Chladný vietor do horúceho tanca

Carmen bola (a je) skupina, ktorá má v sebe viac ako kúsok španielskej ohnivosti. Rockovú hudbu 70. rokov tiahnucu ku flamencu rozhodne nemožno označiť za prevládajúci prúd, nuž nečudo, že má body k dobru za originalitu. Vydavateľstvo Angel Air v roku 2006 vydalo jej prvé dva albumy na dvojcédečku a tak sa mi po prvý raz dostala do ruky skupina, z ktorej vraj aj členom Jethro Tull padli sánky. 

Dancing On A Cold Wind je chronologicky druhým štúdiovým albumom kapely a hneď na úvod sa priznám, že ho mám o mikroskopický kúštik radšej ako prvý. Art rock ako remeň korenený úžasnými španielskymi ingredienciami vo Viva Mi Sevilla nemá chybu. Je tvrdý, živočíšny, ohnivý a strašne rád by som ho videl hraný a tancovaný na pódiu. Vrcholom albumu je pre mňa skladba I’ve Been Crying, ktorú som si zamiloval pre hlasový prejav speváčky, melódiu a mierne smutný a clivý podtón. Kebyže to nepíšem na web, priznal by som, že aj slzu som pri nej občas vyronil. A v podobnej pokojnejšej nálade sa nesú aj nasledujúce veci Drifting Along (krásna medzihra si zaslúži viac ako len vypočuť, treba ju precítiť) a She’s Changed. Melodika týchto vecí je neskutočná. Druhá menovaná spôsobuje, že krv tuhne pri spievanej pasáži, v postupnom gradovanom sóle hrozí explózia slasti, pri španielskom „dupáku“ a „lalákaní“ sa aj netanečník môjho typu vrhá do priestoru, čo viac dodať. Azda toľko, že je medzi nimi vklinená tvrdšia, ale stále v pomalšom tempe usadená krátka gitarová exhibícia She Flew Across The Room.

Každá skladba na albume je v podstate vymodelovaná z podobných ingrediencií, ale zároveň je originálom, ktorý nemá obdoby. To platí aj o skladbách, ktoré pôvodne tvorili suitu Remembrances. Šlo o skladby šesť až štrnásť, no na mojom cédečku sú písané samostatne a bez tohto názvu. Prepletené melodické, naliehavé, pomalé, divoké a iné pasáže majú síce názvy (je možné si ich prečítať v informáciách pri albume), nemá však cenu všade popisovať, ako je to úžasné a pospájané do vyššieho celku poslucháčskej a aj interpretačnej nirvány.

Bonusové skladby Quiriquitu a Out In The Street sú rovnako dobré ako albumové pecky, som rád, že sú tu zaradené. Tento album ma oslovuje spôsobom, ktorý hýbe vnútornými potrebami po krásne, silnými citmi a vášnivými túžbami. Nádhera.

P.S. Obal dosky je viac ako podobný francúzskej značke cigariet Gitanes.

P.P.S. S dátumom vydania je vcelku oštara. Na pôvodnej platni je uvádzaný rok 1974 (preukázateľne ho v tom roku nahrávali), ale na jej obale rok 1975. Sám netuším, čo si vybrať, asi lisovali ešte v roku 1974, ale napokon sa dielo dostalo na pulty až v roku 1975, čo sa vedelo pri tlači obalu. Alebo to bolo inak.

(upravené, pôvodne zverejnené na progboarde)

Skladby:
01. Viva Mi Sevilla 6:03
02. I’ve Been Crying 5:09
03. Drifting Along 7:19
04. She Flew Across The Room 1:31
05. Purple Flowers 5:18
06. Table Two for One 2:15
07. She’s Changed 2:58
08. Gypsy Girl (Caravan) 1:39
09. The City 4:06
10. Time (She’s No Lady) 1:24
11. People Dressed In Black 4:06
12. Dancing On A Cold Wind 2:11
13. The Horseman 3:46
14. She’s Changed 2:12

Zostava:
David Allen: spev, gitary
Roberto Amaral: perkusie, spev
Angela Allen: klávesy, spev
John Glascock: spev, basa
Paul Fenton: bicie
a
David Katz: husle
Mary Hopkin: spev
Chris Karan: perkusie
Tony Visconti: dychové nástroje

Dancing On A Cold Wind Book Cover Dancing On A Cold Wind
Carmen
art rock
Regal Zonophone
1975
LP, CD
14

2 názory na “Chladný vietor do horúceho tanca”

  1. Po prečítaní článku som si povedal, že to s Carmen predsa len ešte skúsim. Pred rokmi som nejako nezvládol debut Fandangos In Space a prestal sa o skupinu zaujímať. Druhý album Dancing On A Cold Wind však poriadne zamiešal kartami a s veľkou chuťou som sa vrátil aj k debutu a úplne zmenil názor. Ako sa vraví, človek sa učí celý život – výborné diela, nezabúdajme na nich…
    Hejkal, díky za recenzie albumov kapely Carmen!

Pridaj komentár