Na kolená, na nohy, mestá horia rovnako ako koľaje do pekla

V hardrockovej muzike by ste ťažko našli originálnejšiu kapelu, než bola (a v podstate stále je) americká formácia Blue Öyster Cult. Pre okultný imidž bola neprávom deklasovaná ako druhotriedna variácia na Black Sabbath, pritom s ostrovným hardrockom mala spoločného skôr menej ako málo. Šla si svojou cestou a pre mňa predstavuje jednu z najlepších formácií, aké kedy stáli na pódiách. Apropo, pódiá, jej prvý koncertný (dvoj)album On Your Feet Or On Your Knees (1975) je niečím výnimočným. Neveríte?

Vaša vec! Dovoľte mi však poukázať na toto dielo niekoľkými oslavnými odsekmi, aby sa mu dostalo pozornosti aj v našich končinách. Kým britské veličiny (menovať azda nemusím) sa poza železnú oponu dostávali, takpovediac, rutinne (skrátka, kto chcel, ten sa k nim nejako dopracoval), americké formácie to mali ťažšie. Nehovoriac o tom, že hardrocková muzika spoza Atlantiku mala svoje špecifiká. Buď bola nesmierne tvrdá a priamočiara (Grand Funk Railroad, Sir Lord Baltimore), prípadne „svojská“ (Captain Beyond, James Gang) alebo „čudná“ (Blue Öyster Cult). Navyše, málokedy koketovala s klasikou a excelentné muzikantské výkony tiež často neboli na prvom mieste. Posledné rozhodne neplatí o brilantných hráčoch v Blue Öyster Cult, navyše, ich skladateľský potenciál prichádzal prakticky po celú dobu aktívneho vydávania albumov s veľmi špecifickými motívmi, náladami a inštrumentálnymi výkonmi, takže dodnes prakticky neexistuje druhá kapela, ktorá by znela ako oni.

A čo je ešte lepšie, koncertne to Bloom, Rooser, Lanier a Bouchardovci dokázali vygradovať nesmiernym nasadením, nuž mám ich živáky radšej ako štúdiovky. Čisto štatisticky, na album sa dostala trojica skladieb z každého dovtedajšieho štúdiového albumu kapely, nechýbajú dva covery a jedna koncertná inštrumentálka Buck’s Boogie, ktorá vyšla na kompilácii rôznych kapiel The Guitars That Destroyed The World (1973).

Úprimne, od prvých momentov do finále je to vyhliadková jazda zábavným parkom a etalón toho, ako má koncertný album vyzerať. Album je kompiláciou z piatich destinácií amerického turné, nedá sa však spoznať, že nejde o jedno kontinuálne vystúpenie. Takmer polovica vecí má sedem minút a viac, pripravte sa na nekonečné orgie plné jedinečnej melodiky, gitarových i klávesových sól, šťavnatých improvizácií, temp, z ktorých by nejeden srdcovocievny pacient dostal infarkt… V neposlednom rade je to nárez, mäso, a teda všetko to, čo stojí v opozícii k vegánskemu popu. Mohol by som menovať skladbu po skladbe a rozplývať sa nad nimi, aký by to však malo význam? Skúste si ich raz vypočuť a názor si urobíte sami. Obzvlášť, keď tento rok vyšla reedícia od Music On CD (booklet je síce niekoľkostranový, ale okrem životného minima údajov obsahuje predovšetkým fotografie kapely bez textov).

Milujem koncertné albumy a On Your Feet Or On Your Knees je jedným z najlepších, aké poznám. Originálna rocková muzika v pekelnom nasadení, čo viac si priať.

Skladby:

  1. The Subhuman 7:29
  2. Harvester Of Eyes 4:58
  3. Hot Rails To Hell 5:29
  4. The Red & The Black 4:33
  5. Seven Screaming Diz-Busters 8:50
  6. Buck’s Boogie 7:06
  7. Last Days Of May 4:38
  8. Cities On Flame 4:06
  9. ME 262 8:18
  10. Before The Kiss (A Redcap) 5:12
  11. Maserati GT (I Ain’t Got You) 9:02
  12. Born To Be Wild 6:21

Zostava:
Eric Bloom: spev, gitara, sytezátor
Donald (Buck Dharma) Rooser: gitara, spev (7, 10)
Albert Bouchard: bicie, gitara, spev (8)
Joe Bouchard: basa, spev (3)
Allan Lanier: gitara, klávesy

On Your Feet Or On Your Knees Book Cover On Your Feet Or On Your Knees
Blue Öyster Cult
hard rock
Columbia
1975
LP, CD
12

2 názory na “Na kolená, na nohy, mestá horia rovnako ako koľaje do pekla”

  1. Blue Oyster Cult je svojský a tým ma oslovuje. Je to trošku iné ako muzika z Británie, ale pestrosť nikdy nie je na škodu. Podľa mňa je vcelku na škodu, že kapelu dávajú do súvisu s Black Sabbath, kvôli okultnému imidžu, ale tým si prešli aj Black Widow. Skrátka, čo tam po muzike… 🙂

  2. Nemám veľa skúseností s touto skupinou. V zbierke mám tri albumy – Blue Öyster Cult (1972), Secret Treaties (1974) a Agents Of Fortune (1976). O ďalšiu tvorbu som sa príliš nezaujímal. Priznám sa, nijako zvlášť ma hudba Blue Öyster Cult nezaujala, preto sa jej venujem iba okrajovo. Ak sa povie Blue Öyster Cult, v ušiach mi okamžite znie skladba Cities On Flame With Rock And Roll.
    Živák som si vypočul, díky za inšpiráciu, rovnako tak za recenziu!

Pridaj komentár