Blues z Laurelovho kaňonu

Laurel a Hardy. Populárna dvojica komikov z éry nemého filmu patrila k najlepším svojho druhu v histórii kinematografie. Album Blues from Laurel Canyon bluesového matadora Johna Mayalla s ňou síce nemá prakticky nič spoločného, ale minimálne v otázke kvality by sa našli styčné body. Neveríte?

Laurel Canyon je označenie oblasti v Hollywoode v Los Angeles. John Mayall tam trávil dovolenku potom, čo rozpustil svoju „nadžezlú“ kapelu Bluesbreakers. V roku 1968 sa mu pritom darilo. Ako singlové nahrávky, tak album Bare Wires zaznamenali mohutný ohlas medzi poslucháčmi i odbornou kritikou. Turné malo rovnaký efekt, napriek tomu sa kapelník v polovici júla, uprostred šnúry v Nemecku, z ničoho nič rozhodol, že je koniec. Vyrazil všetkých členov (až na gitaristu Micka Taylora) a zostavil si menší sprievodný band. Osobne neľutujem, však trojica Hiseman, Heckstall-Smith a Reeves založila jednu z mojich najobľúbenejších skupín – Colosseum. A neuškodilo to ani Mayallovi. Okamžite najal rytmiku v zložení Stephen Thompson (basa) a Colin Allen (bicie). Druhý menovaný bol džezovo vyškolený profík, ktorý hral v 60. rokoch vo formácii Zoot Money’s Big Roll Band a s viacerými bluesovými esami (napr. John Lee Hooker, Sonny Boy Williamson, Memphis Slim), alebo s Donovanom či Bobom Dylanom. Po Mayallovi fungoval v Stone The Crows (spolu s Thompsonom) a poznajú ho aj priaznivci holandského artrocku, hral na albume Hamburger Concerto skupiny Focus.

Mayall sa vzápätí porúčal na trojtýždňovú dovolenku do Los Angeles. V oblasti Laurel Canyon trávili čas mnohí hudobníci, Mayall sa tam dal dokopy s členmi boogie veličiny Canned Heat. A tento pobyt ho natoľko inšpiroval, že napísal hneď niekoľko skladieb. Po návrate do Británie absolvoval niekoľko koncertov s novou zostavou a rýchlo sa vrhol na nahrávanie nového albumu. Blues from Laurel Canyon bol nahratý za tri dni (26.-28. augusta 1968) a na pulty predajní sa dostal v novembri. Kapela vydala aj niekoľko singlov, úspešne koncertovala, ale v januári 1969 bolo po nej. Thompson odišiel ako prvý, následne zavolal Taylorovi Jagger, reku, poď do Rolling Stones, a on šiel. Nečudo, že to zabalil aj Allen. Poďme však k Blues from Laurel Canyon.

Džezové pnutie by ste v dvanástich skladbách hľadali márne. Mayall sa vrátil k blues, ale vidiac trendy, pritvrdil a nevyhýbal sa ani psychedélii. Úvodná pecka Vacation by sa nestratila na žiadnom hardrockom albume, v kontexte diela ide skôr o výnimku. Väčšina skladieb si bluesovo ševelí. Čochvíľa to rezko odsýpa (singlovka Walking on Sunset) alebo minimalisticky dumá (Laurel Canyon Home). Rázna skladba 2401 sa dostala aj na singel, čoby b-strana (a-strana bola The Bear). Ťažkotonážna bluesovka Ready to Ride mi vyhovuje, šamanská náladovka Medicine Man má v sebe čosi znepokojivé. Pokiaľ hľadáte v bluesovej hudbe niečo neuchopiteľné, ten „naozajstný fíling“, tu ho máte! Mayall je majstrom sekaného rytmu, typická „mayallovka“ je pre mňa Somebody’s Acting Like a Child. The Bear má v sebe niečo z boogie á la Canned Heat. Swingovka Miss Jane nemá chybu, vidno, že keby chceli, mohli by si všetci hráči privyrábať niekde v džezovom bare. Napokon, aj pokojná a zádumčivá skladba First Time Alone by do nočného podniku skvelo zapadla. To Long Gone Midnight má v sebe dávku zlovestnosti, atmosféru pekne zvýrazňujú Hammondky. A sme vo finále! Deväťminútová smršť Fly Tomorrow začína z ticha, postupne nabaľuje energiu a poslucháč sa zrazu prichytí, že nepočúva temnú náladovú dumku, ale ráznu rockovú nádielku, ktorej dominuje vynikajúce gitarové sólo. Končíme do ticha.

Mayall bol v 60. rokoch prominentným bluesovým činiteľom a to nielen v Británii. Tento album to dokazuje s prehľadom. Radím si o do medailovej trojice spolu s Bare WiresBlues Breakers with Eric Clapton.

Na záver spomeniem (a zaspomínam si) na kontakt s Taylorom. Skvelých bluesových gitaristov je pomerne veľa, ale len pár malo tú česť stáť v čele popularity v časoch, kedy blues predstavovalo progresívny smer vývoja rockovej hudby. A ešte aj po boku velikánov typu John Mayall. Že im to spolu hralo, dokazuje Blues from Laurel Canyon. To, že pomohol Rolling Stones nahrať ich najlepšie diela (čím nemyslím Exile on Main St.), je len perličkou na torte. Videl som ho hrať 3. marca 1998 v Bratislave v PKO a som rád, že sa tak stalo. Bol to jeden z tých koncertov, od ktorých som nič nečakal a dostal som viac ako som sa odvážil dúfať. Ani by som nešiel, keby na tom otec nenástojil. Ďakujem.

Skladby:

  1. Vacation 2:48
  2. Walking on Sunset 2:53
  3. Laurel Canyon Home 4:33
  4. 2401 3:47
  5. Ready to Ride 3:34
  6. Medicine Man 2:45
  7. Somebody’s Acting Like A Child 3:27
  8. The Bear 4:41
  9. Miss James 2:27
  10. First Time Alone 5:08
  11. Long Gone Midnight 3:29
  12. Fly Tomorrow 9:01

Zostava:
John Mayall: gitara, harmonika, klávesy, spev
Mick Taylor: gitara
Stephen Thompson: basa
Colin Allen: bicie, tabla
a
Peter Green: gitara (10)

Blues from Laurel Canyon Book Cover Blues from Laurel Canyon
John Mayall
blues rock
Decca
1968
LP, CD
12

3 názory na “Blues z Laurelovho kaňonu”

Pridaj komentár