Burning Plague núka belgický bluesrock

Belgická rocková scéna zo 70. rokov sa drží v pozadí mediálnej priazne, ale to neznamená, že sa na nej nenájdu zaujímavé kapely a diela. Eponymný debut Burning Plague z roka 1970 je toho príkladom.

Burning Plague vznikla v roku 1969. Gitarista a spevák Michael Heslop sa síce narodil v Belgicku, ale bol to britský občan. V roku 1961 sa po vzore Hanka Marvina z The Shadows chopil gitary. Mal trinásť rokov. O dva roky neskôr sa stal členom bruselskej inštrumentálnej kapely Les Bourreaux, ktorej v roku 1964 na značke Decca vyšiel singel Surfin’ Rope/Zephyr. Nasledovalo členstvo vo formácii Eagles (nepliesť si s Američanmi) a Four of a Kind. Okrem toho často cestoval na ostrovy, kde sa stretával s gitaristami ako Peter Green, Paul Kossoff alebo Danny Kirwan. Four of a Kind sa rozpadli v roku 1969, pretože spevák Wim Hombergen a bubeník Roger Wollaert znenazdajky odišli do novo vznikajúcej ťažkotonážnej skupiny Kleptomania. Následne kapelu opustil aj basgitarista Jan-Jaap Janssen, a tak v nej ostal jediný člen – Heslop.

Dlho mu to nevydržalo. Už o pár dní mu pri dverách zazvonil kamarát, že pozná dvojicu hudobníkov, ktorí by s ním chceli hrať blues. Ako Roger Carlier (basa), tak Alex Capelle (gitara) síce nemali žiadne skúsenosti, o to viac však mali vôľu hrať. Chémia zafungovala a trojica rýchlo najala aj bubeníka. Šlo o Willyho Stassena z kapely The Mockingbirds. Prvú skúšku mali 21. júna 1969 a o mesiac stáli na pódiu. Kapelu pomenovali Worn to the Bone. Vystúpenie si síce našlo kladnú odozvu v publiku, ale technicky to bola katastrofa. Heslop to okomentoval slovami – Do pekla, všetko sa pokazilo. Prisámvačku máme spaľujúci mor! A tak vznikol názov Burning Plague. V septembri už hrali dva-trikrát do týždňa, v Belgicku a sem-tam i na severe Francúzska. Raz dokonca predskakovali britskej veličine Free. V novembri nahrali demo, ktoré ich kamarát Maurice Redlich, ktorý sa živil predajom hudobnej techniky, ponúkol značke CBS, ktorá kývla na to, aby kapela nahrala album.

Na prelome rokov 1969 a 1970 preto nahrala osem skladieb v dvoch štúdiách. V Madeleine v Bruseli a v Schelle v Antverpách. Všetky skladby nahrali spolu naživo a dohrali iba spev. V auguste 1970 vystúpila na festivale Jazz Bilzen spolu s Black SabbathKinks. Album Burning Plague sa na pulty dostal v novembri 1970. Viedol si nad očakávanie. Dňa 19. apríla 1971 sa vyšplhal na prvé miesto v belgickom albumovom rebríčku. Nečudo, že CBS chcela s kapelou podpísať ďalší kontrakt. Akurát, v deň podpisu sa Capelle rozhodol, že oznámi osadenstvu, že blues ho nebaví a odišiel hrať indickú muziku. Síce ho okamžite nahradil klávesák Michel Rorive, ale nešlo to a kapela sa rozpadla. Heslop sa pridal k formácii Doctor Downtrip a Stassen sa stal kameramanom francúzskych hereckých hviezd Alaina Delona a Gérarda Depardieuho. Aj preto asi odmietol účasť na reunione pôvodnej zostavy v roku 1993. Nahradil ho Paul van der Velden. Kapela nahrala album Two (1994) a Live At Last (1998 alebo 1999) a po sérii personálnych zmien sa opäť rozpadla. K ďalšiemu reunionu prišlo v roku 2013, Heslopa a van der Veldena doplnil basgitarista Serge Zanello. Kapela nahrala v januári 2014 štyri demo skladby, z ktorých jedna sa v roku 2015 dostala na jediné oficiálne vydanie debutu na CD.

A práve toto vydanie od Pseudonym Records sa mi podarilo získať do zbierky. Belgickú rockovú scénu nie je ľahké zohnať, keď som chodil služobne do Bruselu (už je to vyše desať rokov), skúšal som od domácich získať informácie, kde sa dá dostať k cédečkam ich domácich kapiel. Reakcie boli prekvapujúce. Jedni na mňa neveriacky pozerali, že kto už dnes kupuje hudbu na cédečkách, že také obchody u nich už ani nie sú. Ale boli. Jeden som našiel, akurát domáca scéna ich nezaujímala. Dali mi však telefónne číslo na akéhosi chlapíka, ktorý údajne vie zohnať, čo chcem. Aj som mu zavolal, ale nič z toho nebolo, pretože som chodil na jednu noc, nuž nebolo kedy riešiť súkromné dohadovačky. A preto je v mojej zbierke len pár albumov. Presne štyri. Tri som kúpil v bratislavskej predajni Roxy (Irish CoffeeIrish Coffee (1971) a WaterlooFisrt Battle (1970) a tento album) a jeden som dostal do daru (Jenghiz KhanWell Cut (1971)). No, dosť bolo jalových spomienok, poďme sa pozrieť na muziku Burning Plague.

Je to blues, neučesané, hrubé, neotesané. Zabudnite na Claptona a jeho mravné ospalé meditácie. Toto je hrubozrná emócia typu Taste. A je jedno, či ide o tempo svieže (A 38), pomalé (She Went Riding) alebo dokonca o akustickú harmonikovú záležitosť (Follow That Road). Kto má rád bluesrockové muzicírovanie, ten si príde na svoje. Samozrejme, prím hrá gitara. Ostrá, špinavá, podmanivá. Mohol by som vypichnúť obľúbené skladby, ako napríklad temnú Life Is Nonsense alebo záverečnú smršť Will I Find Somebody a pod, ale načo. Tých osem skladieb znie v princípe rovnako (dobre). Na mojom CD je aj jeden bonus z roka 2014, kedy kapela aktívne koncertovala. Skladba Shuffle On je na nerozoznanie od pôvodnej tvorby, čo je skvelé.

Mám podobné vykopávky rád a preto prihodím jednu hviezdu k hodnoteniu, dobrá muzika si ju zaslúži.

Skladby:

  1. A 38 2:51
  2. She Went Riding 8:16
  3. Follow That Road 3:28
  4. Hairy Sea 6:23
  5. Night Travellin’ Man 5:22
  6. First Time I Met You 4:39
  7. Life Is Nonsense 4:24
  8. Will I Find Somebody 5:42
  9. Shuffle On (bonus, 2014) 3:15

Zostava:
Michael Heslop: gitary, spev
Roger Calier: basa
Alex Capelle: gitara, piano
Willy Stassen: bicie, harmonika
Bonus:
Michael Heslop: gitara, spev
Serge Zanello: basa
Paul Van Der Velden: bicie

Burning Plague Book Cover Burning Plague
Burning Plague
blues rock
CBS
1970
CD (Pseudonym Records, 2015)
8+1

6 názorov na “Burning Plague núka belgický bluesrock”

  1. Profil, historie a recenze v jednom. Bezva počtení. Díky! Hned jsem album vytáhnul a poslouchám. Jak nejsem zatížen na bluesrock, nahrávku si užívám náramně. Správně přitvrzená a hrubá verze stylu.

    Mám v archivu CD od Progressive Line a CD od Pseudonym. To druhé má ve všech směrech kvalitnější zvuk, piráti z PL mohou posloužit jen jako nouzovka. Navíc mají přehozené strany původního LP, takže disk začíná skladbou Night Travellin’ Man, nikoli A38, jak má správně být.

    Album Two mám též, je to muzika stejného ražení, jako by ji ani nedělilo 25 let.

    Ještě dodám, že původní LP debutu se v solidním stavu prodává v cenách vysoko přes 200 EUR.

  2. Pamätám si na zoznámenie s blues rockom od Burning Plague, hneď som album hľadal e-shopoch. V tom čase sa však dal zohnať iba pirát od Progressive Line. Je naozaj fajn, že to konečne sprístupnili aj oficiálne, ten album si to zaslúži…
    Na tej belgickej scéne sa nachádzajú skutočné perly. Som veľmi rád, že si túto scénu pripomenul. Samozrejme, Burning Plague už mi hrá…
    Hejkal, díky!

Pridaj komentár