Bloodrock – etalón tvrdej muziky

Americká hardrocková skupina Bloodrock je pokladaná za jednu z najvýznamnejších predchodkýň heavy metalu a prisahajú na ňu aj stoner rockeri. Prečo? Odpoveď môžeme nájsť na debutovom albume Bloodrock (1970).

Skupina pochádzala z Texasu, z mesta Fort Worth. Počiatky možno nájsť vo formácii Naturals, ktorá od roka 1963 hrala prevažne cover verzie a ostal po nej jeden singel Hey Girl/I Want You (1965). V zostave hrali Jim Rutledge (bicie, spev), Nick Taylor (gitara), Ed Grundy (basa) a Dean Parks (gitara). Krátko po vydaní singla si zmenili názov na Crowd + 1. Nasledovali ďalšie tri single, až sa v roku 1967 porúčal Parks, aby mohol riadiť The Sonny & Cher Show. Nahradil ho gitarista Lee Pickens a pridal sa aj klávesák Stevie Hill. Kapela si v roku 1969 zmenila názov na Bloodrock. Odporučil im ho ich manažér Terry Knight (mal pod palcom aj Grand Funk Railroad). Na prelome marca a apríla 1970 vyšiel debut Bloodrock. S druhým albumom nazvaným 2 (1970) sa dostavil komerčný úspech a kapela zabodovala aj v singlových rebríčkoch so skladbou D. O. A. Na albume bubnovala nová posila Rick Cobb, keďže Rutledge sa sústredil už iba na spev. Tento stav sa zachoval i pri albume s poradovým číslom 3 (1971). Rutledge i Pickens odišli po nahratí štvrtého albumu U.S.A. (1971), nahradil ich Warren Ham (spev, flauta, saxofón), čím sa výrazne zmenil aj štýl muziky. V roku 1972 vyšli albumy PassageLive. V roku 1973 odišiel Cobb a nahradil ho Randy Reader. V roku 1975 kapela nahrala materiál na album Unspoken Words, ktorý však vyšiel až v roku 2000 ako súčasť kompilácie Triptych. Kapela sa  v pôvodnej zostave zjavila na pódiách v roku 2005, v roku 2010 zomrel Taylor a v roku 2013 Hill.  A ešte niečo. So skupinou spolupracoval aj známy gitarista John Nitzinger, ktorý pre ňu zložil viacero skladieb, hoci nikdy nebol právoplatným členom kapely.

Dosť bolo nudných faktov! Poďme sa pozrieť na debut. Predsa len však ešte odbočím. Z nejakého dôvodu sa v hrubej americkej hardrockovej muzike darilo spevákom-bubeníkom. Napadá mi hneď niekoľko mien, Don Brewer z Grand Funk Railroad, John Garner zo Sir Lord Baltimore, no a Jim Rutledge z Bloodrock. Neviem, čím to je, ale tejto muzike to svedčalo.

Deväť skladieb na albume predstavuje to, čo si ja osobne predstavujem pod najtvrdším hard rockom. I keď sú v zostave klávesy, nečakajte britský variant muziky. Žiadne jemné vrstvenie á la Uriah Heep alebo sofistikované tvrdenie muziky po vzore Deep Purple sa nekoná. Skôr ide o surovú a miestami temnú zvukovú hradbu. Už úvodná skladba Gotta Find My Way nastaví parametre toho, čo na albume bude znieť. A že je to riadna nálož! Užívam si ju celú celistvo a celoročne. Nebudem vymýšľať opis toho istého skladbu po skladbe, ale jeden moment musím zmieniť osve. Vražedná gradácia na záver sa vtelila do dvojice skladieb Fantastic Piece Of Architecture a Melvin Laid An Egg. Prvá je nesmierne silným „slaďákom“, druhá zasa esenciou hrubého drsného hard rocku. Na toto vyvrcholenie sa vždy teším a nikdy ma nesklamalo. Neskutočný zážitok!

Jeden z najlepších a najtvrdších albumov, ktorý zrodil rok 1970, to je Bloodrock. Milujem ho.

Skladby:

  1. Gotta Find A Way 6:29
  2. Castle Of Thoughts 3:25
  3. Fatback 3:20
  4. Double Cross 5:13
  5. Timepiece 5:56
  6. Wicked Truth 4:44
  7. Gimme Your Hand 2:41
  8. Fantastic Piece Of Architecture 8:44
  9. Melvin Laid An Egg 7:24

Zostava:
Jim Rutledge: bicie, spev
Lee Pickens: sólová gitara, vokály
Nick Taylor: gitara, vokály
Eddie Grundy: basa, vokály
Stevie Hill: klávesy, vokály

Bloodrock Book Cover Bloodrock
Bloodrock
hard rock
Capitol Records
1970
CD (Repertoire Records, 1995)
9

13 názorov na “Bloodrock – etalón tvrdej muziky”

  1. Skupinu jsem neznal, říkal jsem si co s penězi, do hrobu si je nevezmu koupím si to CD. Když jsem si to objednával u Petra Matouška v Novém Boru, tak mi říkal to znám, to jsou ti američtí Uriah Heep. Dnes mi CD přišlo, poslouchám to a jsou to američtí Uriah Heep. Není to úplně můj šálek čaje, ale dá se to. Díky za tip.

  2. BLOODROCK – výborná klasika, ke které se vždy rád vracím. Hard rockový čistokrevník z chovu, kde hned vedle musel být ustájen další takový se jménem LUCIFER’S FRIEND. Debuty obou kapel jsou stejně divoké a charismatické.

  3. Obával jsem se větší surovosti, ale nakonec to nebylo tak zlé. Druhá polovina desky mi připadá lepší té první. Dvojice skladeb Timepiece a Wicked Truth je super a závěrečná Melvin Laid An Egg vyvrcholením, jak má bejt. Já jsem spokojenej.

  4. Ba, je to hard rock jak řemen, taky ho rád. Dík za bezva četbu!

    Na adresu formace připomenu pár slov ze svý starší poznámky: “… bezpochyby si zaslouží připomínat, však byli kapelou s výrazným hráčským potenciálem a kvalitním autorským zázemím… při poslechu Bloodrock se mi vždycky vybaví paralela s jejich anglickýma souputníkama Tucky Buzzard. Obě kapely zkraje sedmdesátých let vydali pět skvělých alb během necelých tří let (1970-72/1971-73), obě spolupracovali s celebritou (Terry Knight/Bill Wyman) i zvučným labelem (Capitol/Purple) a oběma to bylo k ničemu…”

    Zpívající bubeník pro mě vždycky byla kategorie k neuvěření, hodná obdivu.

    1. Som rád, že som ťa potešil. Spievajúci bubeník je stále kuriozita, hoci ich nebolo až tak málo, ako by sa zdalo. Napokon, túto disciplínu som si párkrát vyskúšal i ja a musím konštatovať, že radšej nespievam. Asi aj diváci by so mnou súhlasili. 🙂

      To s tým Tucky Buzzard je zaujímavé porovnanie a súhlasím. Je záhadou, prečo niečo nevyjde.

Pridaj komentár