Buď na seba dobrý aspoň jedenkrát denne

Wales a rocková hudba? Prečo nie! Vezmime si napríklad formáciu Man a jej šiesty album Be Good To Yourself At Least Once A Day z roka 1972.

Kapela Man sa vymykala britskej škole, pohybovala sa na hrane nemeckého „kraut“-space rocku. Napokon, práve v Nemecku sa jej darilo, práve tam pôsobila najradšej. Kapela v roku 1972 prechádzala ďalšou z personálnych rošád. Zostavu opustil Martin Ace, ktorý so  svojou ženou založil kapelu The Flying Aces. Vzápätí kapela vyrazila jedného zo svojich zakladateľov – Dekeho Leonarda (už raz zo skupiny odišiel, po druhom albume, ale vrátil sa). Dôvod priznal sám Deke v rámci sprievodného slova reedície albumu na CD od Esoteric Recordings z roka 2007 – vraj bol nenapraviteľný nihilista. Hoci sám sa v tej dobe považoval za funkčné koliesko v dobre premazanom stroji, zvyšok súčiastok mal iný názor. A tak sa Leonard sústredil na novú kapelu – Iceberg. Koho by zaujímali podrobnosti, tak Martin s bubeníkom Williamsom mali zajačie úmysly už nejaký ten piatok. Jedného jarného večera sa v Swansea Jazz Clube členovia kapely (až na Leonarda, ktorý bol v Llanelli) zaplietli do „krčmovej bitky“ a skončili v nemocnici na ošetrení. Martin Ace si poranil ruku, keď chcel vraziť súperovi pohár s pivom do ksichtu, ale ten sa uhol, nuž sa pohár rozbil o zárubňu a ruka si to odniesla. Williams dostal fľašou úder do hlavy a vyviazol s ľahším otrasom mozgu. Muzikanti si preto dali pauzu a lízali si rany. Dopočuli sa o tom aj známi z kapely Neutrons – Port Talbot, Phil Ryan a Will Youatt. Zašli na návštevu, ktorá sa zvrhla na „džemovačku“. Nová zostava Man bola na svete.

Album Be Good To Yourself At Least Once A Day bol nahratý v septembri 1972 v Rockfield Studios v Monmouthe pod dohľadom zvukára Roya Barkera. Mixoval sa v londýnskych Trident Studios a produkcie sa ujala samotná kapela s výpomocou od Davea Edmundsa. Do predaja sa dostal v novembri. Ako si viedol?

Zo štyroch skladieb sa hneď dve stali koncertnými stálicami, ktoré kapela hrávala minimálne do roka 2018, kedy odohrala turné k 50. výročiu existencie. Ide o C’monBananas. Aby som sa priznal, tento album považujem za najlepší, aký kedy kapela nahrala (a to vravím s plným vedomým toho, že jej najnovšiu produkciu nepoznám). Štyri rockovo identifikovateľné kúsky si to v stredných tempách šinú nezadržateľne vpred, melódie prívetivo lákajú okolitých poslucháčov a vôbec! Pokiaľ máte náladu na meditatívnejšiu gitarovú muziku bez zbytočných komplikovaných umeleckých zámerov, prídete si na svoje! Obzvlášť, keď v hudbe vyhľadávate pozitívnu energiu. Po temnote niet na albume ani pamiatky, hoci niektoré pasáže sú správne zádumčivé a vážne. Kebyže si mám zvoliť jediný album od Man, ktorý si vezmem na opustený ostrov, je to tento.

P.S. Bonusové raritky zo štúdií (BananasRockfield Jam) boli nahrávané niekedy na jar 1972, a teda sa na nich podieľala ešte predchádzajúca zostava kapely.

Skladby:
1. C’mon 11:05
2. Keep On Crinting 8:18
3. Bananas 9:28
4. Life On The Road 7:18

Zostava:
Micky Jones: gitara, spev
Clive John: gitara, spev
Phil Ryan: klávesy, spev
Will Youatt: basa, spev
Terry Williams: bicie, perkusie

Be Good To Yourself At Least Once A Day Book Cover Be Good To Yourself At Least Once A Day
Man
psychedelic rock, space rock
United Artists
1972
LP, CD
4

Pridaj komentár