Štrkáč so Siksikmi hrajú do tanca

90. roky minulého storočia sú pre mňa dobou tínedžerského nadšenia a objavovania životných radostí, tých obligátnych hedonistických slastí typu sex&drugs&rock‘n’roll. Cudne opomeniem prvé dve a zameriam sa na muziku. V rámci rozrastajúceho sa nadšenia k južanskému rocku sme pátrali, čo to dalo, čo by sa popri Lynyrd Skynyrd a Molly Hatchet mohlo hodiť. V tej dobe bol internet v plienkach, vypomáhali zahraničné rockové časopisy, jeden gitarový (dodnes ho máme kdesi doma odložený) sa tematicky zameral na southern rock a poskytol toľko inšpirácie, že nám s bratom vystačil na roky nákupov. Okrem iného sa tam promenádovala kapela Blackfoot

V tom čase sme, myslím, boli chudobní nevojaci na civilnej vojenskej službe, nuž sme každú investíciu do mrzko drahých cédečok zvažovali, čo to šlo. Pri Michalskej bráne vtedy fungoval obchod Bontonland, kde mali neskutočnú zmesku muziky, ktovie, kto tam viedol akvizičné oddelenie. Každopádne ste popri, čo ja viem, Spice Girls našli v pohode aj album Marauder od Blackfoot. Kúpili sme si ho. Lenže bolo evidentné, že kapela mala toho na svedomí podstatne viac a iného nosiča v Bratislave azda ani nebolo. Prieskumom webu sme došli na to, že existuje akýsi jednodiskový výber Rattlesnake Rock‘N’Roll: The Best Of Blackfoot. V dobách, kedy sa internetbanking a e-shopy ešte len liahli v hlavách kapitalistických vizionárov, nebolo veľmi na výber. Zašiel som do Roxy (vtedy ešte na Vysokej) a nechal si predmetnú výberovku objednať. Po pár týždňoch prišla a nastali hody.

Kapela vďačí za svoj úspech predovšetkým gitaristovi Rickymu Medlockeovi (už počiatkom 70. rokov hral s Lynyrd Skynyrd čoby bubeník, od polky 90. rokov sa k nej vrátil a je tam dodnes, hoci to vyzerá, že jej činnosť je ukončená), ktorý spolu s Charliem Hargrettom (gitara), Jacksonom Spiresom (bicie) a Gregom T. Walkerom (basa) predstavuje prvú a klasickú zostavu kapely. Inak, až na Hargretta sú to všetko indiánski miešanci, takže pomenovanie Blackfoot prekvapí len tých, čo si pod týmto pojmom predstavujú neumyté dolné končatiny. Po dvoch slušných dielach No Reservation (1975) a Flyin’ High (1976) prišiel prelom v podobe trojice zvieracích albumov (obaly platní sa pýšili kobrou, panterom a orlom), ktoré na prelome 70. a 80. rokov vyniesli skupine ohlas aj za hranicami USA. Po koncertnom albume Highway Song Live (1982) došlo dokonca k tomu, že sa k nej pridal samotný Ken Hensley (áno, ten z Uriah Heep) a vydal s ňou dva albumy Siogo (1983) a Vertical Smiles (1984). Potom to šlo rýchlo z kopca. Medlocke vyprodukoval s rôznymi zostavami tri ďalšie albumy a napokon sa vrátil k Lynyrd Skynyrd. Kapela sa na pódiá vrátila v roku 2004, po čase v nej nehral už ani jeden zo zakladajúcich členov a aktuálne je pod Medlockovým dohľadom, ale kto by chcel počúvať cover band bez albumov s pôvodnou tvorbou, nech už je to hoci aj s požehnaním zakladateľa, však?

Nenápadná výberovka Rattlesnake Rock‘N’Roll: The Best Of Blackfoot nie je ani reprezentatívna, tobôž dokonalá. Teda, ak to berieme z pohľadu kapely v jej mnohorakých premenách. Úzkoprso sa sústredí na trojicu zvieracích albumov Strikes (1979), Tomcattin‘ (1980) a Marauder (1981) a živák Highway Song Live. Titulná skladba z druhého albumu a dve veci z albumu Medicine Man (1990) akoby tam niekto vrazil takmer proti svojej vôli, aby mala hlavná šou nejaké intro a codu. Zabudnite na Kena Hensleyho!

Akokoľvek to možno vyznie zvláštne, aj tak je to parádny kompilačný album. Každá jedna z osemnástich skladieb by sa dala, obrazne povedané, tesať do kameňa pre budúce generácie. Megapecky typu Train, Train, Highway Song (odpoveď na Free Bird), Fox Chase alebo Good Morning dopĺňajú ďalšie skvelé fláky (Diary Of A Working Man je pre mňa dodnes jednou z najlepších rockových balád, aké som kedy počul). Nechýba tiež verný cover Wishing Well. Kapela, čo vzdá hold Free, nemôže byť zlá! Blackfoot hrali pekne od podlahy a neotesanejšiu južanskú muziku len tak nenájdete, pretože jej na svete jednoducho niet! Azda len tie posledné dve skladby z 90. roka by som oželel, ale zvykol som si na ne. Navyše, niekoľkostranový booklet obsahoval príjemnú esej o kapele, neviete si predstaviť, aké to bolo, získavať informácie o skupinách, ktoré u nás nikto nepočul. Dnes máme Google a všetko je otázkou sekúnd, ale koncom 90. rokov boli booklety rešpektovaným a ceneným zdrojom poznatkov. A až tu Google nebude, budú zas.

Pokiaľ chcete úvod do Blackfoot, inú možnosť ani nemáte. Kapela je kruto skúpa na výberovky, prakticky žiadne nemá. Je to asi škoda. Pre mňa má toto cédečko hodnotu nevyčísliteľnú miestnou hviezdičkovou škálou. Lemovala moje dospievania, hltal som ju v dávkach, ktoré z obžerstva robia priestupok a nie smrteľný hriech. Muzika je to parádna, v južanskom rocku jedinečná, právom je kapela radená medzi velikánov popri Lynyrd Skynyrd, Molly Hatchet, Outlaws a Allman Brothers Band. Pokiaľ ste sa s ňou ešte nestretli, neváhajte!

P. S. Iste, dnes už mám tvorbu kapely zmapovanú podrobne, prišli ďalšie albumy do zbierky, niektoré som oželel, ale tento výber si vždy rád pustím a je mi nádherne.

Skladby:
01. Feelin‘ Good 2:50
02. Left Turn On A Red Light 4:40
03. Wishing Well 3:15
04. Train, Train 3:38
05. Highway Song 7:34
06. Gimme, Gimme, Gimme 4:07
07. Every Man Should Know (Queenie) 3:46
08. Spendin’ Cabbage 3:19
09. Fox Chase 4:24
10. Diary Of A Working Man 5:39
11. Too Hard To Handle 4:07
12. Fly Away 3:01
13. Rattlesnake Rock‘N’Roller 4:05
14. Good Morning (live) 3:51
15. Road Fever (live) 6:04
16. Trouble In Mind (live) 1:54
17. Doin‘ My Job 4:01
18. Guitar Singers Song And Dance 5:29

Zostava:
Rickey Medlocke: spev, gitara
Charlie Hargrett: gitara
Greg T. Walker: basa, vokály
Jakson Spires: bicie, perkusie, vokály
a
hostia

Rattlesnake Rock 'N' Roll: The Best Of Blackfoot Book Cover Rattlesnake Rock 'N' Roll: The Best Of Blackfoot
Blackfoot
southern rock
Rhino Records
1994
CD
18

7 názorov na “Štrkáč so Siksikmi hrajú do tanca”

  1. Molly Hatchet se mi zdaji trochu tvrdsi. Nerikam, ze jsou spatni. V cem zacali Allman Brothers Band v tom pokracuji Molly Hatchet. Ale pokud jsi ujety na Molly Hatchet velmi doporucuji usa kytaristu Gary Eisenbraun a lp The Window 2016. Myslim si, ze je to jeste lepsi, podobnost s Molly Hatchet je tu patrna, ale je to takovy tip, treba jsem dobre poradil.

  2. Blackfoot patri do zlate trojice s Lynyrd Skynyrd a 38 Special. Me prvni alba byla Siogo a Vertical Smiles. Je to muzika, ktera nikoho neurazi. Dnes jiz mam vse a je pravda, ze lp Marauder patri mezi me tzv. kone. Mam je vzdy po ruce, abych i v noci vedel kam sahnout. Pekny clanek. Diky za vsechny nadsence jizanskeho rocku.

    1. Ha, další trojice, kterou neznám.. ale pravda, na jihu se moc neorientuju. Z toho, co jsem kdy slyšel, bych do zlatý trojky k Lynyrd Skynyrd a Blackfoot bez váhání zařadil Molly Hatchet, bo moje poslechová zkušenost s 38 Special byla tristní.
      Jinak, zrovna alba Siogo a Vertical Smiles s Hensleym nepovažuju za typický Blackfoot a v jejich diskografii mám jiný favority.
      A paradoxem budiž fakt, že přes celoživotně vlažný vztah k southern rocku jsem z tý “svý” trojice slyšel dvě kapely naživo, a to sem zas tak často nejezdili… Jen Molly Hatchet jsem si nechal ujít a teď mi to se.e.

Pridaj komentár