O pôvode druhov skrz, ehm, trojky

Neviem, prečo sa v rockovej hudbe v rámci žánrov vyprofiloval termín – veľká trojka. V Británii máme veľkú hardrockovú trojku (Deep Purple, Black Sabbath, Led Zeppelin), v talianskom progresívnom rocku zasa veľkú progresívnu trojku (Premiata Forneria Marconi, Le Orme a Banco del Mutuo Soccorso). Ani sa nechcem zamýšľať, aká je veľká švédska trojka… Každopádne, poďme radšej na bezpečnejšie pole mravného povedomia a zo sendviča talianskej trojice (hm, no nič…) vezmime stredného velikána. Banco del Mutuo Soccorso je pre milovníkov progresívneho rocku niečo ako Justin Bieber pre tých, čo hudbu nikdy milovať nebudú. Druhý album z dielne velikánov, Darwin!, lemoval talianske vianočné priania v tisíc deväťstosedemdesiatom druhom spôsobom, ktorý možno označiť jediným slovom – túžobne.

Pre mňa to bola kapela, ku ktorej som sa dostal vďaka stránkam Progarchives, ktoré mali pre túto muziku vyčlenenú samostatnú sekciu, ktorej predsedal rebríček naj albumov danej éry a daného žánru. Darwin! tam pred tou dekádou, či aj kúštik viac, čo som sa začal o taliansku rockovú hudbu zaujímať bližšie, trónil neodolateľne vysoko. Dnes je aktuálne na druhom mieste.

Napriek uvedenému mi chvíľu trvalo, kým som sa k nemu dostal. Kapelu Banco del Mutuo Sossorso som si do zbierky zaradil prostredníctvom chutného dvojdiskového výberu Gli Anni 70, ktorý suploval ako prvé tri albumy (o ostatnú tvorbu ani nezavadil!), tak nejaké raritky z obdobia pred vydaním prvého albumu. Bavíme sa o rozpätí rokov 1970-1973. O ére, ktorá mi je blízka. Ale späť k téme zvanej Darwin!. Keď som sa venoval projektom s talianskymi partnermi, navštevoval som pravidelne Rím a Florenciu. A práve vo Florencii som si koncom apríla roku 2009 v jednom obchode do košíka pribalil ako Darwin!, tak Collage od Le Orme.

Aká je muzika Banco del Mutuo Soccorso? Živelná. Inštrumentálne namakaná. Pýši sa mamutím spevom. Ohuruje každým okamihom svojej prítomnosti. Ctí odkaz britských velikánov artrocku (Emerson, Lake & Palmer, Genesis alebo Gentle Giant boli v Taliansku hádam rovnako populárni ako Putin medzi neprenasledovanými bojovníkmi za slobodu v krutých a neľudských podmienkach demokratických režimov), nezapredáva svoje Apeninské korene. Spev v taliančine s operným nádychom presúva ťažisko nálady kamsi do oblasti vážnej hudby, ktorú nik nebral serióznejšie, než horkokrvní potomkovia Italikov, ktorí nekompromisne vymazali Etruskov z povrchu zeme. Od albumu, ktorý si do názvu prizval autora spisu O pôvode druhov, nemožno preto očakávať nič menšie, než monumentálnu a komplexnú hudbu lemovanú ideou koncepčnosti.

Dielu v dobrom predsedá hneď úvodná osemnásť minútová suita L’Evoluzione, ktorá obsahuje všetko, čo od Banco del Mutuo Soccorso môžete dostať. A málo toho veru nie je! Preháňajú sa v nej stáda inštrumentálnych pasáží, od prvokov v pozvoľnom úvode, keď bol život na našej planéte v plienkach, cez prvohorné úteky rýb na súš, čo v konečnom dôsledku viedlo k zrodu rybárov (z kontextu logicky vyplýva, že ide o iný výraz pre kanibalov) až po ostrý nástup druhohorných plazov, ktorých upečie zaživa kus vesmírneho šutra, čím sa stane vzorom pre inkvizíciu. Treťohorné cicavce nám prinesú záľubu v nasávaní, čomu sa dodnes tešia najmä ovocní výpalníci. A po dobe ľadovej nastáva vek dvojitého sapiensa, čo je samo o sebe desivé. Text skladby je však viac zameraný na kacírske vyjadrenia typu – Boh je mŕtvy, Adam dtto, hlavne, že fosílie sú večné. Skrátka, je to svieži závan náboženského vzdoru z miest, ktoré gniavi tieň Vatikánu (kapela pochádzala z Ríma). Ak si myslíte, že sa po toľkej dávke vážnej hudby nadýchnete v niečom pokojnejšom, zabudnite! La conquista della posizione eretta je temnejšia a drvivejšia verzia apokalypsy. Na nádej by nepomyslel ani Ježiš, nieto bežný človek bez mocného otca za chrbtom. Priaznivci Emerson, Lake & Palmer si počas osem a pol minúty prídu na svoje. Napokon, kapela mala dvoch klávesákov. Spev, až sa na chvíľku objaví, má v sebe toľko emócií, že by z toho porotcov slovenských súťaží porazilo. V záplave unifikovanej popovej sterilnosti sa city nenosia, o nich sa iba „žvásta“, akoby fakt, že sa nejaká celebrita (toto je hanlivý výraz, aby bolo jasno) vyjadrí, ako je jej instantný polotovar určený konzumentom bez chute plný naozajstných vášní, stačil na to, že sa lož stane pravdou. Vďaka médiám to tak aj je. Nič to, kto chce počuť naozajstné vokálne emočné vzplanutie, ten má k dispozícii prejav Francesca DiGiacoma.

Ak ste na pokraji príčetnosti, nebojte sa, oddýchnete si s krátkou pokojnejšou skladbou Danza Dei Grandi Rettili. Bol to nevyhnutný choreografický ťah, pretože nasleduje brutálna rocková jazda   Cento Mani E Cento Occhi, ktorá si neberie pred ústa nielen servítky, ale ani zdravotnú rúšku. Napáli to do poslucháča spôsobom, ktorý usvedčuje teroristov jazdiacich s dodávkou po pešej zóne z nedostatku entuziazmu. Napokon ju poriadkové zložky uväznia. Akokoľvek sa to javí ako záslužný čin, album týmto činom utrpí. Zvyšná trojica (nebojte sa, nie veľká) skladieb, 750,000 anni fa … L’amore?, Miserere Alla Storia a Ed Ora Io Domando… (názov je dlhší ako trvanie skladby) síce, ako svedomité obete predchádzajúceho teroru, príkladne krvácajú, každopádne sa pohybujú v ríši pomalších pokojnejších nálad. Stále je to prvotriedny zážitok, nálada ako na pohrebe prevláda, osobne by mi neprekážalo, keby sa aspoň jedna skladba vrátila do úvodnej časti albumu, a teda to riadne roztočila. Darí sa to čiastočne len v Miserere Alla Storia. Záverečná bodka za albumom, Ed Ora Io Domando…, má navyše potenciál stať sa zvučkou strašidelného lunaparku. Pokiaľ túžila vyjadriť, že evolúcia je jeden veľký smutný cirkus, tak sa jej to podarilo na jednotku.

Darwin! je majstrovské dielo artrockového razenia. Ba čo viac, kto sa chce zoznámiť s takzvaným Rock Progressivo Italiano, veľa lepších možností na výber nemá. Mám o chlp radšej debut, ale to je len malá subjektívna anomália, a preto nebudem šetriť hviezdami. Ani vy nešetrite a hajde míňať svoj drahocenný čas počúvaním tohto (veľ)diela!

Skladby:
1.  L’Evoluzione 14:03
2.  La Conquista Della Posizione Eretta 8:35
3.  Danza Dei Grandi Rettili 3:45
4.  Cento Mani E Cento Occhi 5:27
5.  750,000 Anni Fa … L’Amore? 5:41
6.  Miserere Alla Storia 6:01
7.  Ed Ora Io Domando Tempo Al Tempo Ed Egli Mi Risponde … Non Ne Ho! 3:31

Zostava:
Francesco DiGiacomo: spev
Gianni Nocenzi: klarinet, klávesy
Vittorio Nocenzi: klávesy, clavinet
Marcello Todaro: gitary, vokály
Renato D’Angelo: basa, kontrabas, gitara
Pier Luigi Calderoni: bicie, tympani

Darwin! Book Cover Darwin!
Banco del Mutuo Soccorso
art rock
Ricordi
1972
LP, CD
7

8 názorov na “O pôvode druhov skrz, ehm, trojky”

  1. Moje skúsenosti s talianskym progresívnym rockom sú veľmi slabé, ale skupine Banco del Mutuo Soccorso som sa už čiastočne venoval. Nijako neznižujem kvalitu tohto výnimočného diela, ale ako celok sa mi viac páči debut.
    Hejkal, díky za recenziu!

  2. Já z toho žebříku na progarchives čerpám pořád. Občas se mezi ta stará legendární alba (která už ve většině případů mám) vklíní aj nějaká zajímavá “novinka”, kterou bych jinak přehlédl. Jako Il bacio della Medusa s kotoučkem “Discesa agl’inferi d’un giovane amante” (2008). Každopádně je to výbornej zdroj, plnej tipů na doplnění sbírky…

    “Darwin !” je bezva a ty první dvě skladby (které vyplnily celou A stranu původního alba) vy-ni-ka-jí-cí. Našlapaná “La conquista della posizione eretta” je jedním dlouhotrvajícím orgasmem 🙂 Koupil jsem si box set z festivalu Prog Exibition 2010, kde mají i Banco svůj koncertní set. Potěšilo mě, že i ve svém pokročilém věku tuhle velmi náročnou skladbu zahráli naživo. A šlape jim to tam skoro, jak za mlada.

    Hejkale, dík za recku. Takhle po ránu to bylo příjemné překvapení…

    1. Neodolal som, trošku si prečítal o kapele Il Bacio Della Medusa na ich vlastnej stránke. Hudbu som našiel na Spotify a vypočul si rovnomenný debut, ktorý pôvodne vyšiel v roku 2004 vo vlastnej réžii skupiny (v roku 2006 Black Widow Records). Celkom ma to chytilo, tak som si dal aj “dvojku” Discesa Agl’Inferi D’Un Giovane Amante. Kapela uvádza, že album bol v ponuke už v roku 2006, zrejme rovnako vo vlastnej réžii. Až o dva roky neskôr prostredníctvom firmy Black Widow Records. Po prvom oťuknutí – viac ma bavil debut.
      Snake, díky za zoznámenie s Il Bacio Della Medusa!

      1. Mě zaujalo to relativně dobré umístění v recenzi zmíněném žebříku a po jednom jediném zkušebním nástřelu jsem si CD nakonec aj koupil. Přišlo minulý týden – krásná rozkládací mini vinyl replika – ale ještě jsem neměl čas pořádně se na něj vrhnout. Ještě nenadešla ta pravá chvíle.

  3. Rockovou hudbu poslouchám 40 let a pomalu stejně dlouho se zajímám i o věci kolem, ale na termín velká trojka jsem narazil dneska poprvé. Tuším to bude spíš vypravěčská licence než vyprofilovaný termín.

    1. Nakoľko mi asociácie prináša kadečo, uvedený termín bol kedysi diskutovaný na progboarde v súvislosti s hard rockom. Štefl ho, myslím, použil v jeho 333+13 gitaristoch v súvislosti s Yardbirds. Talianska trojka je všeobecne známa medzi priaznivcami progu. Rád by som si vymyslel svoj originálny patentovaný výraz, ale tu som skôr rozvinul (literárne) to, s čím som sa v živote stretol.

Pridaj komentár