J. Schmeisser a obal navrhol M. Fessel. Aj keď všade možne nájdete informáciu, že v tom istom roku stihol aj vyjsť, fyzicky to nebolo možné, album sa na pulty dostal až v novom roku. Rovnako vyšiel vo Venezuele a v roku 1973 dokonca v Japonsku. Nahrávanie bolo spichnuté narýchlo a hoci vypomohol aj Plenge, výsledok nebol podľa očakávaní muzikantov. Routledge bol natoľko sklamaný, že sa hneď po nahrávaní zbalil a zdúchol do Londýna. Kagelmann rovnako prepadol beznádeji a opustil kapelu krátko po ňom. Spätne sa tomu ostáva len čudovať, nakoľko muzika je to správne vytvrdená a dravá. Dá sa rozumieť večnej nespokojnosti muzikantov, ale ktovie, či v tom nebolo niečo viac.

Za pomoci Plengeho presvedčili ďalších muzikantov, ktorí hrali v Murphy Blend, a síce Wolfganga Rumlera (gitara, spev) a Achima Schmidta (bicie, spev), aby sa pridali. Za mikrofón sa postavil nováčik Felix Vietor (to meno má u nás nepochybne svieži zvuk). Celý blitzkrieg bol natoľko koordinovaný, že BASF okamžite vytlačila podpisové kartičky s novou zostavou. Ale to bolo všetko. Napriek tomu, že kapela úspešne koncertovala, vydavateľstvu sa nechcelo vrážať ďalšie peniaze do marketingu, nuž v roku 1973 odišiel Scholz, zbalil sa rovno po vystúpení na festivale v Bremerhavene, pričom celú svoju aparatúru predal nejakej anglickej kapele, čo vystupovala po Blackwater Park. Nečudo, že kapela sa zakrátko rozpadla.

Fechner ostal hudobníkom až do svojho skonu v roku 2001. Aktívnymi hráčmi boli a sú aj Schmidt a Vietor. Rumler sa naopak živí ako ozvučovací technik.

Album sa na cédečko dostal v roku 1992 vďaka iniciatíve Second Battle, na francúzskej značke Spalax Music vyšiel v tisícdevätstodevedesiatomšiestom. Po pirátskych ruských vydaniach (Second Life (2004) a ešte existuje aj ďalšie neurčité pirátske vydanie) si záujemcovia mohli napraviť chuť v roku 2015 vydaním od Long Hair. Zberatelia platní dostali reedíciu ako od Second Battle (1990), tak od Long Hair (2015).

Diskografia:

  1. Dirt Box (1972)

2 názory na “Čierna hardrocková voda zatopila park”

  1. Tak to si ma potešil. Zhruba pred tromi rokmi som zakúpil CD od Second Battle. Spomínam si, ako som vtedy na stránke Discogs striehol na jedného švédskeho predajcu, ktorý postupne prihadzoval tituly od tejto nemeckej firmy – podarilo sa. A som rád, že si na Blackwater Park spomenuli aj v Long Hair…
    Vďaka za profil!
    P. S.: Rovnako zaujímavá je aj kapela Murphy Blend.

Pridaj komentár